Kukurica z botanického hľadiska: Podľa botanickej povahy kukurica patrí medzi obiloviny – ako pšenica, raž a iné. V poľno-technologickom zmysle sa však radí medzi okopaniny a má ako okopanina aj zvýšené nároky na živiny, prípravu pôdy a ošetrovanie počas vegetácie. Kukurica je jednoročná, spravidla cudzoprašná rastlina. Kvety má na rozdiel od ostatných plodín (obilovín) rôznopohlavné: prašníkové – samčie tvoria klásky, zostavené v latách.
Piestikové – samičie kvety sú v kláskoch, ktoré tvoria klas, obalený listeňami, z ktorých za kvetu vyniká zväzok dlhých nitkových čneliek. Opelenie nastáva takmer vždy cudzím peľom, prenášaným hlavne vetrom.
Odrody kukurice, rajónované v našich podmienkach: Správna rajonizácia odrôd dáva predpoklady pre zvýšenie hektárových výnosov, hospodárnosti výroby a produktivity práce. Opis pestovaných odrôd: Skoré odrody – používame v menej priaznivých oblastiach, najmä na zeleno a siláž. Je to hlavne Čelechovická ADQ a Stupická. Poloskoré odrody – používame na zeleno aj v najteplejších oblastiach a na siláž a zeleno vo všetkých oblastiach. Je to hlavne Kočovská skorá, Trebišovský a Český konský zub biely.
Tu máme ešte zo skorých odrôd Kočovskú skorú. Poloneskoré a neskoré odrody – sú vhodné pre pestovanie na zrno v kukuričných i menej priaznivých oblastiach, najmä na siláž a zeleno. Patria k nim hlavne Hodonínsky konský zub žltý, Slovenská žltá a Bučiansky konský zub žltý.
Hybrid – Český konský zub biely × Slovenská žltá je poloneskorý, hodí sa na zrno a siláž najmä v južných oblastiach. Hybrid K a Z (Kočovská × Český konský zub biely) dáva vysoké výnosy zrna aj v menej priaznivých podmienkach a dobre sa hodí na siláž a zeleno aj vo vyšších polohách. Rajónované odrody kukurice na Slovensku v roku 1958–1959: Bučiansky konský zub žltý, ADQ Čelechovická, Český konský zub biely, Hodonínsky konský zub žltý, Kočovská skorá, Slovenská žltá, Trebišovská, Hybrid Český konský zub × Slovenská žltá, Hybrid K a Z (Kočovská skorá × Český konský zub), Hybrid Lednický stredne pozdný a skorý.
Potreba hlavných rastlinných živín – v kg na hektár (pre dopestovanie úrody, uvedenej v tabuľke): Základným hnojivom pre kukuricu je maštaľný hnoj. Prirodzené hnojivá doplňujeme umelými hnojivami. Dusíkaté hnojivá (N) doplňujeme pred sejbou a počas vegetácie – vo forme čpavkovej (síran amónny) alebo vo väzbe čpavkovo-liadkovej (ostravský liadok). Z fosforečných hnojív (P₂O₅) používame na jeseň Thomasovu múčku, ktorá tiež obsahuje vápnik a rad stopových prvkov (ako mangán, meď, bór a iné), ktoré sú nepostrádateľné pre rastliny. Z draselných hnojív (K₂O), na ktoré je kukurica veľmi náročná, najčastejšie používame 40 %-nú draselnú soľ. Vápenaté hnojivá (CaO) – ako mletý vápenec, saturačné kaly a pod., zapravujeme podmietkou alebo jesennou orbou. V osevnom postupe kukuricu zaraďujeme najlepšie po ďatelovinách a strukovinách. Môžeme ju tiež zaradiť po okopaninách, ktoré sme hnojili maštaľným hnojom. Na predplodinu je kukurica nenáročná.
Podmietka: Po zbere predplodiny vzídenú burinu zničíme, keď ihneď vykonáme podmietku (do hĺbky 7–10 cm) a ak treba povalcujeme a pobránime pôdu. Tým zároveň šetríme zásoby vody v pôde.
Ak nemôžeme uplatniť diskové podmietače (najmä ak je pôda po vyschnutí neprístupná), vykonáme podmietku pluhmi.
Vývoz a zaoranie maštaľného hnoja: Najhospodárnejšie a zároveň aj rovnomerne rozhadzujeme hnoj mechanizačne – pomocou špeciálnych rozhadzovačov. Pôdu pohnojíme maštaľným hnojom v množstve až 300 i viac q na hektár alebo kompostom.
