Jasenovský salaš pod Chočom: Malý Maťko Bencúrovie bol bystrý chlapec. Doma ho nikdy neudržali. Vábili ho von kamaráti zo susedstva, ulica a rušný dedinský život. Rád chodieval do mlyna na bryndzové halušky, rád sa túlal aj po krásnom okolí rodnej dediny.
Jasenovská škola: Do jasenovskej školy chodil Kukučín v rokoch 1868 - 1871. Ztade odišiel na gymnázium do Revúcej a po jeho zatvorení študoval v Turčianskom Sv. Martine a v Banskej Bystrici. Zo štvrtej triedy, ktorú skončil s vyznamenaním, odišiel na učiteľskú preparandiu do Kláštora pod Znievom, kde študoval tri roky.
Kukučín ako jasenovský učiteľ a jeho zápis v školskej kronike: V septembri 1878 začal Kukučín vyučovať na ľudovej škole v Jasenovej. Súkromne pripravoval deti na skúšky na kežmarskom gymnáziu a spolu s nimi spravil aj on skúšky za piaty až siedmy ročník. V júni 1885 potom zmaturoval na gymnáziu v Šoproni.
Máje a Pán majster Obšívaí v Slov. pohľadoch: Ako jasenovský učiteľ začal Martin Kukučín literárne tvoriť. Od januára 1883 dal sa písať prózy z dedinského života, ktoré sa ešte v tom is$om roku začínajú zjavovať v Národných novinách a v Slovenských pohľadoch.
Almanach Živena II. s prózou M. Kukučína: Meno Martina Kukučína sa stalo čoskoro známe nielen na Slovensku, ale aj medzi slovenskými študentmi v Prahe a medzi Slovákmi v dolnouhorských a rumunských mestách. Jeho poviedky sa čoraz častejšie zjavovali popri časopisoch aj v almanachoch a kalendároch a stretali sa s živým ohlasom medzi čitateľmi.
Dve Kukučínove podobizne z Prahy: Na jeseň 1885 odišiel Kukučín študovať do Prahy, kde sa zapísal na lekársku fakultu.
Slovenské besiedky a začiatok rozprávky Neprebudený: Na jar 1886 vyšla Kukučínovi prvá knižka. Boli to poviedky Neprebudený a O Michale, ktoré vydal spolu s prózou Antona Bieleka pod spoločným názvom Slovenské besiedky.
Detvan v Prahe a list zo zápisnice spolku: Za svojho pražského pobytu zapojil sa Kukučín do práce spolku slovenských študentov Detvan, ktorý vyvíjal bohatú kultúrnu a podpornú činnosť. Stal sa zapisovateľom a neskoršie aj predsedom tohto spolku.
Dve Kukučínove fotografie z Prahy: V Detvane čítal Kukučín svoje nové prozaické práce, referoval o knihách iných slovenských autorov a o ruskej literatúre, z ktorej prekladal Gogoľa.
Dráma Komasácia: Roku 1889 zúčastnil sa Kukučín drámou Komasácia na súťaži Národných novín. Spolu s hrou M. O. Horváthovej Slovenská sirota získala Komasácia prvé miesto.
Zápisky z mŕtveho domu: Kukučín neostal iba pri dedinskej tematike. Jednou z jeho próz, inšpirovaných pražským prostredím, je novela Zápisky z mŕtveho domu, neskoršie premenovaná na Zápisky zo smutného domu.
Lekársky diplom Kukučínov: Kukučína v júli 1893 promovali za doktora lekárskych vied; v tom čase vyšli knižne ďalšie dve jeho prózy, Koniec a začiatok a Dies irae.
Dušan Makovický s Tolstým a list Kukučínov Makovickému: Po doktoráte hľadal Kukučín miesto v niektorej nemocnici, kde by mohol robiť prax. Pritom mu pomáhal jeho dobrý priateľ Dušan Makovický, ktorý sa stal neskoršie osobným lekárom Leva Nikolajeviča Tolstého.
Pohľady na Selce na Brači: Keďže nemohol nájsť zamestnanie na Slovensku, odišiel Kukučín za obecného lekára do Seliec na Brači v Juhoslávii, kde potom pôsobil do roku 1907.
Dom, v ktorom ordinoval Kukučín v Selciach a pamätná doska na tomto dome: O jeho živote v Dalmácii vieme len veľmi málo. Udržiaval styk so Slovenskom prostredníctvom novín a časopisov, ktoré odoberal.
