y
Mesiac
Mesiac – druh noci: Krajina v mesačnom svetle.
Mesačné fázy: Tvar Mesiaca nie je vždy rovnaký, závisí od osvetlenia Slnkom. Tak vznikajú mesačné fázy.
Mesiac skoro po úplnku: Úplnok vznikne, keď je Mesiac na opačnej strane Zeme než Slnko. Vtedy je osvetlený celý mesačný povrch.
Úzky kosák skoro pred novom: Keď je Mesiac na oblohe súčasne so Slnkom, a to v jednom smere, nie je osvetlený; hovoríme o novom Mesiaci (nove).
Situácia pri prvej a poslednej štvrti: V prvej štvrti je osvetlená pravá polovica Mesiaca (pri pozorovaní zo Zeme), v poslednej štvrti ľavá polovica. V týchto polohách je Mesiac veľmi blízko zemskej dráhy a sovietski vedci ho použili za smerník pri vypúšťaní prvej a druhej kozmickej rakety.
Zatmenie Mesiaca: Pri úplnku môže Mesiac vstúpiť do zemského tieňa, čím vznikne zatmenie Mesiaca. Keď sa do zemského tieňa ponorí celý Mesiac, je zatmenie úplné.
Čiastočné zatmenie Mesiaca: Ak do zemského tieňa nevstúpi celý Mesiac, vznikne zatmenie čiastočné. Na obrázku v hmlistom vzduchu vzniká ohybový jav, tzv. dvor a zemský tieň je predĺžený aj mimo Mesiaca.
Vzdialenosť Mesiaca je 384 000 km: Vzdialenosť Mesiaca od Zeme sa určila meraním uhlov v bodoch P a K ležiacich na jednom poludníku, medzi smerom k zenitu a k Mesiacu.
Porovnanie veľkosti Zeme a Mesiaca: Mesačný polomer určíme zo známej jeho vzdialenosti a zorného uhla 0,5°, pod ktorým sa javí. Je asi štvrtinou zemského polomeru.
Mesačný povrch: Mesačný povrch si priblížil ďalekohľadom prvý Galilei. Je členitý a možno na ňom pozorovať pohorie a planiny označované ako moria.
Mesiac je mŕtve teleso: Hmota Mesiaca je 81-ráz menšia než zemská hmota. Preto Mesiac stratil ovzdušie, je mŕtvym telesom a existuje na ňom len rýchly prechod zo svetla do tieňa.
Mesačné krátery: Na Mesiaci je mnoho vrchov vulkanického pôvodu s krátermi; niektoré mohli vzniknúť aj dopadom veľkých meteórov.
Nepravidelnosť Mesačného pohybu: Na Mesiac pôsobí príťažlivou silou i Slnko, preto Mesiac neobieha pravidelne po Keplerovej elipse, ale raz predbieha a inokedy zaostáva. Šípky na obrázku ukazujú smer pôsobiacej sily.
Dráha Mesiaca pri obiehaní Zeme: Pri obiehaní Zeme Mesiac opisuje vlnovku (čiarkovaná čiara) okolo zemskej dráhy. Z tohto pohybu určuje sa mesačná hmota.
Mesiac je mŕtve teleso: Stratou ovzdušia stal sa Mesiac anorganickým a mŕtvym telesom, ktoré je na rovinách rozbrázdené meteormi a pokryté prachom a pieskom.
Synodický obeh Mesiaca: Keď sa pri svojom obiehaní Mesiac postaví rovnako vzhľadom na Slnko, uplynie synodický mesiac. Je to čas od úplnku k nasledujúcemu úplnku.
Lunik II: Dňa 12. septembra 1959 sovietski vedci vypustili raketu k Mesiacu, ktorá ho zasiahla po 36 hodinovom lete. Na obr. je tvar dráhy rakety.
Lunik III: Dňa 4. októbra 1959 vypustili v SSSR raketu, ktorá Mesiac obletela a vyfotografovala odvrátenú stranu Mesiaca, ktorú zo Zeme nikdy nemožno pozorovať.
Slapové mesačné sily: Mesiac svojou gravitáciou vzdúva svetové moria na stranu, ktorá mu je privrátená, čím vzniká príliv (súčasne na obidvoch stranách zemského povrchu) a odliv (v obidvoch kolmých smeroch). Zem sa otáča, a preto sa príliv vystrieda odlivom asi o 6 hodín.
Privrátená strana Mesiaca: Za jeden obeh sa Mesiac otočí raz. Deň na ňom trvá 14 pozemských dní. Preto sa ohreje až na 110 °C a v noci trvajúcej 14 pozemských dní sa ochladí na −180 °C.