Ak máme rovnomerne rozhodený hnoj, nevystavujeme ho poveternostným vplyvom, aby nevznikali straty na živinách najmä teplom, ale čo najskôr ho zaorieme.
Hnoj zaorieme strednou orbou do hĺbky 18 až 20 cm a ešte pred príchodom jesenných dažďov a mrazov vykonanou hlbokou orbou na 25 až 30 cm zásobíme pôdu živinami a vlahou. Takto vytvoríme v pôde dobrú štruktúrnosť a živototvornosť.
Rozhadzovanie umelých hnojív: V jesennom období, pred sejbou a počas vegetácie chýbajúce živiny doplňujeme umelými hnojivami. Druh a dávky (množstvá na jeden ha) volíme podľa potreby, t. j. podľa hnojárskych plánov, vypracovných na základe pôdnych rozborov a pestovaných i následných plodín.
Močovkovanie v zime: Cez zimu zachytávame sneh (vlahu) a ak pôda nie je zmrznutá, aj močovkujeme. Do močovky pridávame 1–1,5 q superfosfátu na 1 ha. Ak používame močovku počas vegetácie (na list), riedime ju vodou v pomere 1:3–5.
Smykovanie a bránenie: Hneď na jar po oschnutí hrebeňov brázd pôdu smykujeme, aby sme urovnali pôdny povrch a šetrili zimnou vlahou.
Smykovanie, kultivátorovanie.
Pomocou kultivátorov, kypričov, smykov, brán, valcov udržujeme v pôde vlahu, upravujeme štruktúru, ničíme burinu a zapravujeme hnojivá.
Valcovanie a bránenie.
Preskúšanie osiva na klíčivosť a čistotu: Pre siatie použijeme iba preskúšané hodnotné osivo s vysokým percentom a dobrou energiou klíčivosti. Osivo vopred namoríme proti sneti Agronalom a proti drôtovcom prípravkom HCH (na 100 kg 1 kg hexachlóranu).
Sejba (štvorcovo-hniezdový spôsob): So sejbou započneme, ak je pôda zahriata na 10–15 °C do hĺbky 6–8 cm (na ľahších pôdach hlbšie, na ťažkých plytšie). Na jeden hektár vysievame 25–50 kg osiva na zrno. Najlepší spôsob sejby je štvorcovo-hniezdový. Pri správnom uplatnení agrotechniky a mechanizácie značne zhospodárňuje výrobu a zaručuje stále vysoké výnosy. Celkové náklady na jednotku výroby znižuje najmenej o 1/5, pričom umožní zvýšenie výnosov o 20 i viac percent. Pre tento účel máme vysokovýkonné špeciálne sejačky – zn. TVD-6 a SKGK-6. Na hektár sa potrebuje 30 kg drobnozrnného alebo až 50 kg veľkozrnného osiva, čiže asi polovicu zrna ušetríme. Do hniezda sa dostane 3–5 zŕn. Pri skorých odrodách sejeme do sponu 60 × 50 cm, u neskorých 70 × 70 cm. Pozdĺžne a priečne riadky musia byť rovné s veľmi malými odchýlkami a stredy hniezd majú tvoriť pravidelný štvorec.
Valcovanie a bránenie po sejbe: S ošetrovaním kukurice začneme ihneď po sejbe, pričom sa riadime zásadou, že pôda musí byť vždy kyprá a odburinená. Po sejbe pôdu povalcujeme a ľahkými bránami pobránime.
Plečkovanie: Keď rastlinky povyrastajú na 8–10 cm, začneme s plečkovaním, ktoré neskoršie vykonáme plytšie, aby sme neporušili koreňový systém.
S plečkami prichádzame i do väčšieho porastu čo najčastejšie, lebo každý tento naviac vykonaný pracovný úkon nám bohatou úrodou niekoľkonásobne zaplatí vyššie náklady.
Pri štvorcovo-hniezdovej výsadbe zhospodárňujeme ošetrovanie pomocou mechanizácie, a to nielen v pozdĺžnom, ale aj priečnom smere.
Plečkovanie a okopávku aspoň trikrát zopakujeme a spojujeme s prihnojovaním umelými, ľahko rozpustnými hnojivami a močovkou. Keď má rastlinka 3–5 lístkov, t. j. výšku asi 20 cm, porast vyjednotíme, pričom ponecháme dve najlepšie vyvinuté rastlinky a prázdne miesta dosadíme, aby porast bol kompletný.
