Rajčiakové semeno v hrsti človeka, plodmi bohato nasadený porast rajčiakov: Z hrsti semena možno niekedy dopestovať vagóny plodov.
Vrcholce mladého topoľa: Najintenzívnejšie rastú vrcholce vetiev a výhonkov.
Bunky v rastových vrcholcoch: Vrcholce rastú stálym rozmnožovaním mladých buniek.
Bunky v rastových vrcholcoch koreňov: Korene rastú podobne ako vrcholce vetiev.
Bunková štruktúra rastliny: Rastliny pozostávajú z mnoho miliónov drobných buniek. I jednotlivé bunky rastú, ale ich počet sa stále rozmnožuje aj delením.
Postup rastu rozmnožovaním buniek: Jedna bunka sa rozmnoží na 2, 4, 8 buniek.
Bubliny hranatého tvaru v otvorenej pivovej fľaši. Záber z úľa: Názov „bunka“ sa používal spočiatku vo včelárstve. Bunky sú vo všeobecnosti hranaté a ako každé sférické telesá pritlačené k sebe.
Štruktúra buniek: Mladé bunky sú naplnené živou hmotou, ktorú nazývame protoplazmou (B). V protoplazme je hustejší útvar: jadro bunky (A). Jadro je najdôležitejšou časťou, lebo delenie buniek sa začína delením jadier. Bunky sú obklopené viac-menej priepustnou blanou (C). Vakuoly (D) sú naplnené bunkovou šťavou, ktorá obsahuje vo vodnom roztoku cukry, soli, šťavy, organické farby a i. Pritlačením plazmy k blane dávajú vakuoly bunke potrebnú pružnosť.
Delenie buniek: Bunky sa delia tak, že najprv vzniknú z jedného jadra dve jadrá, potom sa medzi dvoma polovicami vytvára nová blana a vznikajú dve nové bunky.
Popínavá a kríčková fazuľa, jednaké semená a rozdielne rastliny: Semeno nesie v sebe základ pre neskoršie vytváranie určitých vlastností.
Semeno čierneho koreňa: Semeno, v ktorom sa skrýva život rastliny, vyzerá často, akoby bolo celkom bez života. Pri odbornom uskladnení si uchová klíčivosť i počas niekoľko rokov (podľa druhov).
Ľadník v piesku: Kultúrna rastlina klíči pravidelne, lebo človek ju usmernil a zošľachtil i na túto vlastnosť. Rastliny, ktoré sme nedávno zobrali z prírody a zaradili medzi poľnohospodárske kultúry, spočiatku klíčia ťažko. Najčastejšie to pozorujeme pri krmovinách a pri liečivých rastlinách. Divoká rastlina postupným klíčením semien lepšie odoláva často nepriaznivým podmienkam v prírode.
Ľadenec rožkatý, semeno, vyvinutá rastlina: Ľadenec rožkatý sa pestuje iba niekoľko desaťročí.
Mrvica lesná, semeno, vyvinutá rastlina: Mrvica lesná sa pestuje iba piaty rok.
Vlčím makom silne zaburinený porast: Nepravidelne klíčia buriny: niektoré jedince klíčia ihneď, niektoré až po uplynutí niekoľkých rokov. Tak isto aj semená, ktoré sú v hlbšej vrstve pôdy, ostávajú dlho klíčivé. Buriny nadobudli obrovskú otužilosť počas mnohotisícročného prenasledovania človekom. Predpoklady klíčenia sú: vlaha, teplota a vzduch.
Hrach v skúmavke: A suchý, B namočený: Hrach po namočení rozbil skúmavku. Pri klíčení prijme semeno veľké množstvo vody a značne zväčšuje svoj objem.
Hromada jarovizovaného ovsa, v nej teplomer: Klíčenie sa začne iba pri teplotách nad 0 °C.
Požiadavka na teplotu a dobu klíčenia 1. u obilnín, 2. u hrachu a lucerny, 3. u kukurice, 4. u tabaku: Nároky našich poľnohospodárskych plodín na teplotu pri klíčení sú podľa druhov veľmi rôzne.
Mladé rastliny kukurice: Rastlina pri minimálnych teplotách len živorí; pre plný rast potrebuje optimálnu teplotu.
Správne a príliš hlboko zasiate semeno: Klíčiace semeno nemôže byť bez vzduchu práve tak ako živočíchy. Preto nesmieme príliš hlboko siať.
Klíčenie hrachu: 1.–7. deň: Ak má zasiate semeno potrebnú vlhkosť, teplotu a vzduch, rýchlo vzchádza. Najprv vzíde koreň, po tom byľ.
