y
Zemepis Slovenska – Povrch Slovenska I.
Mapa hôr a riek: Územie Slovenska má rozlohu 49 008 km², čo je niečo vyše 38 % územia našej Československej socialistickej vlasti. Povrch tvoria pohoria, kotliny a nížiny. Pohoria patria do sústavy Karpát, ktoré na našom území delíme na vonkajší flyšový oblúk, stredné a vnútorné pásmo. Medzi pohoriami vo vnútro-Karpatskom oblúku sú kotliny. Na juhozápade, juhu a juhovýchode sa rozprestierajú nížiny. Smery pohorí sú vyznačené na mape.
Biele Karpaty – pohľad z Myjavskej pahorkatiny na Veľkú Javorinu: Vonkajší oblúk Karpát sa začína na Morave Pavlovskými vrchami, pokračuje Ždánickým lesom – Chřibami. Ďalej na sever na Morave k tomuto oblúku patria Vizovické, Hostinské, Vsetínske vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy. Na území Slovenska vonkajší oblúk sa začína Bielymi Karpatmi s najvyšším vrchom Veľká Javorina (970 m).
Pohľad na Javorníky: Pokračovaním Bielych Karpát sú Javorníky s najvyšším vrchom Veľký Javorník (1071 m), ktoré vidíme od Bytčianskej kotliny.
Jablunkovský priesmyk: Na snímke vidíme Jablunkovský priesmyk, ktorý oddeľuje Moravskosliezske Beskydy od Slovenských Beskýd. Jablunkovským priesmykom prechádza cesta a dôležitá železničná trať zo severozápadného Slovenska na Moravu.
Slovenské Beskydy: Slovenské Beskydy sa tiahnu západovýchodným smerom a dosahujú najvyššej výšky Babou horou (1725 m). Na snímke ich vidíme s najvyšším vrchom.
Oravská Magura: Južne od Slovenských Beskýd tiahne sa Oravská Magura s najvyšším vrchom Kubínska hoľa (1347 m). Pohľad na ňu je severne od Dolného Kubína.
Levočské pohorie: Vonkajší oblúk Karpát pokračuje na území Poľska, odkiaľ sa na naše územie vracia východne od Vysokých Tatier pohorím Spišská Magura a pohorím Ľubovnianska vrchovina. Na juh od rieky Poprad pokračuje Levočským pohorím, ktoré vidíme na snímke.
Branisko: Do vonkajšieho oblúka zasahuje vo východnej oblasti vnútrokarpatský oblúk Braniskom, na ktorý vidíme pohľad zo západnej strany.
Čerhovské pohorie: Od Braniska k rieke Toryse tiahne sa Šarišská vrchovina. Na sever od Torysy pokračuje vonkajší oblúk Karpát na snímke zachyteným Čerhovským pohorím.
Poloninské Karpaty: Zvané tiež Nízke Beskydy, ktoré vidíme na snímke, tvoria rozsiahle pohorie. Ich hrebeňová čiara je mierne zvlnená.
Dukelský priesmyk: Najnižší bod dosahujú Dukelským priesmykom (503 m), ktorý je významným pre naše oslobodenie. Za krutých bojov s fašistickými vojskami ním vstúpila na naše územie slávna sovietska armáda po boku s našou armádou.
Lupkovský priesmyk: Na snímke vidíme pohľad na ďalší priesmyk, Lupkovský, zvaný tiež Laborecký (630 m). Leží na východ od Dukelského priesmyku. Vidíme ho len ako miernu zníženinu hrebeňovej čiary.
Ondavská vrchovina: Najrozsiahlejší, ale najnižší horský celok flyšových Karpát je na snímke zachytená Ondavská vrchovina.
Užská hornatina: Na tomto obrázku je pohľad na Užskú hornatinu, ktorá sa tiahne na východ od horného toku Laborca.
