Fotokópia časopisu Zora: Bol to ďalší slovenský robotnícky časopis, ktorý vyšiel čoskoro po časopise „Nová doba“.
Fotokópia titulného listu „Robotníckych novín“ z 1. X. 1904: Spolupráca robotníckej triedy oboch našich národov sa neustále rozrastala, dochádzalo čoraz k tesnejšiemu spojeniu v spoločnom boji. Za spolupráce českých a slovenských robotníkov vyšlo v októbri 1904 v Bratislave prvé číslo slovenských „Robotníckych novín“. Pracoval v nich aj český novinár E. Borek.
Fotokópia „Československej rudej armády“ v Rusku: Po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii r. 1917 sa v československých légiách v Rusku vytvorila silná socialistická ľavica, ktorá správne pochopila svetodejinný význam Októbra a postavila sa po bok boľševickej strane a sovietskej vláde. Vyvrcholením úsilia ľavice bolo založenie Československej komunistickej strany v Moskve v máji 1918. Mnoho legionárov (asi desaťtisíc) vstúpilo do radov Červenej armády a bojovalo na rôznych bojiskách občianskej vojny. Tento ich statočný boj patrí k slávnym tradíciam českého i slovenského národa. Orgánom československých červenoarmejcov boli noviny „Československá rudá armáda“.
Májová manifestácia r. 1918 v Liptovskom Mikuláši: Za prvej svetovej vojny, ktorá predstavuje dôležitý medzník, pretože sa v nej vyostrili sociálne a národnostné rozpory, dochádza k užšiemu spojeniu Čechov a Slovákov v národnooslobodzovacom boji. V pohybe ľudových más, ktorý bol namierený proti rozbitiu habsburskej monarchie, sa v národnooslobodzovacom hnutí prejavujú snahy tak z českej ako aj zo slovenskej strany o spojenie oboch našich národov do spoločného štátu. Dôkazom je aj prvomájová manifestácia r. 1918 v Liptovskom Mikuláši. Pracujúci ľud tu odhlasoval významnú rezolúciu, ktorá znamenala požiadavku vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. (V rezolúcii sa tiež žiadalo uzavrieť spravodlivý a trvalý mier, zabezpečiť základné demokratické práva, uzákoniť osemhodinový pracovný deň a uznať právo na sebaurčenie všetkým národom Rakúsko-Uhorska.)
Večerník „Právo lidu“ o bezpodmienečnej kapitulácii Rakúsko-Uhorska: Rozbitie Rakúsko-Uhorska privítala česká a slovenská verejnosť s nadšením. Pád reakčnej rakúsko-uhorskej monarchie, pád kapitalistického štátu so silnými zvyškami feudalizmu (cisársky dvor, šľachta, moc katolíckej cirkvi) bol predovšetkým dôsledkom revolučných síl, pôsobiacich zvonku i znútra. Rozhodujúce bolo pôsobenie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Sila ideí Októbrovej revolúcie spolu s revolučným a národnooslobodzovacím hnutím utláčaných národov otriasla prehnitou monarchiou a umožnila vytvoriť nové štáty, medzi nimi na prvom mieste ČSR.
„Právo lidu“ o vzniku ČSR: Vznik Československej republiky bol historickým medzníkom, ktorý znamenal novú etapu vo vývine česko-slovenských vzťahov. Československá republika vznikla ako dobrovoľný zväzok dvoch bratských národov, ktoré boli dlhé obdobia vystavené ťažkému národnému útlaku. Národná a demokratická revolúcia vytvorili likvidáciu feudálnych prežitkov odstránením monarchie, zvrhnutím vlády rakúskej a maďarskej byrokracie a veľkostatkárov a nastolením buržoázno-demokratických práv priaznivé podmienky pre rozvoj oboch národov a pre upevnenie bratských zväzkov medzi nimi v rámci spoločného štátu. Z článku „Práva lidu“ vidieť, ako pracujúci ľud uveril, že Československá republika bude skutočným ľudovým štátom. Avšak vládu v novom štáte nezískal ľud, ktorý národnú slobodu vybojoval, ale buržoázia. Aj keď v júni 1919 Kramářovu vládu vystriedala vláda sociálneho demokrata Vlastimila Tusara, situácia sa nezmenila. Táto vláda sklamala očakávanie pracujúceho ľudu. Predstierala, že socialistická republika bude vytvorená cestou postupných reforiem a pomáhala tak upevňovať moc buržoázie. Ani po voľbách r. 1920, v ktorých sociálno-demokratická strana sa stala najväčšou stranou v republike, sa nič nezmenilo v politike sociálnych demokratov.
