y
Vírusy – II. diel
Mozaika tabaku: Choroba, ktorá v minulom storočí upútala pozornosť mnohých vedcov, aj Ivanovského – objaviteľa vírusov. Aj dnes je najčastejším objektom výskumu, lebo pôvodca tejto choroby sa dá ľahko a rýchle rozmnožiť, je veľmi infekčný, vydrží dlhé roky v suchých listoch, v šťave, v pôde, v cigaretách, ľahko sa prenáša z rastliny na rastlinu, má veľmi široký okruh hostiteľských rastlín. Každý fajčiar má na prstoch vírus mozaiky tabaku, stačí dotknúť sa mladej rastliny tabaku, rajčiaku, papriky alebo inej, trocha ju poraniť – ulomiť 2–3 chĺpočky a už môže dôjsť k prenosu choroby z prstov na zdravú rastlinu. Toto je jeden z veľmi častých spôsobov rozširovania choroby. Rozumný záhradník pri presadzovaní rastlín nefajčí, pred a pri práci si častejšie umýva ruky a radšej dáva túto prácu ženám, pravda, pokiaľ nefajčia, než mužom. Ženy majú jemnejší cit v prstoch, menej porania rastliny. Každá ranka je vstupnou bránou pre vírus. Hospodársky je to veľmi významná choroba. Početné druhy rastlín sú bezpríznakovými nosičmi vírusu. Vírus mozaiky tabaku je najviac preskúmaným, priamo klasickým a modelovým objektom, na výskume ktorého sa stavali základy virológie a aj dnes je ešte najčastejším pokusným materiálom.
O víruse mozaiky tabaku je známe, že napadá veľký počet druhov rastlín rôznych čeľadí. Dosiaľ je známych asi 500 druhov rastlín, ktoré vírus napadá. Takmer každý druh reaguje ináč na tento vírus. Pred sebou máme listy rajčiaka. Na listoch sú mozaikové škvrny /tmavozelené alebo žlté až belavé/, lístky bývajú deformované pľuzgierovitými vypuklinami, majú obyčajne nepravidelné okraje a celkove zmenený tvar. Rastliny majú slabší rast. Vírus mozaiky tabaku má však rôzne kmene a tie sa rozlišujú v príznakoch. Žlté kmene sú pre rajčiaky škodlivejšie než zelené. Niektoré kmene spôsobujú nekrózu žiliek listov a bylí, iné kmene zase silné zmeny tvaru listov. Škodlivosť vírusu stúpne, ak príde k zmesovým ochoreniam. Tak napr. ak dôjde k spoločnej nákaze rajčiaka vírusom mozaiky tabaku a vírusom mozaiky uhorky tak z listov rajčiaka zostávajú len úzke, tenké, nitkovité zbytky a choroba sa nazýva potom nitkovitosť rajčiaka.
Každému z Vás sú známe žíhané tulipány. Je to zvláštnosť a mnohí ich majú radšej než jednofarebné. História týchto pestrých tulipánov je zaujímavá. Prvé písomné správy o výskytoch pestrých tulipánov sú zo 16. storočia z Holandska. V 17. storočí sa pestré tulipány vyskytujú na obrazoch holandských majstrov. Známy je obraz pestrých tulipánov od Rembrandta a podľa neho dostali pomenovanie Rembrandtove tulipány. V 18. a 19. storočí malo Holandsko a Európa tulipánovú horúčku. Cibule pestrých tulipánov boli predmetom veľmi výhodných obchodov. Ich ceny boli závratne vysoké, neraz mohol dostať za pár cibúľ slušné niekoľkohektárové gazdovstvo. Holandskí pestovatelia tulipánov už roku 1637 vedeli, že pestrosť tulipánov možno preniesť na jednofarebné tulipány vrúbľovaním cibuľe, ale vírusová podstata ochorenia bola odkrytá až v našom storočí. Choroba sa prejavuje na kvetoch tulipánov a to pásikmi alebo čiarkami rozdielneho odtieňa, než je základná farba korunných lupienkov. Často sú tieto kresby úplne biele. V skleníku a v prírode prenášajú vírus niektoré druhy vošiek. Choré rastliny najmä u niektorých odrôd sú slabšie, kvet menší, ale pestrosť je lákavá aj dnes, no málokto vie, že ide o choré rastliny a že vírus je majstrom pestrokvetosti.
