y
Po stopách slovenskej literárnej minulosti – Západoslovenský kraj. Diel prvý: Bratislava
Auto so stanmi: Takéto obrázky, ako vidíme na prvom zábere, sú dnes celkom bežné, a to ponajviac cez letné mesiace, v čase prázdnin a dovoleniek. Prvým cieľom takéhoto motorizovaného pohybu je poznávať krásy prírody, ale aj túžba využívať a vidieť pôvaby, ktorými prírodu prikrášlila ľudská ruka. Naši pracujúci a mládež sa teda rozbiehajú za zábavou a rekreáciou, aby si vlastnými očami pozreli to, o čom čítali alebo počuli.
Medzi výletníkmi a rekreantmi je nemálo aj takých, čo na svojich cestách sledujú aj historické a kultúrne pamiatky, teda hrady alebo ich zrúcaniny, zámky a iné architektonické zvláštnosti. Pomerne málo je však takých, čo si na svojich cestách poprezerajú aj miesta, na ktoré sa viaže naša literárna minulosť, miesta, kde sa narodili, žili a pracovali slovenskí kultúrni činitelia v minulosti. Náš diafilm chce s vami urobiť práve krátku literárnu exkurziu.
Mapka Západoslovenského kraja: Máme pred sebou mapu Západoslovenského kraja. Vidíme na nej zakreslené väčšinou len také mestá a dedinky, ktoré majú priamy súvis s našou literárnou minulosťou a ktorých návšteva nám umožní obnoviť si vedomosti z literatúry.
Východiskom terajšieho nášho výletu je Bratislava. Absolvovali sme túru, o ktorej bude reč v našom diafilme, no najprv sme sa s fotoaparátom v ruke poprechádzali po Bratislave a zachytili sme stopy našej kultúry v dávnejšej i nedávnej minulosti.
Z Bratislavy sme sa vydali smerom západným, cez Malacky do Borského Mikuláša, rodiska slávneho bernolákovca Jána Hollého. Odtiaľ cez Smolinské a Kúty sme prišli do Skalice, ktorá má veľmi bohatú literárnu minulosť. Potom sme sa dali cez Senicu do Hlbokého, kde sme si pripomenuli Hurbana, slávne obdobie Štúrovcov a uzákonenie spisovnej slovenčiny. Cez Piešťany a Čachtice sme namierili do Trenčína, pravda, ešte s menšími odbočkami do Bziniec a Beckova.
Potom rovno do Uhrovca, Štúrovho rodiska. Stade už boli naše kroky väčšie, sedemmíľové, a to prvý do Zlatých Moraviec, druhý do Nitry, tretí do Nových Zámkov a po štvrtom sme sa už pomaly začali vracať do Bratislavy. Ale trochu okľukou, aby sme toho čo najviac zachytili: Zavar, Majcichov, kde odpočíva priekopník slovenskej drámy Ján Palárik. Odtiaľ sme šli do Trnavy, kde sme si pripomenuli bernolákovcov. Aj tu sme museli odbočiť, aby sme cez Doľany, Častú prišli do Budmeríc, potom do Modry, kde nás zaujal krásny, nový náhrobník Ľudovíta Štúra a ostatné pamiatky po ňom. A už sme s malou odbočkou cez Bernolákovo a Jur prišli do Bratislavy.
Poprechádzajme sa teda po našej staroslávnej metropole na Dunaji.
Pohľad na starú Bratislavu: Tu je pohľad na Bratislavu, ako vyzerala v štyridsiatych rokoch minulého storočia, teda v časoch, keď tu žili štúrovci. Je to oceľorytina a zachycuje bratislavský hrad, ako sme ho poznali donedávna. V ňom bol aj seminár, v ktorom kedysi študoval Anton Bernolák.
Academia Istropolitana: Na Jiráskovej ulici čís. 7 je budova starej bratislavskej univerzity, ktorá mala názov Academia Istropolitana. Založil ju r. 1467 kráľ Matej Korvín. Najslávnejším profesorom tu bol Johannes Regiomontanus, významný hvezdár, ktorý ako prvý objavil pohyb nebeských telies. Univerzita zanikla po 23-ročnej činnosti. Budova je označená pamätnou tabuľou.
Socha A. Bernoláka: Na Rudnayho námestí, kam máme len kúsok z Jiráskovej ulice, nájdeme bustu Antona Bernoláka, zakladateľa prvej spisovnej slovenčiny, ako pamiatku na jeho pobyt v Bratislave. S Bernolákovým menom sa stretneme v našom putovaní po Západoslovenskom kraji ešte niekoľko ráz a obšírnejšie si o ňom pohovoríme.
