Základným predpokladom výstavby všetkých typov hnojovicových hospodárstiev je dostatok vody. Ako zdroj vody môžeme využiť aj rieky, potoky, pramene alebo studne. Tam, kde nemáme dostatočne silný zdroj vody, vybudujeme vodný rezervoár o potrebnej kubatúre.
Na hnojovicových hospodárstvach, kde vyrábame plnohodnotnú hnojovicu, nepoužívame v maštaliach s krátkym státím podstielku. Pevné výkaly zmývame prúdom vody do kališťa. Pri zmývaní prúdom vody rozriedi sa hnojovica dvoj-až trojnásobne.
Šírka kališťa býva 30 cm a hĺbka 15 cm. Kalište je prikryté doskou. Zriedené pevné a tekuté výkaly môžeme z maštale odvádzať aj eternitovými rúrami o priemere najmenej 100 mm, ktoré majú na hornej strane 15—20 mm štrbinu.
Na urýchlenie zmývania pevných výkalov je výhodné najprv pevné výkaly pozhŕňať do kališťa, a len zvyšky zmývať vodou. Získame tak hustú hnojovicu, bohatšiu na živiny a znížime potrebu hnojovicových jám.
Z kališťa steká hnojovica do hnojovicových jám. Na jednu dobytčiu jednotku v kukuričnej a repárskej oblasti počítame 1,25 m³ močovkovej jamy, v zemiakárskej a horskej oblasti 1,8—2 m³. Pri letných prístreškoch stačí pre 1 VDJ 0,5—0,75 m³.
Hnojovicu pred hnojovicovaním rozriedime vodou a dobre rozmiešame v miešacej jame. Na riedenie a miešanie potrebujeme značné množstvo vody. Tam, kde výdatnosť prameňa nestačí, vybudujeme vodný rezervoár o kubatúre uvedenej v grafe.
Strojové zariadenie pre hnojovicové hospodárstva sa skladá z čerpadla pre hnojovicu, z čerpadla pre vodu, miešacieho zariadenia, sacieho a výtlakového systému s príslušenstvom, rozstrekovača hnojovice, motora pre pohon čerpadiel a miešacieho zariadenia.
Hnojovica po rozriedení a rozmiešaní v miešacích jamách sa rozvádza potrubím na lúky, pasienky, krmoviny alebo iné polné plodiny. Hlavnú časť potrubia tvorí stále potrubie, ktoré môže byť povrchové alebo podzemné.
Čím dlhšia je kostra stáleho potrubia, tým kratší môže byť systém prenosného potrubia a tým je menšia práca s prenášaním potrubia, čo má priaznivý vplyv na znižovanie prevádzkových nákladov.
Jednotlivé časti potrubia sa spájajú spojkami. Systém spojok je riešený tak, aby napojovanie potrubia bolo čo najrýchlejšie.
Veľkú prednosť v systéme hnojovicových hospodárstiev má tenkostenné potrubie z ľahkej hmoty. Zatiaľ, čo hrubostenné potrubie má vyše 40 kg, tenkostenné potrubie má váhu len 18—20 kg.
Na prevážanie tenkostenného potrubia sa hodí špeciálne upravený voz. Na tomto špeciálnom voze nedôjde k poškodeniu potrubia.
Pohľad na spojku tenkostenného potrubia.
Pre stále potrubie, uložené do zeme, sa veľmi dobre osvedčili aj azbestocementové rúry.
V novšej dobe s úspechom bolo vyskúšané pre podzemný rozvod hnojovice aj sklenené potrubie. Výsledky pokusov ukazujú, že to bude jedno z najlepších rozvodných potrubí na hnojovicu.
Na rozvoz prenosného potrubia po pasienku sa veľmi dobre hodí špeciálne upravený nízkoplošinový voz. Pomocou tohto voza zabezpečíme rýchly rozvoz potrubia a znížime potrebu ľudskej práce pri kladení potrubia na minimum.
Na rozstrek hnojovice používame u nás vyrábaný vrhač hnojovice značky VK-76. Tento vrhač sa dá ručnou pákou ovládať a regulovať na ňom dostrek. Práca s ním je čistá a ľahká.
Na rozstrek hnojovice môžeme použiť aj turbínový rozstrekovač.
V praxi sa osvedčili aj pojazdné hnojovicové agregáty. Prevozný hnojovicový agregát tvorí čerpadlo na kolesovom podvozku, miešacie vrtulové zariadenie, traktorový vlečný voz, upravený na prevoz, 500—600 m potrubia a traktor Zetor 25 na poháňanie čerpadla a prevoz agregátu.
Prevozný hnojovicový agregát sa najlepšie uplatní v horských a podhorských oblastiach na hnojovicovanie trávnych porastov na blízkych svahovitých lúkach a pasienkoch, kam sa dopravnými prostriedkami nedá vyvážať hnojovica.
