Ešte v 30-tych rokoch, keď využiteľná vodná energia na Slovensku predstavovala vyše 50 % celoštátnych zdrojov, celková výroba elektrickej energie na Slovensku predstavovala iba 1/5 možných využiteľných zdrojov.
Nízka úroveň energetickej základne ovplyvnila aj stupeň elektrifikácie Slovenska. Iba niečo nad 18 % obcí so 45 % obyvateľstva na Slovensku bolo elektrifikovaných. V tom istom čase v českých krajinách bolo elektrifikovaných až 68 % obcí s 85 % obyvateľstva.
Už v prvej päťročnici sa uviedli do prevádzky 3 parné elektrárne a 5 hydrocentrál. Zábery z tepelnej elektrárne Nováky v Zemianskych Kostolanoch, ktorá pracuje na báze uhlia z Handlovských baní. Zábery z Oravskej a Hnileckej priehrady, ktoré sú zároveň hydrocentrálami.
Do prevádzky sa uviedla elektráreň v Handlovej.
Nákladom vyše 53 miliónov korún pokračuje výstavba druhej etapy elektrárne vo Zvolene, ktorá začala pracovať ešte v I. päťročnici.
Rozvoj energetickej základne pokračoval aj v rokoch druhej päťročnice a ďalších. Do konca II. päťročnice sa zvýšila výroba elektrickej energie o cca 65 %. Záber z elektrárne Nováky II.
Rozvoj energetickej základne využívaním vodných zdrojov prináša so sebou celý rad sprievodných znakov. Vznikajú vodné nádrže, ktoré umožňujú rozsiahle zavlažovacie práce. Môžu slúžiť aj rekreačným účelom a v značnej miere menia v pozitívnom smere životné prostredie vo svojom okolí. Vodná nádrž, ktorá vznikla prehradením Váhu, obsahuje bohatstvo vodných zdrojov, rovnako aj vodná nádrž na rieke Hnilec.
Výstavba hornovážskej kaskády Krpeľany — Sučany sa zakončila dobudovaním hydroelektrárne v Lipovci. Pohľad na vodnú nádrž Lipovec.
Hydroelektráreň Lipovec. Jej budovanie trvalo celých 5 rokov.
Zábery z priehrady s hydrocentrálou v Hričove pri Žiline a z hate v Drahovciach pri Piešťanoch, ktoré pomohli zmeniť tvár Považia a prispeli k rozvoju energetickej základne Slovenska.
Druhou najväčšou vážskou elektrárňou sú Nosice, ktoré nie sú len špičkovou elektrárňou, ale aj regulátorom vody pre ďalšie vážske elektrárne. Automatická obsluha jedného z generátorov na Nosickej priehrade. Ďalšie dva zábery sú z rozvodne elektrického prúdu v Sučanoch neďaleko Martina, ktorá je súčasťou magistrály vybudovanej pozdĺž republiky. Okrem ekonomickejšieho zásobovania nášho priemyslu, magistrála umožňuje vzájomné spojenie energetických systémov krajín RVHP, ktoré si navzájom vymieňajú elektrickú energiu. Vďaka výstavbe parných a vodných elektrární vzrástla výroba elektrickej energie r. 1970 na Slovensku oproti r. 1948 viac ako 12-krát a oproti roku 1937 až 23-krát.
Elektrina z hydroelektrární a tepelných elektrární putuje do každého kúta Slovenska.
Rozsiahla výstavba parných elektrární umožnila zavedenie diaľkového vykurovania celých sídlisk vo väčších mestách a výrobných závodoch.
Výroba elektrickej energie na Slovensku je priamo spojená s rozširovaním ťažby uhlia. Ťažba uhlia a lignitu vzrástla r. 1970 oproti r. 1948 viac ako 7-násobne, a to zo 724 tisíc r. 1946 na 5,1 milióna ton r. 1970. Baníci v bani Cígeľ, ktorá je našou najväčšou baňou, sa v najväčšej miere podieľajú na týchto úspechoch.