Jedným z najčastejších vírusov v prírode je vírus mozaiky uhorky. Je rozšírený po celom svete a tiež má široký okruh hostiteľských rastlín a to najmä medzi rôznymi druhmi okrasných rastlín. Na listoch uhoriek sa prejavuje najmä tým, že listy sú zvlnené, znetvorené a bývajú na nich vypuklé tmavozelené škvrny /list vľavo/. Niektoré kmene vyvolávajú neostre ohraničenú, rozplývajúcu mozaiku ako to vidieť na liste vpravo. Zvýšená teplota chorobu zhoršuje, má za následok zasychanie listov a predčasné hynutie rastlín. Plody majú charakteristické príznaky mozaiky a sú zdeformované bradavičnatými vypuklinami. Aj tento vírus prenáša v prírode a v skleníkoch viacero druhov vošiek. Vírusové častice sú guľovité o veľkosti 35 až 40 nm. Vo vysušených listoch vírus rýchle stráca nákazlivosť, v šťave vydrží pri izbovej teplote až 19 dní. Napadnuté rastliny sú slabšie, dávajú len asi polovičku úrody, aj to ešte menej kvalitných a dosť často znetvorených, nepekných plodov. Ochrana je dosť ťažká. Šľachtitelia majú za cieľ vyšľachtiť nové odrody uhorky, odolné tomuto vírusu. S výskytom vírusu mozaiky uhorky sa často stretneme u rajčiakov, papriky, tekvice, georgín a mnohých iných rastlinách.
Na obrázku sú listy repy cukrovej, postihnuté vírusom mozaiky repy. Ich zeleň nie je rovnomerná, charakteristickými príznakmi tejto choroby sú presvetlenie žilnatiny na najmladších, najmä srdiečkovitých listoch a vystúpenia bledozelených, žltozelených alebo zelenobielych škvŕn hranatého alebo krúžkovitého tvaru na starších listoch. Veľkosť škvŕn je rozličná a rastom listov sa zväčšuje. Celková farba listov je bledšia. Kučeravosť a deformácia listov sú sprievodnými príznakmi a nevyskytujú sa vždy. Choroba je známa už od konca minulého storočia z Francúzska. Dnes je rozšírená v Európe všeobecne a vyskytuje sa aj v Japonsku, Severnej a Strednej Amerike. Hostiteľskými rastlinami sú najmä rôzne druhy z čeľade mrlíkovitých. Vírus prenášajú viaceré druhy vošiek. Vírusové častice sú vláknité. Škodlivosť vírusu závisí od počasia, obdobia nákazy a od iných činiteľov. Za suchého a teplého počasia sú škody väčšie. Krmná repa trpí menej než cukrová, úroda buliev sa u cukrovky znižuje o 10–15%, cukornatosť o 30 až 50%. Klíčivosť semien z chorých semenáčiek je znížená o 20 až 30%. Prejdite sa v júli, v auguste po repnom poli a určite ju v poraste nájdete.
Vírusy napadajú aj viaceré druhy drevitých rastlín. Paleta príznakov je tu bohatá. Zvlášť veľká pozornosť sa v poslednom desaťročí venuje vírusovým chorobám ovocných plodín. Celkove je dnes vo svete známych viac než 100 vírusových chorôb kôstkového a jadrového ovocia. Československí virológovia boli prví, ktorí poukázali na výskyty vírusových chorôb u drevín. Rozšírenie vírusových chorôb na ovocných stromoch je značné a prispieva k tomu najmä vegetatívne rozmnožovanie týchto plodín, vrúbľovanie a očkovanie. Hospodársky ide o významné choroby, ktorých rozšírenie najmä v socialistických veľkosadoch môže vážne ohroziť úrodnosť, kvalitu úrody, hynutie stromov, preriedenie sadov a ich celkové znehodnotenie. Často sú ochorenia maskované a prepuknú typickými príznakmi až po niekoľkých rokoch. Viaceré vírusové choroby sa rozširujú najmä mladým materiálom z ovocných škôliek. Preto sa v škôlkach robia už v posledných rokoch každoročne zdravotné prehliadky škôlkárskeho materiálu a dnes sa môžu predávať len zdravé, bezvírusové stromky. Na obrázku sú príznaky žltej prúžkovitosti marhule. Kresby na listoch sú jasnožlté až krémové, cikcakovité, ostrejšie ohraničené pásiky, krúžky a škvrny rôzneho tvaru a veľkosti. Plody sú drobnejšie než normálne, chuťove sú podradnej akosti.