Malé Karpaty: Stredné Karpaty sa vyznačujú striedaním pohorí s kotlinami a často s hlbokými údoliami. Spojovací článok medzi Alpami a Karpatami tvoria Malé Karpaty, ktoré vidíme na snímke (najvyšší vrch Ostrý vrch, zvaný tiež Záruby, vysoký 768 m a Vysoká 754 m).
Považský Inovec: Malé Karpaty pokračujú na ľavej strane Váhu Považským Inovcom (Inovec 1042 m).
Strážovská hornatina: Severovýchodne od neho sa tiahne Strážovská hornatina, ktorej časť zachycuje snímka. Známa je Súľovskými skalami vytvorených zo zlepencov. Zvetrávaním tu vznikli kamenné hrebene a zaujímavé kamenné tvary.
Malá Fatra – krivánska skupina: Malú Fatru rozdeľuje údolie Váhu na južnú lúčanskú a severnú krivánsku skupinu. Na snímke je zachytená krivánska skupina z údolia Váhu aj s jej najvyšším vrchom Veľký Kriváň (1709 m).
Vrátna dolina: Najmalebnejšie údolie v severnej časti Malej Fatry je Vrátna dolina. Na snímke máme celkový pohľad na ňu z juhu, z malofatranského hrebeňa.
Chočské pohorie: Od ústia Oravy do Váhu severovýchodným smerom až po Liptovské Tatry tiahne sa Chočské pohorie, na ktoré vidíme s jeho najvyšším vrchom Choč (1611 m).
Mapa Vysokých Tatier: Najvyššie a najmalebnejšie pohorie Karpatského oblúku – Vysoké Tatry, zachycuje mapový náčrt, na ktorom je vyznačený smer ich hlavného hrabeňa a vedľajších hrebeňov.
Západná časť Vysokých Tatier s Kriváňom: Na snímke je zachytený pohľad od Važca na západnú časť Vysokých Tatier s Kriváňom vysokým 2494 m.
Liptovské Tatry: Na západ od Vysokých Tatier tiahnu sa Liptovské Tatry, ktorých hrebeň vidíme od severu.
Roháče: V nich sú turistami vyhľadávané v lete i v zime pre dobré podmienky na lyžovanie známe Roháče.
Vysoké Tatry – celkový pohľad: Z podtatranskej roviny, ako vidno na snímke, vystupujú Vysoké Tatry ako mohutná horská hradba.
Stalinov štít – Gerlach: Vysoké Tatry dosahujú najväčšiu výšku vrchom Stalinov štít (Gerlach) vysokým 2655 m. Je najvyšším vrchom nielen Karpát, ale celej našej vlasti. Pod vrcholom vidíme pre Stalinov štít typický kotol.
Lomnický štít: Na snímke vidíme druhý najvyšší vrch Vysokých Tatier a celej našej vlasti Lomnický štít vysoký 2632 m (len o 23 m nižší ako Stalinov štít), na ktorom je vybudovaná u nás najvyššie položená hvezdáreň.
Javorina – pohľad na východnú časť: Malebnosť, krása a mohutnosť Vysokých Tatier je výrazná z každej strany. Na snímke je pohľad na východnú časť od Javoriny.
Belánske Tatry: Vysokotatranský oblúk na severovýchode ukončujú Belánske Tatry, ktoré vidíme na snímke z pohľadu od Ždiaru.
Vertikálne rastlinné pásmo: Na snímke pri celkovom pohľade vidíme vo Vysokých Tatrách, ako sa nad rastlinným pásmom lesa a kosodreviny vypínajú mohutné skalné bralá a rozprestierajú sa tu kamenné polia. Sú bez porastu.
Hranica kosodreviny: Medzi kamennými poľami a lesom tvorí hranicu plazivá a mnohoráz ťažko preniknuteľná kosodrevina.
Hranica kosodreviny a lesa: Na svojom dolnom okraji kosodrevina prechádza v les. Na snímke je zachytené toto rozhranie. Les je tu ihličnatý a pre túto oblasť s typickými limbami.
