y
Slovenská republika rád
Nespokojnosť s hospodárskymi a sociálnymi pomermi v buržoáznej ČSR sa rýchlo prejavila v demonštráciách za republiku bez zlodejov a úžerníkov — demonštrácia v Prahe
Predmetom ostrej kritiky pomerov na Slovensku bola nezamestnanosť a protiľudová politika ľudákov
Dedinská chudoba sa dožadovala rozdelenia veľkostatkárskej pôdy. List hlavného slúžneho v Bardejove, v ktorom vyzýval notárov, aby znemožňovali revolučné akcie nespokojného roľníctva
Keď v susednom Maďarsku vznikol 21. marca 1919 proletársky štát, česká a slovenská buržoázia v záujme obrany svojho triedneho panstva vyhlásila na Slovensku stanné právo, zaviedla cenzúru a 27. apríla 1919 začala vojenskú intervenciu proti sovietskemu Maďarsku
Českí a slovenskí robotníci v Budapešti pridali sa na stranu Maďarskej republiky rád. Vo svojich „Červených novinách“ nadšene privítali vytvorenie maďarskej Červenej armády a v jej radoch sa podieľali na odrazení interventov a na obsadzovaní Slovenska
Výzvy revolučnej moci k obyvateľstvu oslobodeného územia a k vstupu do Červenej armády
Očakávanie príchodu Červenej armády do Košíc 6. júna 1919
Maďarská Červená armáda v Košických uliciach
Postup revolučného vojska smerom na Bardejov
Delostrelecké pozície Červenej armády v Sabinove
Pancierový vlak Červenej armády v Prešove
Príchod predstaviteľov Maďarskej republiky rád do Košíc
Dňa 16. júna 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád, prvý proletársky štát na území Československa
Predsedom vlády Slovenskej republiky rád sa stal český komunista Antonín Janoušek
Najvýznamnejší predstavitelia Slovenskej republiky rád: Ernest Pór — ľudový komisár zahraničných vecí
Jozef Sluka — ľudový komisár vnútra
Július Kovács — ľudový komisár vojny
Jozef Varecha — ľudový komisár obchodu a železníc
Telegram vlády Slovenskej republiky rád V. I. Leninovi
Historické dni v Košiciach v čase Slovenskej republiky rád
Záber z návštevy delegácie Maďarskej republiky rád v Košiciach. Členovia delegácie na balkóne radnice
Predseda Maďarskej republiky rád Béla Kún pri prejave v Košiciach
Pamätný list s podpismi politicky nespoľahlivých internovaných slovenských občanov v Ilave v čase Maďarskej a Slovenskej republiky rád
Dňa 5. júla 1919 ustúpila Červená armáda za československo-maďarskú demarkačnú čiaru. Spolu s ňou odišli do Miškolca i členovia vlády Slovenskej republiky rád. Napriek zániku Slovenskej republiky rád stal sa jej príklad zdrojom hrdosti a odhodlania bojovať za oslobodenie človeka a za socialistické premeny v našej vlasti
