Ilija pod Sitnom, portál románskeho kostolíka z roku 1254: Najkrajšie bývali na kostoloch vyzdobené vstupné dvere a brány, tzv. portály. Rozširovali sa vo viacerých stupňoch smerom navonok a boli bohato okrášlené. Sochári napodobňovali najmä rastliny, kvety, vátkov, zvieratá, alebo používali na výzdobu ornamentálne, geometrické vzorky, pletence.
Bíňa, hlavica prípory v kláštornom kostole z polovice 13. storočia: V sochárskych dielach sa často znázorňovali výjavy zo života a prác. ľudu. Veď tvorcami týchto kostolov boli ľudoví kamenári. Na tejto hlavici je znázornený lov na jeleňa. Vidíme lovca s kušou, osedlaného koňa, psy a napravo utekajúceho jeleňa. Takéto výjavy nesúviseli s náboženským poslaním kostola - naopak, odzrkadľovali pravdivo vtedajší život. V sochárskych aj maliarskych doplnkoch stredovekej architektúry je mnoho podobných príkladov.
Praha, vnútrajšok gotickej katedrály sv. Víta na pražskom Hrade z konca 14. storočia a 15. storočia: Gotický sloh je po románskom druhý významný sloh stredoveku. Ak románsky zodpovedá počiatkom feudalizmu, gotický sa vyvinul v období vrcholného feudalizmu, v období rastu miest a upevnenia stredovekých štátov. Názov "gotický" vznikol v Taliansku, pôvodne ako hanlivý - Gotmi nazývali Taliani národy žijúce na sever od Talianska - Francúzov a Nemcov. V mestách, ktoré v 13. a 14. storočí veľmi vzrástli, stavali si mešťania veľké chrámy. Najväčšie nazývame katedrály. Stavali ich často aj niekoľko sto rokov. Chrámy neslúžili len na náboženské obrady, ale pôvodne aj ako zhromaždištia mestských rád. a veže kostolov pôvodne ako strážne veže. Vo vnútrajškoch gotických kostolov sa silne prejavuje náboženské zmýšľanie vtedajších ľudí - sú veľmi vysoké, akoby priťahovali zrak a mysle ľudí do výšky, niekedy sú veľmi tmavé, čo všetko zvyšovalo tajomnú náladu, akú cirkev potrebovala pre svoje obrady a na ovplyvňovanie ľudu, aby verili v nadprirodzené a neskutočné báje a najmä v posmrtný život. Súčasne sú tieto chrámy dokonalé stavebné diela, svedčiace o rozkvete remesiel. Povaly sú dômyseľne poskladané z rebrových klenieb, pospájaných do zahrotených oblúkov, okná pripomínajú čípky.
Košice, dóm sv. Alžbety a kaplnka sv. Michala zo začiatku 15. storočia: Košický "dóm" /čo znamená tiež veľký chrám/ je zo slovenských najväčší a najznámejší. Aby sa udržali tenké múry a štíhle stĺpy, sú gotické dómy zvonku podopierané tzv. opornými piliermi /dobre ich vidieť vľavo na kaplnke/. Do týchto pilierov sa prenáša tlak z vnútorných klenieb. Vysoké okná majú zložité kamenné ornamenty a bývali zasklené farebnými sklami. Ani košický dóm nebol celkom dokončený - najmä nie jeho veže.
Bratislava, gotický podjazd na nádvorie starej radnice z konca 15. storočia: Aj občianske, obytné a iné budovy mali gotický ráz. Ale tých sa zachovali menej, hoci v stredovekých mestách tvorili, pravdaže, väčšinu stavieb. Radnice boli sídliskami mestských správ a mešťania si dali záležať na ich kráse. Podjazd do bratislavskej radnice má gotické rebrové klenby, lenže nie prevýšené, aké bývali v kostoloch, ale naopak, nízke, takmer kruhovité. Na styku rebier sú tzv. klenáky, ozdobené tvárami anjelov, mestskými znakmi alebo rastlinnými ornamentami. Po bokoch sú výklenky, nazývané sedilie, pretože v nich sedeli stráže. V pozadí, na dvore radnice vidieť renesančné arkády /oblúky na stĺpoch/
Slovenská Ľupča, hrad z 13. až 16. storočia: Šľachta a kráľovská družina sídlila na nedostupných hradoch. Delostrelectvo vtedy ešte nebolo známe, takže v hradoch boli vládnuci dobre chránení pred hnevom ľudu, ktorý často prepukával v sedliackych povstaniach, a aj pred nepriateľmi z iných krajín. Hrady sa museli prispôsobiť svojim tvarom nepravidelným skálnatým vrchom a preto sú rôzne. Vstup bol cez hlavnú bránu -— barbakán - a len cez padací most. Šľachta si stavala hrady na takých miestach, z ktorých sa dal ovládať celý kraj a najmä cesty a priesmyky.