Pšeničné zrno – prierez: I. Klíček – A) korienok, B) pupienok. II. Endosperm – C) múčne jadro, D) aleurónová vrstva. III. Obaly – E) osemenie, F, G) oplodie. I. Klíček je nositeľom života, (korienok, pupienok). II. Endosperm obsahuje rezervné látky. Tak napríklad pšenica má v aleurónovej vrstve prevažne bielkoviny, v múčnom jadre prevažne škrob. III. Obaly chránia semeno.
Grafické znázornenie zloženia semena slnečnice, fazule a kukurice: A – voda, B – bielkoviny, C – tuky, D – vlákniny, E – uhľohydráty, F – popoloviny: Slnečnicu pestujeme pre jej veľký obsah tukov (C), fazuľu pre obsah bielkovín (B) a kukuricu pre uhľohydráty (E). Mladá rastlina sa stravuje samostatne iba od tej doby, keď sa dobre vyvinuli prvé listy. Dovtedy žije z endospermu. Taká mladá, čerstvo vyklíčená, ešte nesamostatná rastlina nielen dýcha podobne ako živočíchy, ale konzumuje aj také isté látky.
Začiatok vývoja makovej rastliny: Čím menšie je semeno a čím rýchlejšie z neho vyrastá veľká rastlina...
Tobolky a semeno maku: ...tým sú v ňom hodnotnejšie rezervné látky. Semeno maku obsahuje 40–56 % oleja.
Začiatok vývoja slnečnice: Podobný rýchly vzrast má aj slnečnica...
Zrelý tanier slnečnice a semeno: ...ktorej semeno obsahuje 16–36 % oleja.
Rastliny reďkovky v rovno a šikmo postavenej nádobe: Záporný geotropizmus. Po vyklíčení koreň, ktorý vyrastá z korienka, smeruje dolu, do zeme, a naopak byľ, vyrastajúca z pupienka, smeruje hore. Rastliny dodržujú toto pravidlo za každých podmienok. Jednotlivé časti rastliny narastú jednako, aby vyrovnali prípadnú nevhodnú pozíciu klíčka. Pritom osobitné poslanie majú rastové hormóny-auxíny. Táto schopnosť rastliny, nazvaná geotropizmus, usmerňuje rastlinu tak, aby byľ, ktorá dýcha a stravuje sa zo vzduchu rástla hore, a rastlinu pripevňujúci zo zeme vodu a živiny čerpajúci koreň smeroval dolu.
Pretiahnuté bledé rastliny ľadníka šikmo smerujúce k svetlu: Každá rastlina už od klíčenia hľadá cestu k svetlu. Touto schopnosťou sa rastlina dostane zo zatieneného prostredia na slnko. Nazývame to heliotropizmus.
6 vozov zeleného krmiva = 1 voz sena: Bez vody niet rastlinného života. Prevažná časť rastliny pozostáva z vody. Šesť vozov zeleného krmiva dáva voz sena. Keď umele odparujeme z rastliny vodu, zostáva nám sušina.
3 vozy dreva = 1 voz drevného uhlia: Podobne ako stromy, z ktorých sa vyrába drevné uhlie, aj každá rastlina pozostáva prevažne z uhlíka. Je viazaný rastlinou priamo zo vzduchu. Ostatné látky čerpá rastlina svojimi koreňmi z pôdy. Najdôležitejšou z nich je dusík. Dusík je základnou látkou pre tvorbu rastlinných bielkovín. A bez rastlinných bielkovín nemôžeme produkovať mlieko, mäso a vajcia.
Kŕmna kapusta: Tento porast kŕmnej kapusty poskytuje vysoký výnos bielkovín. Naše krmoviny obsahujú 0,5–3 % dusíka.
1 ha slnečnicového kôrovia = 1 voz popola: Najdôležitejšie minerálne látky zostávajú po spálení rastlín v popole. Popol obsahuje nasledujúce živiny: vápno – asi 36 %, draslo – asi 24 %, fosfor – asi 12 %, horčík – asi 7 %, síru – asi 6 %, chlór – asi 6 %, kremík – asi 5 %, sodík – asi 2 %, železo – asi 1,5 %, mangán – asi 0,5 %, ďalej v menšom množstve bór, zinok, kobalt a meď. V každom rastlinnom druhu je podiel jednotlivých prvkov iný. Bez týchto živín rastlina ochorie tak, ako človek z nedostatku potravín a vitamínov. Preto živiny, spotrebované rastlinami z pôdy, nahradzujeme maštaľným hnojom, kompostom, popolom i umelými hnojivami, podľa potreby rastlín.
