y
Zemepis Slovenska – Sídelný zemepis I.
Politicko-administratívna mapa: Na Slovensku okrem Slovákov žijú Česi, Maďari, Ukrajinci a menšie skupiny iných národností. Roku 1961 presiahol počet obyvateľov Slovenska vyše 4 miliónov (4 175 000). Počet obyvateľov rastie. Zlepšili sa jeho hmotné podmienky. Starostlivosťou nášho socialistického zriadenia o človeka podarilo sa znížiť úmrtnosť novonarodených detí tak, že sme na poprednom mieste na svete. Okrem toho táto starostlivosť má za následok aj predlžovanie ľudského veku. Roku 1961 bola stredná dĺžka 70,5 roka. Narastanie obyvateľstva vidno z tejto tabuľky:
Rok – počet obyvateľov
1754 – 1 667 000 – odhad.
1857 – 2 373 000
1910 – 2 916 700
1930 – 3 324 100
1947 – 3 402 300
1961 – 4 175 000
Obyvatelia žijú v mestách a v obciach. S hospodárskym rozvojom, výstavbou priemyslu a zavádzaním veľkovýroby v poľnohospodárstve rozrastajú sa mestá a znižuje sa počet obyvateľov na vidieku. Rast mestských sídlisk súvisiaci s výstavbou priemyslu mení starý ráz miest a mestečiek. Mestá sa modernizujú a prestavuje sa i dedina. Pri mestách udávaný počet obyvateľov je podľa ročenky z 31. XII. 1959 a podľa výsledkov sčítania ľudu roku 1961. Slovensko je politicko-administratívne dnes rozdelené na tri kraje Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský. Kraje sa delia na okresy, v ktorých pôsobnosti sú mestá a dediny. Politicko-administratívne rozdelenie vidíme na mape.
Bratislava – pohľad s hradom: Náš štát je štátom dvoch bratských rovnoprávnych národov, Čechov a Slovákov. Niektoré štátne záležitosti na Slovensku riadi SNR, ktorej sídlom je Bratislava, hlavné mesto Slovenska. Je súčasne aj sídlom Západoslovenského kraja. Má 262 546 obyvateľov (1960).
Bratislava – celkový pohľad: Bratislava sa rozkladá na ľavom brehu Dunaja a na juhovýchodných svahoch Malých Karpát.
Banská Bystrica: Hlavným mestom Stredoslovenského kraja je povstalecké mesto Banská Bystrica (22 590 obyv. – 1961), ktorú vidíme z pohľadu z Urpína. Je to staré banské mesto s bohatou historickou minulosťou, pekne budované na brehoch Hrona. Bola strediskom slávneho Slovenského národného povstania roku 1944.
Košice – detailný pohľad: Východoslovenský kraj má svoje sídelné mesto Košice, ktoré sa azda od oslobodenia po Bratislave najviac rozrástli. Majú 79 581 obyv. (1961). Zachovali sa tu pekné staviteľské pamiatky, ako je napr. dóm, ktorého časť vidíme. Košice sú kultúrnym strediskom s dobre vyvinutým priemyslom.
Budova Košického vládneho programu: Do Košíc po ich oslobodení za II. svetovej vojny sa presídlila z Moskvy československá vláda. V budove zachytenej na obrázku bol vyhlásený roku 1945 Košický vládny program, ktorý udával smer ďalšieho nášho vývoja a vyriešil otázku pomeru Čechov a Slovákov.
Šaca – sídlisko: Pri Košiciach vyrastá mohutný hutný kombinát, Východoslovenské železiarne, ktoré budú zamestnávať tisíce ľudí. Pre pracovníkov Východoslovenských železiarní stavajú nové sídliská. Na obrázku je záber zo sídliska – Šaca pri Košiciach.
Košice – sídlisko: Samotné Košice sa rozrastajú o nové štvrte. Na snímke je pohľad na jednu z nich.
Trnava: Ostatné mestá Slovenska si prezrieme prehľadne od západu na východ. Centrom trnavskej tabule je Trnava (32 512 obyv. – 1961). V Trnave bola prvá univerzita na Slovensku. Toto kedysi prevažne poľnohospodárske mesto má dnes kovospracujúci a cukrovarnícky priemysel. Na obrázku je pohľad na hlavnú ulicu.