Tročany pri Prešove, drevený kostol z konca 15. alebo začiatku 16. storočia: Ľud po dedinách staval aj svoje kostoly zväčša z dreva a bez pomoci mestských staviteľov. Z najstarších stredovekých drevených kostolov sa zachovali iba niekoľké. Sú krásne svojou jednoduchosťou, svojími tvarmi blízke ľudovým obytným domom, citlivo vsadené do prírody a medzi ostatné dedinské stavby. Kryté sú šindľom. Dokazujú zručnosť dedinských tesárov. Ihlancovité striešky, aké sú na veži tročanského kostolíka, mávajú na východnom Slovensku aj roľnícke domy na komínoch.
Banská Bystrica, tzv. Thurzovský dom na námestí Slovenského národného povstania zo 16. storočia: Meštiactvo bohatlo najmä v banských mestách /ťažba zlata, striebra a medi/ a remeselníckych a obchodných mestách východného Slovenska. Slovenské bane boli vtedy najslávnejšie v Európe. Banská spoločnosť Thurzovcov a Fuggerovcov /Fuggerovci patrili medzi najbohatšie rodiny v Európe/ mala sídlo v Banskej Bystrici v tomto dome. Dovtedy bývali aj meštianske domy zväčša drevené, v období renesancie sa začínali naše mestá prestavovať na kamenné. Renesančné domy boli priestrannejšie, pohodlnejšie, aj krajšie než niekdajšie stredoveké. Priečelia ozdobovali sgrafitovými maľbami /omietka sa naniesla v dvoch alebo troch farebných vrstvách na seba a potom sa do nej vyškrabávali rôzne ornamenty, v tomto prípade podobajúce sa listovým obálkam/. Priečelie bývalo završené vysokým štítom, tzv. atikou, ktorá zakrývala strechu. V atike sú strieľne, aj keď už len naoko. Krásne farebné priečelia oživovali priestranstvá námestí, hovorili o novom, radostnejšom názore na život. /Pojem "renesancia" znamená znovuzrodenie a myslí sa tým znovuzrodenie antiky gráckej a rímskej/.
Levoča, radnica na námestí z polovice 16. storočia: Bohatstvo a moc meštianstva odzrkadľujú aj mnohé radnice, ktorých sa v období renesancie u nás veľa postavilo /Bardejov, Banská Bystrica, Levoča/. Levočská sa vyznačuje arkádami na prízemí aj na prvom poschodí, otvorenými do námestia. Radnica stojí na prostriedku námestia, ovláda ho spolu s kostolom. /Nadstavby na strechách sú nové, z minulého storočia, pôvodne bola strecha celkom jednoduchá/.
Praha, letohrádok kráľovnej Anny nedaleko Hradu, z polovice 16. storočia od talianskych majstrov: Niektoré stavby, najmä pre kráľovské rodiny, stavali talianski majstri. Pritom sa snažili prispôsobiť svoje stavby domácemu prostrediu. Letohrádok kráľovnej Anny pôsobí veľmi vzletne a ľahúčko. To preto, že celkom pravidelné arkády okolo neho sú veľmi štíhle a sieň za nimi je zakrytá jemnou strechou. Krásu letohrádku zvyšuje okolitá príroda, renesančný park.
Bardejov, portál /dvere ozdobne orámované/ v radnici zo začiatku 16. storočia: Majstrovstvo kamenárov ukazujú početné portály. Okrem ozdobného orámovania bývali na nich často rôzne nápisy, ako aj na tomto /preklad latinského nápisu: Je stravodlivé pomáhať chudobným/. Dvere bývali vykladané z drahocenného dreva.