Les pri Dunaji. Mohutná silážna miešanka: Obrovskú organickú hmotu v lese a na poli vytvára rastlina prevažne zo vzduchu. Organická hmota, pozostávajúca z uhlíkových zlúčenín, je na našej zemeguli vytvorená zelenými rastlinami. Pre živočíchy, ale i pre mnohé nižšie organizmy (baktérie, huby) zabezpečuje existenciu zelená rastlina: 1. odčerpáva ich nahromadené, nepoužiteľné produkty látkovej výmeny – CO₂ – kysličník uhličitý, 2. spracúva tento plyn na organické uhlíkové zlúčeniny (pomocou slnečnej energie i za prítomnosti vody) a poskytuje živočíchom potravu, 3. vydychuje O₂ (kyslík) a tým umožňuje živočíchom a nižším rastlinám organizmom dýchanie.
Repný list: List je krytý tenkou pokožkou, ktorá chráni rastlinu od silného vyparovania a dáva tomuto hodne vodnatému orgánu potrebnú pevnosť. List je pretkaný žilkami, ktoré sú u jednoklíčnych rastlín rovnobežné, u dvojklíčnych sieťkovite rozvetvené.
Prieduchy na spodnej strane listov: Výmena látok pokožkou sa odohráva cez medzibunkové priestory a prieduchy pokožky. Potrebnú vodu a roztok živín z pôdy dopravujú cievy.
Chloroplasty: Bunka s chloroplastami v plazme. V listovom pletive sú drobné, zelené telieska, takzvané chloroplasty. Pretvárajú kysličník uhličitý rozpustený vo vode, na hroznový cukor. Keď sa rastlina blíži k zastaveniu vegetácie, pretvára hroznový cukor na pevnejšie zlúčeniny, rezervné látky:
Kukuričný klas s niekoľkými omoržovanými zrnami: ...škrob v zrnách kukurice...
Zemiakové hľuzy, na tanieri práškový škrob: ...a v hľuzách zemiakov...
Niekoľko kusov cukrovky, na tanieri kockový cukor: ...trstinový („repný“) cukor v cukrovke...
Topinamburový porast, niekoľko hľúz topinamburu: ...inulín v hľuzách topinamburu...
Porast repky ozimnej, repkové semeno a výrobok tukových závodov: ...a v olejninách rastlinné tuky – oleje, ktoré majú zvlášť veľkú kalorickú hodnotu. Zelená rastlina vytvára z hroznového cukru ďalšiu, škrobu podobnú zlúčeninu: celulózu (vlákninu), ktorá je najdôležitejším stavebným materiálom rastliny. Blany buniek, staré bunky, všetky silnejšie zaťažené časti rastlinného tela obsahujú celulózu.
Kríženec pšenice T. turgidum × T. dicoccum. Vodná veža – novostavba: Porovnanie nosnej sily pšeničného stebla s oceľobetónovou konštrukciou. Pšeničné steblo znesie väčšie zaťaženie ako oceľobetónová konštrukcia. Zabezpečuje to najmä celulóza.
Domáce priadne rastliny: ľan a konope: Najdôležitejšie priadne rastliny: konope a ľan. Priadne rastliny pestujeme práve pre ich vlákno, pre odolnosť a trvanlivosť celulózy nachádzajúcej sa vo vlákne.
A. Jačmeň, B. slad: V sladu sa pretvára časť škrobu na cukor. Keď sa po vyklíčení semena začína v rastline život, pretvára sa rezervný škrob na cukor.
Dobrý porast cukrovej repy v plnom slnečnom svetle: Tento porast cukrovej repy vyrába cukor zo vzduchu pomocou slnečnej energie. Pretváranie kysličníka uhličitého na organické uhlíkové zlúčeniny nazývame asimiláciou. Keďže sa pri tejto tvorbe zúčastňuje slnečné svetlo, nazývame ju aj fotosyntézou.
Šampiňón v pivnici: Huby žijú z organických látok a často nepotrebujú svetlo.
Kukučinou napadnutý porast lucerny: Rastlina, ktorá nemá listovú zeleň, je neschopná asimilovať a je odkázaná na príživníctvo. Teda podstatným prvkom výživy našich poľnohospodárskych rastlín je asimilácia – pretváranie plynu kysličníka uhličitého (CO₂) na organickú hmotu.
y