Na jabloniach je opísaných viacero vírusových chorôb. Táto vírusová choroba nazývaná mozaika jablone, je známa už od začiatku minulého storočia a je pomerne častá. Vyskytuje sa prakticky všade, kde sa pestujú jablone. Vírus má pomerne úzky okruh hostiteľských rastlín – iba niekoľko druhov z čeľade ružokvetých. Príznaky sa objavujú len na malom počte listov a to buď v podobe žltých, žltokrémových až úplne bielych škvŕn o rôznej veľkosti. Cez leto, pravdepodobne pod vplyvom silného slnečného žiarenia, škvrny niekedy hnednú a nekrotizujú. Listy sú krehké. Na plodoch chorých stromov sa nepozorovali žiadne zmeny, ale rodivosť napadnutých stromov klesá a rast stromov je slabší a ľahšie premŕzajú. Spôsoby rozširovania, okrem vrúbľovania a očkovania, sú málo známe.
Vinič je jednou z najstarších kultúrnych rastlín sveta a niektoré druhy vírusov našli v ňom dobrého alebo aspoň vyhovujúceho hostiteľa. Vedecký pracovník prof. Straňák už r. 1912 opísal na území dnešného Československa mozaiku viniča a neskoršie poukázal na jej vírusový pôvod. Bola to vtedy prvá správa o možnosti výskytu vírusov u drevitých rastlín. Dnes poznáme viacero vírusových chorôb viniča. Na obrázku máme Straňákom opísanú mozaiku viniča. Na listoch napadnutých krov ušľachtilých európskych odrôd viniča vystupuje viac alebo menej zreteľná systémová bledozelená, belavá až žltá škvrnitosť, ktorá sa objavuje hlavne na žilnatine. Hrubšie žilky listov a ich okolie býva presvetlené žltozelene až bledozelene. Niekedy nastáva deformácia a rozkonárenia žiliek. Príznaky sú zreteľnejšie za slnečného, teplého počasia. Kvet slabo opeľuje, nasadenie bobúľ býva tiež slabé, bobule sú drobné a často bez jadier. Pri silnom ochorení sa kvety a plody nevyvíjajú. Vzrast viniča býva slabší. Niektoré odrody sú bezpríznakovými nositeľmi vírusu. Viaceré kry o 3–4 roky po napadnutí odumierajú. Choroba sa nevyskytuje často, ale jej hospodársky význam nemožno podceňovať.
Aj rôzne druhy zelenín sú vhodnými hostiteľmi viacerých vírusov. Karfiol je obľúbenou a cennou zeleninou, ale aj dobrým hostiteľom vírusu žilkovej mozaiky karfiolu. Choroba je známa z mnohých európskych štátov, ale aj z Ameriky, Austrálie a Nového Zélandu. Vírus napadá aj iné druhy hlúbovej zeleniny, najmä kapustu. Na karfiole sa začínajú objavovať príznaky asi po 3 týždňoch od nákazy a to presvetlením žiliek mladých rastúcich listov. Žilky neskôr zožlknú, majú tmavý okraj a na listoch sa objavujú biele, neskôr hnednúce nekrotické škvrny, ktoré sú zreteľné najmä na rube listov. Pri teplotách vyšších ako 25°C sa príznaky na napadnutých rastlinách strácajú a ochorenie dostáva latentný, skrytý charakter. Vírus možno preniesť mechanicky šťavou a v prírode ho prenášajú rôzne druhy vošiek. Vírus napadá karfiol niekedy vo veľkom rozsahu, takže môžu vzniknúť značné škody. Skoro nakazené rastliny vytvárajú malé, nekompletné, nepekné hlávky, ktoré sa ťažko predávajú.