Kukučínov list Andrejovi Halašovi: Súčasne udržiaval Kukučín korešpondenčný styk s priateľmi na Slovensku. V týchto listoch častejšie písal o svojom návrate na Slovensko.
Kukučínova karta J. Škultétymu: Jozef Škultéty sa v tom čase snažil, aby sa Kukučín dostal na uprázdnené miesto lekára do Mikuláša. Keď to pre osobné intrigy nebolo možné, usiloval sa Škultéty dostať Kukučína do Novej Bane, no ani to sa nepodarilo.
Dom Miša II. na Brači: Bračské prostredie sa čoskoro odzrkadlilo aj v tvorbe Kukučínovej. Tak
poviedka Mišo II., ktorá vychádzala v roku 1901 v Slovenských pohľadoch, rozpráva o skutočnej postave z Brača.
B. Hrzalicová - vzor pre šoru Anzulu: Z bračského prostredia si vzal Kukučín aj námet k románu Dom v stráni, ktorý začal vychádzať v januári 1903 v Slovenských pohľadoch. Tento román, ktorým vrcholí Kukučínova predvojnová tvorba, je obrazom dalmátskeho sedliactva
a jeho vzťahu k statkárstvu a k buržoázii. Je to realistický román, ktorý súčasne odzrkadľuje aj spoločenské náhľady slovenskej inteligencie na prelome storočia.
Dom v stráni v Slovenských pohľadoch: Kukučínov román mal na Slovensku veľký ohlas.
Ním sa Kukučín natrvalo zaradil medzi najlepších slovenských spisovateľov.
Hviezdoslav a Kukučínov preklad básne Agar: Aj v Dalmácii sa Kukučín venoval prekladateľskej tvorbe.
Jednou z jeho prác bol aj chorvátsky preklad Hviezdoslavovej básne Agar.
Dom Didoličovcov na Brači a v Petrovci: K najlepším bračským priateľom Kukučínovým patrili Didoličovci, ku ktorým spisovateľ častejšie dochádzal.
Novomanželia Bencúrovci: Z rodiny Didoličovcov pochádza aj manželka spisovateľa, Perica, s ktorou sa zosobášil 23. októbra 1904.
Kukučín na Brači: Na Brači pôsobil Kukučín do júna 1907. Namiesto na Slovensko odišiel do Južnej Ameriky.
Kukučínove fotografie z Južnej Ameriky: V Amerike účinkoval ako lekár medzi početnými juhoslovanskými vysťahovalcami. Liečil nezištne, chudobných bezplatne.
Nostrifikačný diplom a Kukučín po nostrifikácii: Najskôr si však musel zadovážiť diplom,
ktorý by ho oprávňoval vykonávať lekársku prax v tomto prostredí.
Kukučín ako lekár a jeho receptár: Kukučín sa čoskoro zžil s novým prostredím. Z Buenos Aires odišiel do Santiaga, kde pracoval v nemocnici. Potom sa natrvalo osadil v Chile v meste Punta Arenas, kde pôsobil ako lekár.
Kukučín ako farmár:
Pri svojej praxi mal spisovateľ možnosť zoznámiť sa s úpornou lopotou vysťahovalcov a sám im neraz pomohol pri práci.
Poštový voz v pampe a rieka Rio Gallenos: Svoje zážitky nespodobňoval iba písomne, v literárnych prácach. Bohatý fotografický materiál, ktorý si tam zadovážil, má veľkú dokumentárnu hodnotu.
V uniforme Červeného kríža a diplom spolku: Pri tom všetkom sa Kukučín neodťahoval od verejnej činnosti. Na obrázku ho vidíme v uniforme Červeného kríža v Punta Arenas. Okrem toho bol členom a funkcionárom viacerých spolkov a svojpomocných ústavov.
Bencúrova manželka v Južnej Amerike: Oporou v živote a v práci bola mu aj v tomto prostredí jeho žena Perica.
1. zväzok spisov Kukučínových: Roku 1909 dal Kukučín písomný súhlas na vydanie literárnych prác na Slovensku. O rok neskoršie vyšli prvé dva zväzky jeho diela v Kníhtlačiarskom úč. spolku v Martine.