Druhým najmodernejším banským závodom na Slovensku je závod Dolina v Modrokamenských uhoľných baniach v Pôtri. Ešte posledná previerka trolejového zariadenia a môže sa začať s ťažbou.
Československo muselo po oslobodení riešiť pomerne naliehavý nedostatok energeticko-palivových zdrojov. Významnou pomocou v tomto smere bola výstavba ropovodu „Družba“, ktorého dĺžka na našom území meria 400 km. Prúdi ním k nám ropa z povoľžských oblastí. Ropovod ročne nahradzuje zhruba 4600 vlakových súprav, z ktorých každá by musela mať 50 cisternových vagónov. Zábery z dokončenia druhej etapy ropovodu Družba r. 1967.
Napriek týmto rozsiahlym dodávkam ropy cez ropovod naďalej putuje nafta do Slovnaftu aj po železnici. Dodávky sovietskej ropy do ČSSR majú v rokoch 1971—1975 dosiahnuť 66 miliónov ton. Cisternové vagóny s ropou v Slovnafte.
Zo ZSSR budeme dostávať aj plyn, ktorý znamená pre našu energetiku významnú a vzácnu surovinu. Zváranie tranzitného plynovodu a dokončovanie rozdeľovacieho uzla pri Plaveckom Petri, ktorý rozdelí základnú vetvu na dve. Jedna povedie na Moravu a druhá do Rakúska.
Do r. 1975 vzrastú dodávky zemného plynu do ČSSR na 3 mld. ton ročne. Takéto množstvo ropy a zemného plynu môže prijať a spracovať iba vyspelý priemysel energetiky a palív. Tranzitný plynovod prekonáva Váh pri Zeleniciach v okrese Trnava. Potrubie nesie 115 m dlhý oblúk, ktorý čnie nad Váhom do výšky 20 metrov.
Na báze sovietskej ropy vyrástol pri Bratislave závod Slovnaft, ktorý sa často nazýva gigantom družby. Spracuje vyše 4,5 milióna ton sovietskej ropy.
V súčasnom modernom priemysle nie je bez energetiky mysliteľný rozvoj hutníctva, odvetvia, ktorému sa na Slovensku venovalo veľa pozornosti. Feromangán z prvej oblúkovej pece na Slovensku z istebnianskych kovohút v Širokej na Orave. Kombinát bol vybudovaný za pomoci odborníkov zo Sovietskeho zväzu a NDR a z dodávok zariadení z týchto krajín. Po komplexných skúškach vyrobil prvé desiatky ton feromangánu. Svojím technologickým vybavením patrí medzi najmodernejšie závody v strednej Európe.
Oproti roku 1948 vzrástli základné výrobné prostriedky v hutníctve na Slovensku viac ako 8-krát a výroba tohto odvetvia skoro 13-krát. Hutnícky priemysel má dnes na Slovensku podiel okolo 20 %, teda celú 1/5 celkového objemu základných prostriedkov priemyslu. Náš najväčší podnik na výrobu hliníka, Závody SNP v Žiari nad Hronom, spotrebuje pri technologických procesoch veľké množstvo elektrickej energie.
Aj v Niklovej huti v Seredi je elektrina nevyhnutná pri výrobe niklu. Bez elektrickej energie to nejde ani vo VSŽ Košice, odkiaľ vidíme obrusovanie pracovných valcov na širokopásovej valcovni a výrobu karosárskych plechov. VSŽ podstatnou mierou prispeli k zmene štruktúry výrobkov hutníckeho priemyslu na Slovensku.
Objem hrubej výroby odvetvia elektriny a tepla na Slovensku prevýšil roku 1970 celoštátnu produkciu z r. 1953. Piata päťročnica počíta, že do roku 1975 sa vybudujú v ČSSR ďalšie elektrárne s výkonom 3700 MW, čo značne posilní energetický potenciál Slovenska. Počíta sa s výstavbou dvoch jadrových elektrární s celkovým výkonom 1600 až 1800 MW. Jedna sa postaví na Slovensku. Prvá jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach na Slovensku je už v prevádzke.
y