Veľkú pozornosť venujeme prihnojovaniu kukurice počas vegetácie (na list). V Sovietskom sväze, i mnohé štátne majetky a JRD u nás prihnojujú na list až 4-krát do doby kvitnutia, a to riedenou močovkou 1:3 až 1:5 s prídavkom superfosfátu (1,5 q na ha), čpavkovaním (viď obr. 27), draselnou soľou a inými rýchlo účinkujúcimi hnojivami. Po prvý raz prihnojujú pri prvom medziriadkovom kyprení, potom pri jednotení, pri metaní a štvrtý raz v dobe kvitnutia. Hnojivá majú byť zapravené do pôdy, teda nehnojiť rastlinu, ale pôdu! Pri hnojení na povrch sa uplatnia, len ak je dostatok vlahy, keď presakujúca voda ich môže zaplaviť do hlbších vrstiev ku koreňom.
Dobre vyvinutý porast je výsledkom starostlivo uplatňovanej agrotechniky, a to v celom komplexe.
Porasty ošetrujeme aj v pokročilejšej vegetácii. V takomto poraste vykonáme ošetrovacie práce ručne.
Umelé doopeľovanie: Dôležitým agrotechnickým opatrením je aj umelé opeľovanie. Obdobne, ako pri výrobe hybridného osiva, sa zberá a používa peľ pre lepšie oplodnenie, a teda aj pre lepšie nasadenie zŕn. Takto možno zvýšiť výnosy až o 10 q na hektári zrna.
Umelé zavlažovanie: Kukurica vyžaduje najviac vlahy v období klíčenia a vzchádzania, ďalej v období steblovania až po začiatok metania mužského kvetenstva, v období kvitnutia, ktoré trvá asi 8 dní – kedy spravidla relatívna vlhkosť vzduchu je najnižšia, a preto sa osvedčuje najlepšie zavlažovanie postrekom, a tiež počas mliečnej zrelosti a dozrievania. Zásadou je: zavlažovať zavčasu, úsporne a do hĺbky ku koreňom, kde je rozložená ich aktívna časť a dbať, aby sa nepoškodzovala štruktúra pôdy alebo nezapríčinilo ich zabahnenie. Prirodzene, veľmi dôležité je predovšetkým uchovať zadržanú vlahu z prirodzených zdrojov, a len v kritických obdobiach jej nedostatku podľa potreby doplňovať vlahu umelým zavlažovaním. Pri sejbe kukurice v riadkoch, širokých viac ako 60 cm, možno s úspechom zavlažovať najekonomickejšie tzv. brázdovým podmokom. U hustejšieho sponu sa odporúča zavlažovať pásovým preronom. Na postrek sa najviac používajú kruhové postrekovače – rotrevolty. Ak to potreba nutne vyžaduje, využívame pre umelé zavlažovanie všetky vhodné prostriedky, kde to len vodné zdroje dovoľujú, aby sme vytvorili najlepšie podmienky pre rast a vývoj rastliny. Po zavlažení pôdu vždy dôkladne prekypríme, aby vytvorením prísušku – pôdnej kôry alebo zaburinením nevyšla naša práca nazmar a aby rastliny lepšie využili pôdu. Na ťažkých pôdach brázdy sa upravujú v každom druhom riadku do hĺbky 60 × 80 × 60 cm širokom, a to po spáde pozemku, do hĺbky 15–20 cm. U pásového preronu sa už pred sejbou zhotovia po spáde pozemkov hrádze asi 20 cm vysoké vo vzdialenosti 8–12 m, do ktorých sa napúšťa voda, ktorú treba ďalej rozvádzať. Na každý meter náhonu sa napúšťa 4–6 l vody za sekundu. Pri kukurici na zelené kŕmenie sa dobre osvedčuje aj tzv. predvegetatívne, t. j. predosevné zavlažovanie. Dávky zavlažovania sa upravujú podľa potreby. Pri brázdovom podmoku dávka na 1 hektár sa pohybuje od 600 až do 900 m³, pri postreku stačí polovica.