Na výrobu hnojovice môžeme použiť aj maštalný hnoj. Hnojovica, vyrobená z maštalného hnoja má vyrovnanejší pomer živín, nakoľko slama a iné stelivo obsahuje viac kyseliny fosforečnej a vápnika. Maštalný hnoj na výrobu hnojovice musíme najprv rozdrviť na špeciálnom drviči.
Detail drviča maštalného hnoja.
Hnojovica z maštalného hnoja okrem toho, že má viac a rovnomernejšie zastúpené živiny, má ešte tú výhodu, že pri tomto systéme výroby hnojovice odpadá budovanie väčších hnojovicových jám, a tým sa výstavba hnojovicových hospodárstiev značne zlacňuje.
Súčasťou objektu hnojicového hospodárstva musí byť aj prístrešok na uskladnenie rozvodného potrubia a priemyselných hnojív.
Podľa skúseností trávny porast je najlepšie hnojovicovať počas vegetácie, nakoľko živiny z hnojovice sa dostanú priamo ku koreňom a rýchlo pôsobia na vývoj trávneho porastu. Trávny porast hnojovicujeme prvý raz zavčasu na jar, druhýkrát po prvej kosbe alebo druhom vypasení a tretíkrát po druhej kosbe alebo štvrtom vypasení. Pomer riedenia hnojovice je 1:5 až 1:20 podľa vlhkostných podmienok.
Hnojovicovanie repy, a to cukrovej, tak aj kŕmnej sa ukázalo ako veľmi efektívne. Dopravovať hnojovicu alebo močovku potrubím je lacnejšie, ako vyvážať ju na repný porast v močovkovačoch.
Rovnako výhodné sa ukázalo aj hnojovicovanie kukurice na siláž a zeleno. Hnojovicovanie kukurice uplatňujeme na plochách umiestnených v prídvorovom krmovinovom osevnom postupe.
Pohnojovicovaný trávny porast na pasienku je správne postriekať čistou vodou, aby ho dobytok chutnejšie spásal.
Súčasťou systému hnojovicovania je aj pozbieranie výkalov na pasienku. Pozbierané výkaly použijeme na výrobu kompostu. Predídeme tak vytváraniu sa tzv. mastných fľakov na pasienku, ktoré dobytok nerád spása.
Po pohnojovicovaní trávneho porastu pobránime ho ľahkými bránami. Rozrušíme tak pôdny prísušok vzniklý po hnojovicovaní.
Hnojovica je jednostranne dusíkato-draselné hnojivo. Z toho dôvodu je nevyhnutné hnojovicovaný porast prihnojovať vo väčšej miere fosforečnými hnojivami.
Pre správny vývoj trávneho porastu na hnojovicovaných plochách je veľmi dôležité vápnenie. Na 1 ha dávame každý štvrtý rok 8–10 q mletého vápenca.
Hnojovicovaním zvýši sa úroda lúk a pasienkov viacnásobne. Okrem zvýšenia hektárových výnosov zlepší sa aj kvalita trávneho porastu a jeho krmná hodnota, najmä v prospech stráviteľných bielkovín.
Nesprávnym hnojovicovaním však môžeme porast aj znehodnotiť. Ak súčasne s hnojovicovaním neprihnojíme fosforečnými a vápenatými hnojivami, rozmnožia sa v poraste draslomilné buriny.
Súčasťou hnojovicového systému hospodárenia musí byť aj správna technika pasenia pomocou elektrických oplocovačov. Dávková a alebo pásová pastva umožňuje nám najhospodárnejšie využiť trávny porast.
Pri pasení na hnojovicovom hospodárstve neslobodno zabúdať ani na prikrmovanie minerálnymi látkami.
Tú časť pasienka, ktorú nestačíme spásť dobytkom, pokosíme. Striedanie kosenia s pasením má dobrý účinok aj na ničenie buriny v poraste.
Pokosenú trávu usušíme na sušiakoch, alebo umele dosušujeme studeným alebo predhrievaným vzduchom. Takto získané kvalitné seno použijeme na prikrmovanie dobytka v nepriaznivom počasí.
Za nepriaznivého počasia časť trávneho porastu zasilážujeme s melasou, silosilom alebo inou vhodnou prísadou.
Hnojovicový systém hospodárenia je najintenzívnejší a vysoko rentabilný spôsob zúrodňovania lúk a pasienkov a zvyšovania hektárových úrod krmovín na ornej pôde. Kým na nehnojovicovanom a neošetrovanom pasienku vyrobíme 1500—2000 l mlieka na hnojovicovanom a správne využívanom pasienku môžeme na každom ha vyrobiť 7000—8000 l mlieka. Zavádzanie hnojovicového systému hospodárenia vo všetkých výrobných oblastiach značne prispeje k ozdraveniu a rýchlemu rozvoju stavov a úžitkovosti hovädzieho dobytka.
y
