Strojová dojačka je prenosná nádoba uzavretá vrchnákom s pulzátorom a ceckovými násadcami. Osobitnou hadicou sa pripája na vzduchové potrubie. Dojacie aparáty pracujú na dve alebo tri doby. V prvej dobe sa struk masíruje, v druhej nastáva sanie mlieka a v tretej, u sovietskych strojov, je moment pokoja. Striedanie taktov obstaráva pulzátor. Z ceckového násadca sa mlieko do dojačky odvádza gumenou hadicou s kontrolnou sklenou vložkou.
Celú prácu strojných dojačiek obstarávajú tieto stroje, ktoré čerpajú zo vzduchového potrubia vzduch. Stroj sa skladá z elektromotoru, vzduchovej vývevy a vyrovnávacieho valca.
Strojové dojačky sa musia udržiavať v naprostej čistote. Každý deň sa musia súčiastky, ktoré prídu do styku s mliekom, dokonale vyčistiť, naplniť dezinfekčným roztokom a zavesiť.
Automatické napájačky umožňujú odber vody podľa potreby. Šetria čas a námahu a obmedzujú prenášanie chorób. Na spoločnom potrubí domácej vodárne sú napojené mušle, v ktorých je ventil opatrený tlačkou. Dobytok sa veľmi rýchle naučí odoberať vodu z napájačky pritlačením nosa na tlačku.
Zavedením vodovodu do všetkých potrebných miest uľahčí sa namáhavá práca ošetrovateľov, najmä pri príprave krmív a napájaní dobytka. Domáca vodáreň sa skladá z čerpadla a zásobníka. Automatický stykač zapína čerpadlo a doplňuje nádrž vodou. Ak je treba prekonať pri čerpaní vody vyššie výškové rozdiely, používame ponorné čerpadlo.
Mliečnica ako vzor čistoty. Zo zberných nádob ide mlieko cez povrchový chladič, kde sa schladí na potrebnú teplotu. Odtiaľ sa plnia kanvy, ktoré sa až do transportu ukladajú v chladiacom kanáli.
Zásady pokrokového chovu vyžadujú, aby zviera bolo pri válove uviazané tak, aby jeho pohyb nebol obmedzovaný, aby mu viazanie nepôsobilo bolesť alebo zranenie a konečne aby sa dodržiavala zásada individuálneho kŕmenia. Tomuto účelu vyhovujú oblúkovité zábrany medzi jednotlivými kravami a viazanie kráv dostatočnou voľnou reťazou okolo krku.
Transport ťažkých a objemných hmôt sa v hospodárstve s úspechom rieši visutými drážkami alebo úzkokoľajnou železnicou (na väčšie vzdialenosti). Drážka je osobitne pre odvoz hnoja a osobitne pre prísun krmiva. Vozík je sklopný a dá sa ľahko vyprázdniť.
Drážka na rozvážanie krmív do žľabov je tak isto zariadená ako drážka na odvoz hnoja. Posuv plne naloženého vozíka je pri dobre ošetrenom podvozku ľahký. Únosnosť drážky je 150 kg.
Na väčšie vzdialenosti alebo pri transporte väčšieho množstva krmiva, používame úzkokoľajnej železnice s vozíkmi na štyroch kolesách. Stavba tejto železnice je síce nákladnejšia, ale má tú výhodu, že vozíky dobre držia smer, idú ľahko a majú veľkú únosnosť.
Zásoby siláže zabezpečujú plnohodnotné kŕmenie po celú zimu. Tanková rezačka má automatický pridávací pás, poistné zariadenie, ktorým možno beh rezačky ihneď zastaviť a obrátiť na druhú stranu. Na obežnom kolese rezačky sú nože a priečne lopatky, pomocou ktorých sa porezaná hmota odhadzuje až na vzdialenosť 15 m. Dĺžka sečky je od 4—15 cm.
Silážovanie je namáhavá práca, ktorá sa s úspechom zvládne pomocou silážneho kombajnu, ktorý silážne plodiny kosí a porezané fúka do vlečky. Naplnená vlečka sa odváža k silážnym jamám, kde sa hmota vyklopí a riadne uloží.
Rezanie je jedno zo základných úprav krmív. Rezačka na slamu reže sečku na 4—10 cm, má automatický pridávací pás a poistné zariadenie.
Výfuková rezačka na slamu je tej istej konštrukcie ako predošlá, ale má namontovaný ventilátor, ktorý umožňuje dopravu sečky na vzdialenosť 25 m.
Okopaniny musíme pred ďalšou úpravou oprať v práčke, kde postupujú na otáčavom rošte vo válove s tečúcou vodou.
Zemiaky skrmujeme alebo silážujeme parené. Oprané zemiaky dávame do parákov, kam pod tlakom vháňame horúcu paru z parnej kolony.
Moderná pariaca kolona je zariadená podľa požiadaviek na rýchle a ekonomické parenie zemiakov. Kotol je zariadený na priame kúrenie a opatrený prístrojmi na kontrolu množstva vody, teploty vody a tlaku pary. Rozvod pary umožňuje pariť zemiaky súčasne v štyroch parákoch. Pre uľahčenie dopravy sa vysoký komín kolony sklopí do transportnej polohy.