Mapa o priebehu decembrového generálneho štrajku r. 1920 v Československej republike: V radoch sociálnodemokratickej strany prebiehal ostrý boj, v ktorom ľavica presvedčivo ukazovala na protiľudovú politiku Tusarovej vlády a na zradu pravicového vedenia sociálnej demokracie. Na XIII. sjazde strany sa ustavila samostatná sociálno-demokratická strana (ľavica). Proti nej začiatkom decembra 1920 zaútočila pravica. Ľavica odpovedala vyhlásením generálneho protestného štrajku, ktorý bol zahájený 10. decembra 1920. Do tohto štrajku išla česká a slovenská robotnícka trieda spoločne. Naša mapka ukazuje priebeh decembrového štrajku.
„Hlas ľudu“, týždenník Komunistickej strany Slovenska, píše o nezamestnanosti a biede pracujúcich v roku 1922. To všetko sú dôkazy, ako išla v buržoáznej republike vždy spoločne česká a slovenská robotnícka trieda proti spoločnému nepriateľovi – vykorisťovateľskej buržoázii.
„Rudé právo“, ústredný orgán Komunistickej strany Československa, z januára 1923, hovorí o 600.000 nezamestnaných robotníkoch. To všetko sú dôkazy, ako išla v buržoáznej republike vždy spoločne česká a slovenská robotnícka trieda proti spoločnému nepriateľovi – vykorisťovateľskej buržoázii.
Demonštrácia pracujúcich v Ružomberku pod heslom „Bojovali sme za socialistickú republiku“: To všetko sú dôkazy, ako išla v buržoáznej republike vždy spoločne česká a slovenská robotnícka trieda proti spoločnému nepriateľovi – vykorisťovateľskej buržoázii.
Podobizeň Kl. Gottwalda z rokov 1921–1924, keď pomáhal budovať komunistickú stranu na Slovensku a redigoval komunistické časopisy „Hlas ľudu“, „Proletárku“, „Spartakusa“: Kl. Gottwald sa zapísal zlatými písmenami do histórie bojov o úzke spojenie a spoluprácu českého a slovenského národa. K Slovensku mal úprimný vzťah. Komunistická strana vždy vedela nájsť správne riešenie aj v národnostnej otázke, v pomere Čechov a Slovákov.
Fotokópia titulnej strany „Hlas ľudu“ z roku 1923.
Fotokópia titulnej strany „Proletárky“ z roku 1923 a 1924.
Fotokópia titulnej strany „Spartakusa“ z 1. mája 1922.
Klement Gottwald medzi funkcionármi Fed. robotníckej telocvičnej jednoty na Slovensku.
P. Jilemnický s manželkou a E. Urxom: Veľkým priateľom slovenského pracujúceho ľudu bol Peter Jilemnický a Eduard Urx.
Článok „Rudého práva“: „Čeští kapitalisté vyvážejí ze Slovenska stroje a budují v Horthyovském Maďarsku průmysl“: Aj tento článok je dokladom ako komunistická strana, ktorá stála na čele revolučného hnutia, spájala riešenie národnostnej otázky s bojom za zmenu spoločenského zriadenia a dokazovala, že záujmy českého a slovenského pracujúceho ľudu sú totožné a stoja v rozpore so záujmami vládnucich tried, ktoré nemôžu a ani nechcú národnostnú otázku riešiť. Komunisti sa tak stali smelými pokračovateľmi našich národných revolučných a demokratických tradícií bratských stykov našich národov.
Nezamestnaní robotníci pred sprostredkovateľnou práce v roku 1932 v Bratislave: Tieto dokumenty ukazujú, ako sa v období hospodárskej krízy prehĺbili a zostrili nezmieriteľné protiklady medzi vládnucou triedou a pracujúcim ľudom. Poznanie týchto protikladov i trpké skúsenosti z početných štrajkových a mzdových bojov boli československému proletariátu veľkou a cennou školou života.