Reliéf Jozefa Ignáca Bajzu: Rudnayho námestie je pred dómom sv. Martina, kde je v krypte pochovaný Jozef Ignác Bajza, bernolákovec, narodený r. 1754. Pri zbežnej prehliadke ste si ťažko všimli túto pamätnú tabuľu, najmä pri oblačnom počasí, keď tmavé farebné obločné sklá prepúšťajú len málo svetla. Aj za bieleho dňa si musíme na reliéf posvietiť lampášom, aby sme prečítali nápis a dozvedeli sa, že tu je pochovaný autor prvého slovenského románu René Mládenca Príhodi a Skúsenosti. Pri svetle elektrickej batérie sme si aj zaostrovali obraz vo fotoaparáte, aby sme bleskovým svetlom dostali tento záber. O Bajzovi budeme hovoriť ešte v druhom dieli nášho diafilmu.
Budova ev. lýcea na Konventnej ulici: Toto je dom na rohu Konventnej ulice a Lýcejnej. Obložený je dvoma mramorovými tabuľami, v ktorých sú vyryté desiatky známych mien. Ozaj pamätná budova, ktorá si zaslúži pozornosť každého návštevníka Bratislavy. Pozrime teda na nápis: V tomto a vedľajšom dome číslo 15 bývalého ev. lýcea študovali, účinkovali, vzkriesenie národa pripravovali: Bohuslav Tablic, Jur Palkovič, Štefan Leška, Ján Kollár, František Palacký, Karol Kuzmány, Ľudovít Žello, Samo Chalupka, Karol Štúr, Samuel Godra, Daniel Lichard, Ľudovít Štúr, Karol a Boh. Šulek, Jozef Mil. Hurban, Michal Mil. Hodža, Ctibor Zoch, August Horislav Škultéty, Karol Holuby, Dionýz Štúr, Bohuslav Nosák, Ján Francisci, Samo Bohdan Hroboň, Ján Kalinčiak, Ján Matuška, Štefan Marko Daxner, Peter Kellner, Ľudovít Rizner, Mikuláš Dohnány, Janko Kráľ, Viliam Paulíny, Jakub Graichman, Daniel Marothy, Viliam Šulek, Jozef Ľudovít Holuby, Martin Braxatoris..." a mnohí iní. Historická budova, ktorá v každom musí vzbudiť úctu voči jej obyvateľom prvej polovice minulého storočia.
Pohľad na Devín: Študenti, zoskupení v Bratislave okolo Ľudovíta Štúra, robili pravidelne vychádzky do okolia Bratislavy, najmä na historické miesta, aby si pripomínali slávnu minulosť Slovanov. Pamätná je najmä vychádzka štúrovcov na Devín r. 1836, kde si Štúrova družina pripomenula slávne dni Veľkomoravskej ríše a každý účastník si ku svojmu menu pridal iné meno rýdzo slovanské, ako napr. Miloslav, Horislav, Pravoslav a pod.
Tabuľa na Štúrovej ulici: Po Ľudovítovi Štúrovi je v Bratislave pomenovaná ulica vedúca z námestia SNP k dunajskému mostu. Mohutná budova na začiatku tejto ulice nesie pamätnú tabuľu s reliéfom Ľudovíta Štúra, rokom jeho narodenia a úmrtia a s jeho známym heslom "Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí"...
Budova bývalého uhorského snemu: Aj táto budova na Michalskej ulici, v ktorej kedysi zasadal uhorský snem, nám pripomína Ľudovíta Štúra. V rokoch 1847 - 1848 bol totiž poslancom za mesto Zvolen a tu predniesol niekoľko ohnivých rečí za sociálne a národné práva Slovákov.
Tabuľa na Michalskej č. 1: Tabuľa na tejto budove, kde je dnes Univerzitná knižnica a kde bol kedysi uhorský parlament, pripomína Štúrovo vystúpenie pred uhorskými poslancami.
Štúr reční na uhorskom sneme: Za Štúrových čias ešte neboli také dnešné vymoženosti, ako je napr. fotografický prístroj. Zachovali sa nám však maľby a portréty vtedajších zemanov, poslancov, politických a kultúrnych činiteľov, podľa čoho dnešní maliari rekonštruovali historické chvíle tých čias. Aj na tomto obraze vidíme Štúra v poslaneckej uniforme, ako reční na uhorskom sneme. Obraz je síce z našich čias,
ale presne rekonštruovaný a možno usudzovať, že sa veľmi nelíši od historickej
skutočnosti.
Socha Janka Kráľa v Petržalke: Osobnosť najcharakteristickejšieho básnika štúrovskej školy, osobnosť Janka Kráľa, divného Janka, ktorý "nikoho nezdravil, nikomu nedvoril", je opradená takmer legendárnymi príhodami. Je to zrejme pod vplyvom jeho nevšedne vzácneho talentu, ktorý sa prejavoval trocha aj jeho čudáctvom. Na pamiatku jeho bratislavského pobytu najkrajší park na pravom brehu Dunaja nesie meno Sady Janka Kráľa. Tu mu v septembri 1964 odhalili dôstojnú sochu, dielo akad. sochára Fraňa Gibalu.
Budova, kde študoval Vajanský: Teraz sa opäť vrátime k dómu, na Kapitulskú ulicu č. 1. Postupujeme totiž
z dávnejšej minulosti bližšie k dnešku, aby sme aspoň čiastočne zachovali sled udalostí. Na spomenutej budove nájdeme tabuľu s reliéfom Svetozára Hurbana Vajanského a s týmto nápisom: "V rokoch 1867 - 1870 študoval tu práva Svetozár
Hurban Vajanský".