V prípravovni krmív paríme zemiaky v paráku buď elektrickom alebo na priame kúrenie, alebo parou z parnej kolony.
Sklopením kotla paráka okolo vodorovnej osi vysýpame parené zemiaky do miagadla poháňaného elektromotorom. Zemiaky sa dopravujú závitovým dopravníkom do drôtenej hlavy, kde sa dokonale rozdrvia.
Surové kŕmne okopaniny zaraďujeme do kŕmnej dávky postrúhané. Strúhadlo na kŕmne okopaniny má pracovný kužeľový bubon otáčivý okolo vodorovnej osi; poháňaný je elektromotorom.
Tvrdé zrnká obilnín drvíme na šrotovníku, a to valcovom alebo kladívkovom. V kladívkovom šrotovníku (č. 1, 2) sa využíva odstredivá sila lamelovitých kladívok na otáčivom hriadeli (číslo 3). Tento druh šrotovníkov pracuje rýchlejšie a jemnejšie. Rozvírená rozdrvená hmota sa zachytáva v zberači (č. 4), odkiaľ sa spúšťa do vriec.
Kukuričné kôrovie je vhodný materiál na silážovanie. Drvič kôrovia stonky kukurice dokonale rozdrví.
Výsledky výkrmu a zdravotný stav zvierat najspoľahlivejšie ukážu prírastky na váhe. Každomesačné váženie zvierat na dobytčej váhe sa musí stať na našich hospodárstvach pravidlom.
Ručné strihanie oviec bola únavná práca. Strihač pri maximálnom výkone ostrihal 100 oviec denne. Elektrický strojček odstraňuje námahu, zvyšuje kvalitu strihu a urýchluje prácu. Zvyčajne spolupracuje celá kolóna strihačov, ktorá má strihacie strojčeky napojené buď na sieť, alebo si vyrába potrebný prúd vlastným agregátom.
Strihací strojček sa skladá z elektromotora (č. 1), ktorý poháňa nôž v nožniciach pomocou kovového lanka v ochrannom kryte (č. 2). Nožnice sú podobné holičskému strihaciemu strojčeku (č. 3).
Po ostrihaní treba ovce vykúpať v desinfekčnom roztoku proti parazitom a kožným chorobám. Na to slúži kúpacie zariadenie, prevozné alebo murované. Vaňa je zariadená tak, aby do nej ovca mohla sama vojsť aj z nej vyjsť. Napĺňa sa roztokom tak, aby ovciam len hlavy neboli ponorené.
Elektrina sa dnes veľmi uplatňuje najmä v hydinárstve. Elektrické liahne na 500—1000—3000 vajec sa skladajú z vlastnej liahne, kde sú vajcia na lieskach uložené do otáčavých stojanov a doliahne, v dolnej časti skrine. V liahni sa udržuje stála teplota, vlhkosť a prúdenie vzduchu. Kontrolné prístroje sú na čelnej strane.
Vlastný proces liahnutia sa odohráva v spodnej časti liahne, v doliahni, kam sa preložia liesky z liahne. Takisto ako v hornej časti, aj tuná sa meria teplota, vlhkosť vzduchu a udržuje sa jeho cirkulácia.
Jednodňové kurčatá z liahne sa odchovajú v batériovej odchovni. Je to niekoľko zásuviek v jednom stojane nad sebou. Kurčatá sa odchovávajú na drôtenom pletive, ktorým prepadáva trus na vyťahovateľný plech. Zásuvka je rozdelená na dva diely. Jeden je uzavretý, teplý, s elektrickým vykurovaním, druhý je studený, s mrežou na prednej stene kde je umiestené krmidlo.
Iný spôsob odchovu kurčiat je pod klobúkovou kvočkou v chladnej miestnosti. Klobúková kvočka je opatrená vo vnútri tmavým vyhrievacím elektrickým telesom.
Hnojovicové hospodárstva sú osobitné objekty v horských oblastiach. Celé zariadenie hospodárstva je prispôsobené účelu, t. j. výrobe hnojovice. Hnojovica sa z nádrží silnými čerpadlami rozvádza do potrubí a postrekovadiel na pasienky.
Kruhové postrekovadlá postrekujú hnojovicou pasienky a dodávajú im okrem cenných hnojivých látok i závlahu potrebnú na dosiahnutie vysokých úrod krmovín.
Dôležitým problémom je ohradenie pasienku. Na horských hospodárstvach ohradíme pasienky pevnou drôtenou ohradou.
Pri ohradení pasienku veľmi sa uplatňuje elektrina. Jeden drôt napojený na elektrickú batériu alebo na sieť cez transformátor stačí ako bezpečné ohradenie pasienku. Zlúčením pokrokovej zootechniky s technickou vyspelosťou dopracujeme sa v živočíšnej výrobe vynikajúcich výsledkov.
y