Viacero druhov vírusov sa v rastline šíri využívaním systému cievnych zväzkov. V takýchto prípadoch vznikajú farebné zmeny pletív hlavne pozdĺž žiliek prvého a druhého rádu. Neraz vznikajú pritom kresby dubového listu. Do istej miery je tomu aj pri prúžkovej mozaike čerešne. Farebné zmeny vystupujú na listoch v podobe užších alebo širších, ostro ohraničených jasnožltých pásikov. V dôsledku nerovnomerného rastu zdravých a mozaikových plôch sú listy väčšinou zdeformované, skučeravené až lodičkovite prehnuté. V druhej polovici leta možno pozorovať pri mozaikových plochách sfarbenie do červena.
Na doterajších obrázkoch videli sme všetko choroby, ktorých základné príznaky choroby spočívajú vo farebných zmenách listovej čepele. Ide tu hlavne o porušovanie, ubývanie chlorofylu v miestach aktivity vírusu, čo má za následok vznik rôznych mozaikových obrazcov, škvŕn, pestrosti vo vyfarbení listov, kvetov, plodov. Druhou typickou skupinou príznakov vírusových chorôb rastlín je odumieranie pletív, ich hnednutie, zasychanie či nekrotizácia. Niekedy nekrotizácii predchádza krúžkovité mozaikové vyfarbenie listov, zmeny v pletivách postupujú ďalej, napadnuté bunky odumierajú, vznikajú hnedé škvrny, ktoré na listoch zostávajú alebo pri zosychaní praskajú, vznikajú trhliny, prípadne celé škvrny vypadávajú. Tento typ príznakov je typický pre krúžkovitosť čerešne. Príznaky sa vytvárajú obyčajne len na menšom počte listov a preto ich neodborník ľahko prehliadne. Táto čiastočná skrytosť choroby sťažuje vykonávanie ochranných opatrení a podporuje šírenie choroby zo stromu na strom či už vrúbľovaním, očkovaním, prípadne voškami. Tento druh choroby sa prenáša aj semenom, čo môže byť nebezpečné v škôlkach, kde sa zo semena získavajú mladé semenáče.
U jednoklíčnych rastlín s rovnobežnou žilnatinou ide mozaikové vyfarbenie alebo nekrotizácia buniek spravidla pozdĺž žilnatiny listu, čím vzniká typ čiarkovitosti alebo prúžkovitosti. Na obrázku sú listy pšenice, napadnuté vírusom prúžkovitosti pšenice. Prvým viditeľným znakom choroby je jemná, v podobe rôzne dlhých, bledých čiarok vystupujúca prúžkovitosť, ktorá sa začína objavovať na najmladších listoch. Postupom času sa chlorotické prúžky rozširujú, predlžujú a splývajú v širšie úseky, ktoré prechádzajú aj na staršie listy, listové pošvy a časti stebiel, takže v pokročilom štádiu bývajú choré rastliny takmer celé krémovo-belavé. Rastliny krpatejú, ak sú nakazené skoro, tak aj odumierajú. Pôvodca choroby sa neprenáša šťavou a v prírode sa rozširuje larvami a dospelými cikádkami druhu Calligypona pellucida. Patogén sa v značnom množstve prenáša nakazenými samičkami transovariálne, to je cez vajíčka na potomstvo. Nakazené cikádky hynú skôr než zdravé, takže ide tu nielen o ochorenie rastlín ale aj ochorenie prenášačov tejto choroby.