Socha P. O. Hviezdoslava: Najkrajšie námestie v Bratislave nesie meno veľkého básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Jeho monumentálna socha, zasadená doprostred zelene, je dôkazom
vďačnosti jeho národa za skvosty, ktoré mu tento velikán zanechal. Nie je iste náhoda, že socha je práve oproti majestátnej budove Slovenského národného divadla.
Budova Slovenského národného divadla: Hviezdoslav totiž bol činný aj ako dramatický básnik a dramatické diela aj prekladal. Z nich najhodnotnejšie sú Shakespearov Hamlet a Sen noci svätojánskej, Madáchova Tragédia človeka a Puškinov Boris Godunov.
Budova SND je z roku 1886. Prvé slovenské predstavenie tu bolo 21. mája 1920. Druhá budova SND, budova činohry, je pomenovaná tiež podľa P. O. Hviezdoslava a prvým predstavením v ňom bola jeho tragédia Herodes a Herodias dňa
28. mája 1955.
Jesenského dom: Na Somolického ulici čís. 4 je dom, v ktorom žil a tvoril básnik a spisovateľ Janko Jesenský. Popri tabuli s reliéfom Janka Jesenského s dátami je tu aj iná tabuľa, hlásajúca, že v dome je múzeum, kde si možno pozrieť prostredie, v ktorom Jesenský pracoval, ako aj bohaté literárne pamiatky po ňom.
Interiér v Múzeu J. Jesenského: A už sme aj vnútri. Záber z Múzea Janka Jesenského. Nájdeme tu predovšetkým jeho rukopisy, knižnicu, rozličné iné pamiatky zo súkromného života, obrazový materiál a pod.
Tajovského dom: Na Tajovského ulici čís. 8 je pekne zachovaný dom, kde býval a tvoril spisovateľ a dramatik Jozef Gregor Tajovský. V širokých vrstvách nášho ľudu sú známe jeho divadelné hry, z ktorých sa podnes hojne hrajú Statky-zmätky, Ženský zákon, Matka a Hriech.
Interiér z domu Fraňa Kráľa: Na tej istej ulici pod čís. 2 je aj dom revolučného básnika a spisovateľa Fraňa Kráľa. Odtiaľ je tento interiérový záber. Dom je v malebnom okolí a v záhrade možno vidieť pomníček, na ktorom je urna s básnikovým popolom.
Komenského univerzita: Teraz ešte niekoľko záberov zo stánkov našej vedy a literatúry. Na Šafárikovom námestí, na brehu Dunaja pri moste je mohutná budova Univerzity J. A. Komenského. Kedysi na jej chodbách nebývalo tak rušno ako dnes, keď tu študujú tisícky vysokoškolákov, budúcich učiteľov, profesorov a vedeckých pracovníkov.
Budova Slovenskej akadémie vied: Toto je zase najvyšší stánok našej vedy, budova Slovenskej akadémie vied. Je na ul. Obrancov mieru 41. Pravda, množstvo ústavov SAV nemožno umiestiť v jednej budove, sú roztrúsené po celom meste, ba takmer po celom Slovensku. Tu má sídlo Úrad predsedníctva.
Vydavateľstvo krásnej literatúry: Množstvo diel domácej i svetovej literatúry, ktoré vidíme po kníhkupeckých výkladoch, spracúva sa redakčne v rozličných vydavateľstvách ako sú Slovenský spisovateľ, Mladé letá, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Vydavateľstvo politickej literatúry a iné. V tejto budove je sídlo Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry na Michalskej ulici č. 9. Ročne sa tu spracujú z redakčnej stránky stovky kníh, tu, pod známou bratislavskou Michalskou vežou.
Pohľad na novú Bratislavu: Na rozlúčku s Bratislavou si ešte pozrime na novú tvár Bratislavského hradu. Už nám nepripomína štyri nohy obráteného stola, je celý obnovený, konzervovaný, uvedený takmer do pôvodného stavu pred vyhorením. Požiar ho zničil 30. mája 1811 a od tých čias, teda pol druha storočia, bol v zrúcaninách. Dnes je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, ktorých je v Západoslovenskom kraji celkove sedem. Okrem Bratislavského hradu je to budova býv. ev. lýcea na Konventnej ulici, Academia Istropolitana, Slavín, hrad Devín, hrad Nitra a Trenčiansky hrad.
Naša obchôdzka po Bratislave sa skončila. Musíme ešte pripomenúť, že nebolo naším cieľom pochodiť a pospomínať všetky kultúrne pamiatky, týkajúce sa iných odvetví, napr. hudby, umenia, vedy a pod. Tu nám išlo len o literárnu minulosť a jej súvislosti.
V druhom dieli nášho diafilmu sa vydáme z Bratislavy na severozápad a absolvujeme trasu až po Beckov.