Zobrané spisy M. Kukučína: Roku 1911 vyšli ešte ďalšie tri zväzky Kukučínových prác v tom istom vydavateľstve, čím sa počet čitateľov značne rozšíril.
Tajné písmo: Svoje zápisky a nové literárne práce si Kukučín v Amerike zapisoval zvláštnym systémom tajného písma, ktoré sa len nedávno podarilo rozlúštiť.
Mapka Kukučínovho pobytu v Južnej Amerike: Ďaleko od vlasti prežil Kukučín prvú svetovú vojnu bez zpráv o vlasti. Iba v roku 1919 znova nadväzuje písomný styk a posiela aj do Martina nové literárne práce, Žiada si informácie, či sa dá na Slovensku vyžiť z lekárskej praxe.
Privítanie v Prahe a v Bratislave: Do vlasti sa Kukučínovi podarilo vrátiť iba v októbri 1922. Po triumfálnom privítaní v Prahe a v Bratislave a po návšteve v rodnej Jasenovej osadil sa v Martine, kde napísal hru Bacúchovie dvor a študoval štúrovské materiály pre nový historický román.
Spoločenské pôžitky: V januári 1923 vydal v Pohľadoch črtu Spoločenské pôžitky. V tom istom roku vydal aj prvý zväzok čŕt z ciest po Patagónii.
Manželia Bencúrovci po návrate: So svojou ženou býval potom Kukučín striedavo na Slovensku a v Juhoslávii.
Pracoval na románoch Mať volá - z juhoamerického prostredia - a na historickom románe slovenskom Lukáš Blahosej Krasoň.
Portrét z roku 1925 a diplom Českej akadémie vied: Za bohatú literárnu tvorbu poctili Kukučína tým, že ho zvolili za riadneho člena Českej akadémie vied a umení.
Manželia Bencúrovci v Lipiku: Po návrate z Južnej Ameriky, kde si v zime 1925 - 26 dával do poriadku majetkové pomery, usadil sa Kukučín s chorou ženou v tichých kúpeľoch Lipik.
Návštevy u Bencúrovcov v Lipiku: Do Lipiku za ním dochádzali jeho priatelia, tam pokračoval aj v svojej literárnej práci.
Z posledných fotografií: Koncom roku 1926 vyšiel v Trnave päťzväzkový Kukučínov román Mať volá, námetove čerpajúci z juhoamerického pobytu, o rok neskoršie vyšli jeho historické novely.
Smrtný list a zpráva v Národných novinách: Každého prekvapila nečakaná zpráva o spisovateľovej smrti dňa 21. mája 1928 v nemocnici v Pakraci pri Lipiku.
Podľahol zápaľu pľúc, komplikovanému zápaľom brušnej blany.
Kukučínova rakva v Záhrebe: Pohreb spisovateľov bol 25. mája 1928 v Záhrebe. Zúčastnili sa na ňom aj zástupcovia kultúrnych ustánovizní zo Slovenska.
Hrob v Záhrebe a v Martine: Kukučína pochovali na cintoríne Mirogoj v Záhrebe, no po niekoľkých rokoch pozostatky previezli a trvale uložili na národnom cintoríne v Martine.
Spisy M. Kukučína v Matici slovenskej: Z básnikovej literárnej pozostalosti vyšiel v jeho spisoch, vydávaných Maticou slovenskou, román Lukáš Blahosej Krasoň a druhý historický román zo
Slovenska Bohumil Valizlosť Zábor. Toto vydanie spisov obsahovalo tridsaťdva zväzkov.
Dom v stráni: Dnes sa stalo Kukučínovo dielo a predovšetkým jeho román Dom v stráni majetkom nášho ľudu. Nové a nové vydania jeho diela svedčia o nepretržitom raste záujmu čitateľov.
Knihy z Hviezdoslavovej knižnice: S nemenším záujmom sa stretávajú Kukučínove krátke prózy, ktoré v masových nákladoch vyšli v školských edíciách a v Hviezdoslavovej knižnici.
Preklady Kukučínových prác: Kukučínovo dielo preniká aj do zahraničia, kde pomáha reprezentovať realistické tradície slovenskej literatúry.
Kniha A. Mráza a Kukučínov zborník: Slovenská literárna história sa podrobne zaoberá literárnym odkazom Martina Kukučína a sprístupňuje širokej verejnosti tvorbu a životné osudy jedného z klasikov našej národnej literatúry.
y