Žobračenka nezamestnaného: Tieto dokumenty ukazujú, ako sa v období hospodárskej krízy prehĺbili a zostrili nezmieriteľné protiklady medzi vládnucou triedou a pracujúcim ľudom. Poznanie týchto protikladov i trpké skúsenosti z početných štrajkových a mzdových bojov boli československému proletariátu veľkou a cennou školou života.
Deti robotníkov na milosrdnej kapitalistickej kuchyni: Tieto dokumenty ukazujú, ako sa v období hospodárskej krízy prehĺbili a zostrili nezmieriteľné protiklady medzi vládnucou triedou a pracujúcim ľudom. Poznanie týchto protikladov i trpké skúsenosti z početných štrajkových a mzdových bojov boli československému proletariátu veľkou a cennou školou života.
Z reči Klementa Gottwalda v poslaneckej snemovni 25. XI. 1932 po krvavých udalostiach v Polomke: Aj tu vidieť ako komunistická strana slovami Kl. Gottwalda rovnako bojovala za záujmy českej i slovenskej robotníckej triedy.
„Slovák“, noviny ľudákov, otvorene sympatizujú s Hitlerom po jeho víťazstve vo voľbách v roku 1933: Kým robotnícka trieda bojovala za sociálne práva pracujúcich a za národnú a štátnu samostatnosť v spojitosti s nástupom fašizmu v Nemecku a útočnou politikou aj ďalších fašistických štátov, zatiaľ noviny ľudákov otvorene schvaľovali Hitlerovo víťazstvo vo voľbách a sympatizovali s fašizmom.
Tiso, predstaviteľ náboženskej a sociálnej demagógie ľudákov a štvavej kampane proti Čechom: Ľudáci veľmi negatívne pôsobili svojou štvavou politikou na vývin česko-slovenských vzťahov a napokon na zabezpečenie svojich cieľov sa spojili s nemeckým a medzinárodným fašizmom.
Fotokópia plakátu „1. mája jednotne s komunistami“: Na čele boja proti fašizmu a na obranu republiky stála Komunistická strana Československa. Pod jej vedením český a slovenský ľud odhodlane bránil republiku pred fašizmom. Mohutné prvomájové manifestácie boli odpoveďou Hitlerovi a jeho domácim spojencom na chystaný útok proti Československu v r. 1938.
Záber z manifestácie za Republiku v Košiciach v r. 1938.
Fotokópia telegramu handlovských baníkov vláde Republiky: Handlovskí baníci sa v tomto telegrame s celou rozhodnosťou stavajú na obranu republiky a za spojenectvo so Sovietskym sväzom.
Ilegálna tlač na Slovensku počas okupácie: Keď buržoázia doviedla naše národy do katastrofy, keď došlo k rozpadnutiu spoločného štátu, neprestali tým styky českého a slovenského ľudu. Rozvíjali sa za ťažkých podmienok boja proti fašizmu, utužovali sa v ilegálnej práci, spevňovali sa v bojoch českých a slovenských vojakov proti hitlerovským vojskám. Bola to opäť Komunistická strana Československa, ktorá stála na čele tohoto boja a ktorá spájala oba národy v spoločnom úsilí. Dokladom toho je aj ilegálna tlač, ktorú rozširovali na Slovensku počas okupácie.
Jeden z mnohých ilegálnych letákov, rozširovaných počas okupácie.
Spolupráca Čechov a Slovákov na pôde SSSR; Kapitán Nálepka: Po stalingradskom víťazstve roku 1942 nastáva príprava národnooslobodzovacieho boja Čechov a Slovákov. Na území SSSR sa utvorili československé jednotky. V máji 1943 kapitán Ján Nálepka tvorí v SSSR československý partizánsky oddiel.
Fotokópia článku „Národnostní problém naší republiky“ z časopisu „Československé listy“: Doklady, ako Komunistická strana Československa pripravovala vyriešenie pomeru Čechov a Slovákov sú aj články uverejnené v „Československých listoch“, ktoré vychádzali počas druhej svetovej vojny v Moskve. V článkoch sa objasňuje, ako sa má upraviť vzťah medzi Čechmi a Slovákmi v novej Československej republike.
