Veľká Fatra: Krásna príroda Veľkej Fatry s dobrými lyžiarskymi a rekreačnými podmienkami láka čoraz viac turistov. Tiahne sa juhoseverným smerom a dosahuje najvyššieho bodu Ostredkom (1592 m). Na snímke je pohľad na Veľkú Fatru od horného toku Revúcej, ľavého prítoku Váhu.
Nízke Tatry – západná časť: Po Vysokých Tatrách najviac turistami a lyžiarmi navštevovaným malebným pohorím sú Nízke Tatry (Chopok, Ďumbier, Veľký Bok, Kráľova hoľa a i.). Tiahnu sa mohutným hrebeňom po pravej strane Hrona od Veľkej Fatry k Stratenskej hornatine. Na snímke je pohľad na ich západnú časť z údolia Hrona.
Ďumbier: Najvyšším vrchom tohto pohoria je Ďumbier vysoký 2043 m. Vidíme ho na snímke. Býva cieľom mnohých turistov.
Nízke Tatry – východná časť: Východná časť Nízkych Tatier je nižšia.
Kráľova hoľa: Na obrázku vidíme najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu vysokú 1948 m. Je opradená povesťami. Z nich najviac povestí sa viaže k Jánošíkovi a hôrnym chlapcom, ktorí zbíjali a trestali pánov a dávali chudobe. Na snímke vidno dobre aj hranicu lesa a hole porastenej travou.
Muránska planina: Na juh od východnej časti Nízkych Tatier, na ľavom brehu horného toku Hrona tiahne sa Muránska planina. Tvorí najsevernejší okraj Slovenského Rudohoria. V ňom sú výrazné početné krasové zjavy, ako jaskyne, povrchové krasové útvary, ktoré pri celkovom pohľade možno pozorovať aj na snímke.
Juhoslovenský kras – kaňon rieky Slanej: Na juh od východnej časti Slovenského rudohoria tiahne sa naše najrozsiahlejšie krasové pohorie, Juhoslovenský kras. Vo vápencoch tu voda na povrchu vytvorila závrty, polia a podzemná voda tu vytvorila prekrásne kvapľové jaskyne. Z nich najväčšia a na najkrajšia je Domica. Na obrázku vidíme, ako cez toto pohorie prerazila si rieka Slaná kaňonovité koryto a rozdelila Juhoslovenský kras na Plešiveckú planinu (na snímke) a Silickú planinu.
Vtáčnik: Medzi nízkotatranským oblúkom a Slovenským rudohorím sú pohoria sopečného pôvodu. Na snímke vidíme pohľad na pohorie Vtáčnik od Handlovej.
Kremnické pohorie: Sopečným je aj na snímke zachytené Kremnické pohorie, známe kedysi významnými náleziskami zlata.
Pohronský Inovec: Na juhozápad od Kremnického pohoria, na pravom brehu stredného Hrona tiahne sa Pohronský Inovec.
Štiavnické pohorie: Na ľavom brehu Hrona, rovnobežne s ním, tiahne sa sopečné Štiavnické pohorie, ako ho vidíme na snímke. Známe je rudami farebných kovov.
Javorie – pohorie: Od neho na východ leží pohorie Javorie.
Javorie – vrch: S najvyšším vrchom Javorie (1044 m). Je zachytené na snímke.
Krupinská vrchovina: Južne od Javoria severovýchodným smerom tiahne sa Krupinská vrchovina, ktorej charakteristický vrchovinný ráz zachycuje obrázok.
Poľana: Na snímke je pohľad na skupinu Poľany s najvyšším vrchom Poľana (1458 m). Je sopečného pôvodu. Leží na východ od Zvolena. Je známa z literatúry a typická aj vo vzťahu k detvianskemu ľudu. Pripína sa na východe k Slovenskému rudohoriu, v ktorom sú hlavné náleziská rúd na Slovensku, najmä železnej rudy. Najvyšším vrchom v západnej časti je Klenovský Vepor (1338 m). V strednej časti pohoria najvyšší vrch je Stolica (1477 m).
Slánske pohorie: Na východnom Slovensku je sopečného pôvodu Slánske pohorie, ktoré vidíme z pohľadu od Hlinného.
Vihorlat: Sopečného pôvodu je tiež najvýchodnejšie ležiace pohorie Vihorlat.
Lesy: Svahy našich hôr pokrývajú ihličnaté (najmä jedľa, smrek) a listnaté (hlavne buk a v nižších polohách miestami dub) lesy. Poskytujú nám cennú surovinu drevo, upevňujú pôdu, udržujú vodu a zabraňujú vetru vysušovať pôdu. Preto sa venuje u nás veľká starostlivosť pestovaniu a ochrane lesov.
Lužné lesy: V nížinách, popri veľkých riekach, najmä pri Dunaji, ako vidíme na snímke, rastú lužné lesy, ktoré sú listnaté.
Bytčianska kotlina: V karpatskom oblúku medzi pohoriami sú početné kotliny, ktoré sa stali prirodzeným strediskom hospodárskeho života svojej oblasti. Sú v oblasti považskej, nitrianskej, pohronskej a spišskej. Do považskej patrí kotlina Liptovská, Turčianska, Žilinská a Bytčianska, ktorá je zachytená na obrázku.
Zvolenská kotlina: V pohronskej oblasti je najväčšia Zvolenská kotlina.
Záhorská nížina: Vo vnútri karpatského oblúku smerom na juh sa rozprestierajú nížiny. Medzi Myjavskou pahorkatinou a Malými Karpatmi leží Záhorská nížina, ktorú vidíme na obrázku. Je súčasťou Viedenskej panvy. Pokrývajú ju pohyblivé piesky, ktoré sa upevňujú sadením borovíc.
Podunajská nížina: Našou najväčšou nížinou je Podunajská nížina. Pohľad na ňu vidíme na obrázku. Je tvorená riečnymi nánosmi, miestami sprašou a viatymi pieskami.
Nitrianska nížina: Na obrázku vidíme pohľad na Nitriansku nížinu, rozprestierajúcu sa medzi Nitrou a Váhom. Pokrytá je úrodnou sprašou. Je výbežkom Podunajskej nížiny, ktorá popri riekach na sever zabieha hlboko do Karpát.
Trnavská tabuľa: Trnavská tabuľa rozprestiera sa na juhovýchod od úpätia Malých Karpát. Je pokrytá hrubou vrstvou úrodnej spraše – čiernozeme.
Východoslovenská nížina: Podobne ako Podunajská nížina i Východoslovenská nížina je tvorená riečnymi nánosmi, miestami sprašou a viatymi pieskami. Neustále poklesáva. Pohľad na ňu nám ju ešte ukazuje neupravenú. Po melioračných úpravách stane sa veľmi významnou poľnohospodárskou oblasťou našej vlasti.
y