Niektoré druhy hostiteľských rastlín reagujú na nákazu vírusom veľmi prudko. V miestach, kde prenikol vírus do bunky rastliny, resp. nakazená bunka pomerne rýchlo odumiera a zasychá. Táto citlivá, prudká reakcia má za účel blokovať vírus, nedať mu možnosť rozšíriť sa do susedných zdravých buniek. Tak vznikajú menšie-väčšie, často veľmi drobné, hnedé alebo čierne nekrotické škvrny, odborne nazývané lézie. Na obrázku vidíme takéto lézie na liste tabaku Nicotiana glutinosa. List, resp. tri listy boli natreté vírusom mozaiky tabaku /zriedenou šťavou/. Na natretých listoch vznikli typické drobné škvrny. Nenatreté listy zostali a zostanú zdravé. Vírus vyvolal príznaky choroby a z natretých listov sa nedostáva ďalej. Je to určitý typ ochrannej reakcie, kedy rastlina obetuje určité bunky, aby zachránila ostatné časti rastliny.
Pred nami je iný prípad nekrotickej reakcie. Je to čierna krúžkovitosť kapusty. Ide tu o iný typ príznakov. Príznaky sa vytvárajú aj na listoch, ktoré neboli priamo infikované, čiže ide o celkovú nákazu rastliny a nie miestnu ako v predchádzajúcom prípade. Nákaza kapusty týmto vírusom je charakteristická najmä krúžkovitými nekrózami na starších listoch. Najmladšie listy sú obyčajne bez príznakov. Nekrózy sú hnedočierne, často lemované chlorotickým dvorcom. Choré listy neskoršie odpadávajú. Nižšie teploty ochorenie zhoršujú. Semenom sa choroba neprenáša, šťavou áno. V prírode ju prenášajú rôzne druhy vošiek, najmä voška kapustová. Vírus má vláknité častice. Vírus prezimuje v rôznych druhoch vytrvalých burín, ktoré sú potom zdrojom nákazy pre mladé kapustové porasty. Boj treba preto zamerať na ničenie burín a na ničenie vošiek.
Pri viacerých vírusových chorobách znekrotizované, zaschnuté pletivo sa neskôr trhá, vznikajú trhliny, prípadne pletivá vypadávajú, takže listy sú prederavené, akoby poprestreľované brokmi. Podobný prípad je na našom obrázku, kde listy jedného druhu divorastúcej gdule /Amygdalus triloba/ sú napadnuté vírusom žltej mozaiky slivky.
Povedali sme si a ukázali, že v niektorých prípadoch rastlina obetuje nakazené bunky, rýchle ich zaschne a tým zabráni vírusu preniknúť do zdravých, ešte nenakazených buniek. Iným typom obrannej reakcie rastliny je, že necháva urýchlene odpadnúť alebo zaschnúť a odpadnúť nakazené listy a tým sa snaží zachrániť alebo aspoň oddialiť nákazu ešte zdravých mladých listov. Pred sebou máme rastlinu zemiaka napadnutú Y vírusom. Po nákaze vznikajú na listoch, obyčajne na žilkách, tmavohnedé nekrotické bodkovité alebo čiarkovité škvrny. S postupom ochorenia sa listy prehýbajú, kučeravejú, zasychajú, stopky listov skrehnú, neudržia váhu listu, lámu sa pri stonke a polozaschnuté, neskôr zaschnuté listy zostávajú visieť na stonke. Krehnutie, ovisávanie a zasychávanie listov pokračuje zdola nahor. V pokročilom štádiu choroby ako je to vidieť na tomto obrázku, rastliny sa svojou odkrytou byľou a ružicou listov na vrchole podobajú palme. V tomto prípade sa rastline nedarí zlikvidovať ochorenie ale len spomaľovať priebeh ochorenia. Choroba má veľký hospodársky význam. Škodlivosť vírusu je veľká, neraz je to zníženie úrody o 40 až 70%. Vírus sa prenáša voškami a sadivom, preto sadivo z chorých trsov je podradnej akosti, dáva vznik chorým rastlinám.