Fotokópia článku „Znovu o Češích a Slovácích“ z časopisu „Československé listy“: Doklady, ako Komunistická strana Československa pripravovala vyriešenie pomeru Čechov a Slovákov sú aj články uverejnené v „Československých listoch“, ktoré vychádzali počas druhej svetovej vojny v Moskve. V článkoch sa objasňuje, ako sa má upraviť vzťah medzi Čechmi a Slovákmi v novej Československej republike.
Deklarácia Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944 po vyhlásení Slovenského národného povstania.
Nástup ľudu do Povstania: Slovenský ľud bojovým vystúpením v Povstaní odmietol všetky pokusy separatizmu a vystúpil ako spolutvorca novej Československej republiky. Slovenským národným povstaním začala nová etapa vo vzťahoch českého a slovenského národa. Spoločne so slovenskými partizánmi hrdinsky bojovalo množstvo českých vlastencov.
Komunistická strana Československa vyslala z Moskvy na Slovensko za Povstania vynikajúceho syna českej robotníckej triedy Jána Švermu, ktorý zahynul v húževnatých partizánskych bojoch v Nízkych Tatrách.
Záber z manifestácie v Košiciach pri príležitosti vyhlásenia Košického vládneho programu: Po oslobodení našej vlasti ČA sa česko-slovenské vzťahy dostávajú do ďalšieho významného obdobia svojho vývinu. Proletariát, ktorý si zabezpečil hegemóniu v národnodemokratickej revolúcii, znemožnil intrigy buržoázie obnoviť kapitalistický poriadok v ČSR. V spojení so širokými masami vytvoril podmienky, za ktorých došlo k prerastaniu procesu národnodemokratickej revolúcie do revolúcie socialistickej. Vzťahy Čechov a Slovákov sa začali vyvíjať v štáte, kde sa robotnícka trieda významným spôsobom zúčastňovala na moci a uplatňovala vedúcu úlohu. Prvým prejavom týchto revolučných zmien bol Košický vládny program. Košický vládny program venoval osobitnú pozornosť otázke vzájomného pomeru Čechov a Slovákov. Položil základy rovnoprávneho postavenia slovenského národa v novom štáte po stránke politickej, kultúrnej a hospodárskej.
Diagram plánovaných investícií 2RP na Slovensku: Po voľbách v máji 1946 získala Komunistická strana Československa spolu so sociálnymi demokratmi nadpolovičnú väčšinu. Predsedom novej vlády sa stal súdruh Kl. Gottwald, ktorý predniesol v národnom zhromaždení svoj známy budovateľský program. K obnove a výstavbe národného hospodárstva bol prijatý dňa 28. októbra 1946 Národným zhromaždením zákon o dvojročnom pláne, ktorého cieľom bolo obnoviť spustošené hospodárstvo a zvýšiť priemyselnú výrobu vcelku o 10 %. Významné miesto v dvojročnom pláne mala obnova hospodárstva a zvýšenie výroby na Slovensku. Naše dva diagramy ukazujú plán investícií v 2RP a plánovaný vzostup výroby uhlia, elektriny, železa a ocele. Aj to je doklad, ako sa začali vzťahy Čechov a Slovákov v novej ČSR upevňovať na zrovnoprávňovaní po stránke hospodárskej.
Diagram plánovaného vzostupu výroby uhlia, elektriny, železa a ocele v porovnaní s rokom 1937: Po voľbách v máji 1946 získala Komunistická strana Československa spolu so sociálnymi demokratmi nadpolovičnú väčšinu. Predsedom novej vlády sa stal súdruh Kl. Gottwald, ktorý predniesol v národnom zhromaždení svoj známy budovateľský program. K obnove a výstavbe národného hospodárstva bol prijatý dňa 28. októbra 1946 Národným zhromaždením zákon o dvojročnom pláne, ktorého cieľom bolo obnoviť spustošené hospodárstvo a zvýšiť priemyselnú výrobu vcelku o 10 %. Významné miesto v dvojročnom pláne mala obnova hospodárstva a zvýšenie výroby na Slovensku. Naše dva diagramy ukazujú plán investícií v 2RP a plánovaný vzostup výroby uhlia, elektriny, železa a ocele. Aj to je doklad, ako sa začali vzťahy Čechov a Slovákov v novej ČSR upevňovať na zrovnoprávňovaní po stránke hospodárskej.