Piešťany – detail z mesta: Neďaleké kúpeľné mesto Piešťany (18 669 obyv. – 1961) spracúvajú papriku a vyrábajú dlhodobé pečivo.
Nové Mesto nad Váhom: Na trati Bratislava–Žilina leží niekoľko významných miest. Nové Mesto nad Váhom (12 415 obyv. – 1961), ktoré je na obrázku, má dnes významný priemysel potravinársky.
Trenčín: Pod historickým Trenčianskym hradom leží Trenčín (22 279 obyv. – 1961) s významným textilným priemyslom.
Kúty: Na Záhorskej nížine, na trati Bratislava–Břeclav ležia Kúty.
Skalica – pohľad: Z Kútov odbočuje trať cez naftonosnú oblasť do Skalice, mestečka s kultúrnou minulosťou. Tu bola prvá tlačiareň na Slovensku.
Modra – pohľad zo stredu mestečka: Pod svahmi Malých Karpát leží vinohradnícka Modra. Tu dožil svoje posledné roky Ľudovít Štúr. Na snímke vidíme starú mestskú bránu.
Šamorín – celkový pohľad: Juhovýchodne od Bratislavy, na poľnohospodárskom Žitnom ostrove vyrástli mestečká. Z nich významnejšie sú Šamorín.
Dunajská Streda – celkový pohľad: A Dunajská Streda, ktorú tiež vidíme na obrázku.
Nitra – celkový pohľad: Centrom nitrianskej roviny až po hornú Nitru je historická Nitra (34 242 obyv. – 1961). Je sídlom Vysokej školy poľnohospodárskej. Leží pod povestným vrchom Zoborom.
Nitra – nové sídlisko: Socialistický rozmach a výstavba miest sa v Nitre prejavuje budovaním nových, moderných štvrtí. Pohľad na jednu z nich vidíme na obrázku.
Levice – celkový pohľad: Mestá na juhoslovenských nížinách vznikli ako poľnohospodárske strediská. Jedným z nich sú aj Levice (13 768 obyv. – 1961), ktoré vidíme z celkového pohľadu do nížiny.
Hurbanovo – budova geomagnetickej stanice: Juhoslovenská nížina je oblasťou, kde sa u nás najviac prejavuje zemetrasenie. Na obrázku vidíme budovu geomagnetického ústavu, ktorý sleduje tieto pohyby.
Žilina – pohľad na námestie: Na strednom toku Váhu leží historicky významná Žilina (32 512 obyv. – 1961). Vznikla na križovatke obchodných ciest. Aj dnes je veľmi dôležitou železničnou aj cestnou križovatkou. Má priemysel textilný a celulózu. Je tu Vysoká škola železničná. Vidíme pohľad na námestie.
Žilina – sídlisko na Hlinách: Hospodársky vzrast Žiliny si vyžaduje výstavbu. Na snímke vidíme nové sídlisko na Hlinách.
Kysucké Nové Mesto – nová výstavba: Hospodársky rozmach pozdvihol predtým chudobné Kysuce. V Kysuckom Novom Meste vyrástol nový závod na guličkové ložiská, čo si vyžiadalo výstavbu moderných obytných domov, ako vidíme na obrázku.
Kysucké Nové Mesto – celkový pohľad: Staré Kysucké Nové Mesto bolo mestečkom prízemných domov. Vidíme celkový pohľad.
Turzovka – celkový pohľad: Pri hornom toku Kysuce leží obec Turzovka. Bola kedysi najväčšou obcou. Vidíme ju z celkového pohľadu. Dnes sa tu rozrastá drevárstvo.
Terchová: Pri vchode do Vrátnej doliny leží rázovitá Terchová, rodisko povestného Jánošíka.
Dolný Kubín – Hviezdoslavovo múzeum: Kultúrnym strediskom Oravy je Dolný Kubín. Tu žil náš najväčší básnik P. O. Hviezdoslav. Má tu svoje múzeum, ktoré vidíme na snímke. Dnes má Dolný Kubín aj elektrotechnický priemysel.
Námestovo – pohľad od Oravskej priehrady: Na severozápadnom okraji Oravskej priehrady leží Námestovo. Má drevárstvo a jeho význam stúpol pri rozvoji turistiky. Na snímke je pohľad naň od priehrady.