Ani cibuľovité rastliny nie sú chránené pred vírusmi. Aj ony trpia vírusovými chorobami a u cibuli ide o hospodársky vážnu chorobu. Sú známe prípady až 95% napadnutia porastov. Úroda cibule klesá až o 25%, pričom jej kvalita je podradná, pri prezimovaní značná časť cibúľ odumiera a na jar predčasne vyháňa listy. Úroda semena z chorých porastov sa oproti zdravým porastom znižuje až o 80%. Príznaky sa prejavujú rôzne podľa citlivosti odrody. Na obrázku vidieť prejav ochorenia na dvoch rôznych odrodách. Ide o prúžkovitosť cibuľe. Porucha vzrastu je obyčajne doprevádzaná nepravidelnými pozdĺžnymi žltými pásikmi na listoch. Listy sú často zdeformované, nepravidelne sploštené a ohýbajú sa k zemi. Neskoršie obyčajne zožltnú. Kvetná os semenáčiek je kratšia a vytvára chudobnejšie súkvetie, z ktorých sa potom vyvíjajú menej hodnotné až neklíčivé semená. Vírusové cibule sú menšie a majú menej výraznú chuť.
Jedným z typických príznakov viacerých druhov vírusových chorôb je zvinovanie listov, ktoré spôsobuje najmä zmena turgoru v listoch, zlé odvádzanie asimilátov z listov do rastlín pre porušenie alebo zapchanie cievnych zväzkov. Typy zvinovania listov sú rôzne a často pre určitý vírus dosť charakteristické. Niekedy sa zvinujú listy smerom nahor, inokedy smerom nadol, niekedy dochádza len ku zvinovaniu špičiek listov. Na obrázku máme zvinovanie listov viniča po napadnutí vírusom zvinutky viniča. Zvinovanie vystupuje najmä v druhej polovici vegetácie, za teplejšieho počasia – v júli, auguste. Listy napadnutých krov sú tmavšie, hrubšie, krehké, málo lesklé, drobnejšie než obyčajne a sú stočené do strednej žilky okrajmi dolu. V jeseni sa zvinovanie viac alebo menej stráca a listy napadnutých krov skôr červenejú a opadávajú. Úrodnosť napadnutých krov je slabá, bobule majú menej cukru a viac kyselín. Vzrast krov je menší. Vlastnosti vírusu ako aj spôsoby prenášania sú doteraz málo preskúmané. Niektoré odrody sú skoro totálne napadnuté touto chorobou.
V niektorých prípadoch sme si už povedali, že pri vírusových chorobách dochádza k menšej alebo väčšej deformácii niektorých orgánov. Deformácia listov je niekedy jediným typickým príznakom vírusovej choroby. Pred nami sú dva listy georgíny. Vľavo je zdravý list, vpravo list z rastliny napadnutej vírusom mozaiky georgíny. Deformácia listov je doprevádzaná ešte mozaikou, ale je veľmi charakteristickým znakom. Mozaika býva viditeľná na mladých listoch a to najmä na jar, v lete sa mozaika stráca aj na mladých listoch a na jeseň sa zasa stáva mozaika výraznejšou. Na starších listoch a v lete je deformácia hlavným príznakom. Deformácia tvaru listov je spôsobená nerovnomerným rastom čepele. Niektoré citlivejšie odrody majú značne obmedzený rast, takže krpatejú, nasadzujú málo kvetov. Kvety bývajú menšie, deformované, majú krátke stopky a sú zle vyfarbené. Vírus je guľatý a prenášajú ho vošky. Vo vegetačnom období treba z porastov odstrániť a zničiť čím skôr nadzemné časti i hľuzy chorých rastlín. Ich ponechávanie v kultúre je veľkým nebezpečím pre zdravé rastliny. Zásadne treba používať len hľuzy zo zdravých rastlín.
Niekedy je deformácia listovej čepele súčasne spojená s redukciou plochy listovej čepele, najmä zúžením listov. U slivky napadnutej vírusom zakrpatenosti slivky sú listy často zúžené tak, že pripomínajú listy vŕby a niektoré choroby sú podľa toho aj pomenované vŕbovitosťou listov. Zásahom vírusu dochádza k poruche funkcie rastových látok – auxínov a tým k strate kontroly nad geneticky fixovaným tvarom listov. Listy majú neraz bizarné tvary, často dochádza k nepravidelnému vývinu jednej alebo oboch polovín listov, k nepravidelnému ozubeniu listov, k vzniku viacerých lalokov alebo sa vytvárajú strihané listy. Sú však známe aj prípady opačného charakteru, že laločnaté listy dostávajú viacmenej zaokrúhlený, nelaločnatý tvar listov – hovoríme potom o lipovitosti listov. Zakrpatenosť slivky je známa zo severoamerického kontinentu i z niektorých európskych štátov. Napadá rôzne druhy a odrody sliviek, slív a ringlôt. Choré stromy dávajú málo plodov, zníženie úrody o 10 až 50%.