Sneť kukuričná: Sneť kukuričná sa vyskytuje v neskoršej dobe vegetačnej na steblách, listoch, latách i klasoch. Je to hubovitá choroba. Príznakom jej výskytu je tiež žlknutie listov. Nápadné sú však guľovité sneťové nádory rozličnej veľkosti. Najlepšia ochrana proti nej je odrezávanie a spálenie napadnutých častí rastlín. Proti sneti sa chránime správnym osevným postupom, t. j. zásadne nesadíme kukuricu za sebou.
Obaľovač kukuričný: Ďalším škodcom je húsenica obaľovača kukuričného, ktorý vyžiera steblo, laty, klasy i zrno. Motýľ lieta už od mája, ale najmä v júni a v júli. Šíreniu tohto škodcu zabraňujeme odvozom kôrovia z poľa, a jeho zužitkovaním, lebo v tomto sa nachádza.
Dobre vyvinutý porast – pýcha hospodára: (Zábery porastov.)
Ak starostlivo uplatníme celý komplex agrotechnických a ochranných opatrení, dopestujeme bohaté a trvalé úrody. Napr. JRD Dedina Mládeže, okr. Komárno, dosiahlo na 18 ha priemerne 62,4 q kukurice v zrne. JRD Potôň, okr. Čalovo, pri použití osiva dvojitých líniových hybridov dopestovalo priemerne na hektár až 111 q.
Zber kukurice na zrno: Keď obalové listence na šúľkoch a listy i steblo pod klasom zožlknú a zrno je tvrdé, začneme s lámaním kukurice.
Aby sme sprístupnili cestu pre odvoz, vysekáme na väčších honoch pásy, z ktorých predom odstránime i kukuričie.
Vylámané šúľky s listeňami ponecháme na menších hromadách, aby sa kukurica nezaparila a nesplesnivela. Nezrelé alebo poškodené šúľky silážujeme, prípadne ich postupne skrmujeme.
Najlepšie a najúspornejšie vykonáme zber mechanizovane – kombajnom.
Dosušovanie a skladovanie kukurice: Zrno i šúľok kukurice k dobrému skladovaniu a moržolovaniu dosušujeme v prirodzených alebo umelých sušiarnach.
Vo vzdušných sušiarniach skladovanú kukuricu podľa potreby ošetrujeme pred triedením.
Takto uložená kukurica je veľmi dobre prevzdušnená a nepodlieha znehodnoteniu – najmä pliesňou.
Umelým dosušovaním, predovšetkým vo vlhších rokoch, docieľujeme maximálnu biologickú hodnotu najmä u osivovej kukurice. Uskladnené zrno uložíme v tenších vrstvách, prehadzujeme a vrecujeme, ale nie v papierových vreciach, aby nepotuchlo a nesplesnivelo. Osobitnú starostlivosť venujeme osivovej kukurici pri dosušovaní (na 15 % vody), ošetrovaní, skladovaní i preskúšaní na klíčivosť pred sejbou. Kukurica na siláž – jej pestovanie, zber a silážovanie. Kukuricu na siláž sejeme v riadkoch 40–60 cm širokých (v množstve 50–70 kg osiva na 1 ha), hlavne odrody konských zubov, Slovenskú bielu perlu alebo hybridné osivo. Ošetrovanie porastov v priebehu vegetácie je obdobné ako u kukurice na zrno, iba jednotenie vykonáme na menšie vzdialenosti (10–15 cm).
Zber vykonáme v dobe prechodu zrna z mliečnej do voskovej zrelosti, kedy kukurica poskytuje najviac hmoty a živín.
Dopestovanú úrodu silážnej kukurice najhospodárnejšie využijeme silážovaním, t. j. konzervovaním mliečnym kvasením pomocou baktérií. Toto kvasenie zlepšíme vytlačením vzduchu zo silážnej hmoty, ktorú najskôr porežeme na drobné, asi 3 cm kusy a ušliapeme.
Silážna hmota má obsahovať asi 70 % vody, čo regulujeme šťavnatou hmotou alebo sečkovou slamou a pod. Lepšiu chuť siláže docielime pridaním (rovnomerným kropením) dvojpercentného slaného roztoku. Nedostatok cukru v silážnej hmote nahradíme vlažným roztokom melasy (2 kg melasy v 4 l vody na 100 kg silážnej hmoty). Bielkovinné hmoty, ako ďatelina, lucerna, strukoviny, silážujeme spolu s rezkami alebo iným vhodným krmivom. Kukuričie zberáme v stave zrelosti, kedy má najväčší obsah živín a silážujeme spolu s rezkami alebo iným vhodným krmivom.
y