Fotokópia článku „Pravdy“ z 8. mája 1947 o premiesťovaní priemyselných podnikov z českého pohraničia na Slovensko: Ďalší doklad urýchleného hospodárskeho budovania Slovenska.
Štyri z mnohých, ktoré sa prihlásili pomáhať obnoviť výrobu v českom pohraničí: Slovenský pracujúci ľud ochotne pomáhal obnoviť výrobu v českom pohraničí. Veľkú úlohu tu zohrala najmä mládež. Náš obrázok zachycuje štyri sväzáčky, ktoré sa prihlásili na prácu v českom pohraničí.
Diagram o vzraste výroby elektrickej energie na Slovensku v rokoch 1948–1957: Po splnení dvojročného plánu začal sa uskutočňovať prvý päťročný plán a po ňom ďalší. V plánoch rozvoja národného hospodárstva sa zabezpečuje rozsiahla industrializácia a pozdvihnutie poľnohospodárskej výroby Slovenska. Náš diagram ukazuje vzrast výroby elektrickej energie na Slovensku, jedného z dôležitých úsekov industrializácie. V ďalších záberoch si ukážeme aspoň niektoré z mnohých podnikov, ktoré vyrástli na Slovensku v rámci industrializácie.
Hydrocentrála v Novom Meste n/Váhom.
Závod Slovenského národného povstania Hlinikáreň v Žiari nad Hronom.
Cementáreň v Banskej Bystrici.
Magnezitka v Ľubeníku.
Závod Kapron v Humennom.
Turboelektráreň v Zemianskych Kostoľanoch.
Významným prínosom pre hospodárske povznesenie Slovenska je aj elektrifikácia železníc. Tento moderný elektrický rušeň podstatne urýchli železničnú dopravu, ušetrí cenné uhlie a spríjemní cestovanie. Pri industrializácii Slovenska významne pomáhajú českí robotníci a technici a podieľajú sa na nej v podstatnej miere mnohé závody českých krajov. V závodoch v Čechách, v bratskej zhode s českými robotníkmi a technikmi a za ich pomoci sa zaúčajú slovenskí robotníci, ktorí nastupujú do novovznikajúcich závodov na Slovensku. Táto pomoc českej robotníckej triedy je neoceniteľná.
Prezident republiky súdruh Antonín Novotný na návšteve v Bratislave po jeho zvolení za prezidenta.
Súdruha prezidenta nadšene vítali pracujúci a bratislavská mládež.
Sviatok družby Čechov a Slovákov na Záhorí: Každoročne usporadúvajú sa v Strážnici na Morave a na iných miestach prehliadky ľudovej umeleckej tvorivosti českých a slovenských súborov, ktoré utužujú bratstvo Čechov a Slovákov.
Umelci Národného divadla v Prahe na zájazde po Slovensku: Českých umelcov nadšene vítali slovenskí pracujúci na ich zájazde po Slovensku v júni 1959. Predstavenia ND videli tisícky našich pracujúcich. Kultúrna spolupráca sa neustále prehlbuje zájazdami divadelných a iných umelcov zo Slovenska v Čechách a z Čiech na Slovensko.
Českí umelci sa podpisujú slovenským deťom do pamätníkov.
Predstavenie Libuše Národným divadlom z Prahy na Devíne: Toto predstavenie na Devíne v júli 1959 sa stalo mohutnou manifestáciou Čechov a Slovákov.
České deti si dopisujú so slovenskými deťmi: Na našich školách nadväzujú žiaci, učitelia i rodičia veľmi úzke styky so školami v Čechách, vymieňajú si skúsenosti, vzájomne sa navštevujú a poznávajú. Osvedčenou formou družby českej a slovenskej mládeže je dopisovanie.
Družba bratislavských pionierov s pioniermi z Lidíc a Tokajíka: Táto družba je symbolom priateľstva všetkých slovenských a českých detí, ktoré v mieri a nerozbornej jednote sa pripravujú budovať svoju socialistickú vlasť.
y