Ešte jeden obrázok ukazujúci deformačný vplyv vírusu na tvar listov. Sú to listy gdule, napadnuté vírusom mozaiky jablone, o ktorej sme už hovorili. Deformácia nastáva v miestach, kde došlo k lokalizácii vírusu a jeho rozmnoženiu v mladom rastúcom liste.
Viaceré vírusy vytvárajú typické príznaky na plodoch alebo na semenách. Ukážeme si aspoň jeden-dva prípady. Na obrázku sú slivky napadnuté vírusom šarky sliviek. Príznaky sú aj na listoch vo forme bledozelených škvŕn a krúžkov, ale najtypickejšie sú príznaky na plodoch. Plody chorých stromov dozrievajú predčasne a možno na ich povrchu pozorovať výrazné prstence, pásiky a rôzne kresby, ktoré sú v období dozrievania plodov vpadnuté. Plody nadobúdajú takto nerovnomerný povrch a svojim vzhľadom pripomínajú tvár človeka po kiahňach. Príznaky sa ešte zvýraznia, ak zotrieme voskovú vrstvičku z povrchu plodov. Dužina plodu je nekrotická, gumovitá, načernalá. Plody sú menšie, bez chuti, majú menej cukrov, sušiny a zvýšený obsah kyselín. V Bulharsku najviac trpí najrozšírenejšia Kjustendilská slivka. Po rozšírení šarky stalo sa pestovanie tejto odrody problematické. Veľké škody spôsobuje v Juhoslávii. V Čechách na Chrudimsku bolo pred 10 rokmi napadnutých asi 90% všetkých tam pestovaných sliviek a previedla sa tam veľká očisťovacia akcia.
Na druhom obrázku sú kôstky marhule zo stromu napadnutého vírusom šarky slivky. Na pokožke plodov sú menej výrazné škvrny a prstence. Ďaleko výraznejšie sú však škvrny a krúžky na kôstkach. Pri viacerých odrodách sú prstence na kôstkach jediným príznakom, ktorý ukazuje, že strom je napadnutý chorobou. Pri silnom napadnutí plody obyčajne zostávajú zakrpatené, jedna časť z nich predčasne opadáva, druhá časť zostáva mumifikovaná na konároch stromu. Pri slabšom napadnutí sú plody gumovité a bez chuti.
Napadnutie vírusom, nech už ide o ktorúkoľvek kultúrnu rastlinu, pestovanú alebo divorastúcu rastlinu, vo väčšine prípadov znamená zhoršenie zdravotného stavu rastliny, zmenu metabolizmu rastliny v jej neprospech, oslabenie, zníženie odolnosti oproti iným hubovým a bakteriálnym chorobám, oproti nepriaznivým klimatickým podmienkam, skrátenie životnosti, vzhľadu a zníženie výkonnosti. Videli sme niekoľko ukážok z tejto škodlivej činnosti vírusov. U kultúrnych rastlín je dôležitá výška a kvalita úrody pre ktorú je tá ktorá kultúra pestovaná. Vírusy ju v žiadnom prípade nezvyšujú, ale len znižujú a zhoršujú. V tom je ich veľký negatívny hospodársky význam. Na obrázku vplyv vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa na vývoj klasu. Vľavo klas so zle alebo nerovnomerne vyvinutými zrnami, v strede a vpravo úplne zakrpatenie zŕn a klasu. Pri narastaní počtu obyvateľstva na zemeguli, pri zvyšovaní nárokov na stravu a snahách odstrániť vo svete hlad a podvýživu, musí ľudstvo nutne poznať vírusy, ich postavenie v prírode a využiť všetky cesty a možnosti boja proti nim, lebo čiastka potravy, o ktorú nás každoročne ukracujú je značná.