Výborná, vnútrajšok dedinského kostola zo 16. alebo 17. storočia: Najmä ľudové kostolíky sa vyznačovali radostnými, svetskými vnútrajškami , ktoré boli celkom odlišné od poňurých a tmavých vnútrajškov stredovekých gotických chrámov. Tento radostný ráz je dôsledkom pestrofarebne maľovanej drevenej povaly, zábradlí chôrov, ľudových rezbárskych prác.
Kežmarok, renesančné atiky na zvonici a veži kostola z polovice 16. storočia Í: Východoslovenská renesančná architektúra, spolu s juhopoľskou je svetovou zvláštnosťou. Podobné zvonice nie sú nikde inde. Majú ozdobné atiky, ktoré naznačujú cimburia a strieľne vojenských stavieb. Tento bojový ráz veží kostolov a zvoníc hovorí o období protihabsburských bojov, o náboženských bojoch a o ľudových hnutiach. Samotný kežmarský kostol je starší, gotický, iba veža je prestavaná renesančne.
Fričovce, kaštieľ postavený v rokoch 1623 - 1630: S rozvojom delostrelectva stratili postupne stredoveké hrady svoju nedobytnosť. Renesančné kaštiele sa stavali na rovine a nemali už taký výrazný obranný ráz ako hrady: boli to skôr prepychové a pohodlné bydliská šľachticov. Aj na týchto kaštieľoch vidíme renesančné ozdobné atiky zakrývajúce strechu. V oblúčkovitých výklenkoch pod atikou sú namaľované postavy historických osôb kráľov a vojvodcov.
Levoča, nádvorie renesančného meštianskeho domu č. 27 na Stalinovom námestí: Krajšie a bohatšie neboli len priečelia meštianskych domov, ale aj ich dvory, veď aj vo dvoroch sa bývalo. Aj tu sa používali arkádové chodby, pavlače a oblúčkovité zábradlia.
Nové Zámky, pohľad na mesto, rytina z roku 1590: V období renesancie navrhovali mnohí architekti pravidelné, tzv. ideálne mestá, ktoré sa mali postaviť naraz a najlepšie zodpovedať všetkým požiadavkám obyvateľov aj hľadiskám obrany. Prvým mestom na svete, ktoré sa vybudovalo podľa takéhoto plánu, sú Nové Zámky /stavali ich v osemdesiatych rokoch 16. storočia/. Plánoval ich taliansky architekt Ottavio Baldigara a vybudovali ich ako pevnostné mesto proti tureckým nájazdom. Mesto malo podobu pravidelného šesťuholníka so štvorcovitým námestím uprostred a s pravidelnou sieťou ulíc. Túto osnovu v strede Nových Zámkov dodnes vidieť. No jednako mesto sa zradou dostalo tesne po dobudovaní do rúk Turkom.
Bratislava, kostol bývalého alžbetínskeho kláštora na ulici Československej armády, postavený v rokoch 1739-1742: Po porážke roľníckych povstaní, po vyhnaní Turkov a potlačení povstaní uhorskej šľachty sa znovu upevnila nadvláda habsburgovského Rakúska aj u nás. Náboženstvo v útlaku ľudu i meštianstva pomáhalo vládnucej šľachte tak ako nikdy predtým, bolo postavené predovšetkým do služieb protireformácie. Bohato zdobené, prepychové kostoly mali udivovať ľud, vzbudzovať obdiv, úctu a strach pred cirkvou a panovníkom. Nápadnosť kostolov sa stupňovala aj ich zvlnenými priečeliami, bohatou sochárskou a maliarskou výzdobou. Kostol alžbetíniek má priečelie zvlnené dovnútra, okná i vežu nezvyklého tvaru. Budova kláštora je jednoduchšia, ale tiež má veľmi nápadný portál.
Praha, vnútrajšok chrámu sv. Mikuláša na Malej strane /1703 - 1752/: Nepravidelný, akoby vlniaci sa je aj vnútorný priestor väčšiny barokových kostolov. Nepokoj a fantastičnosť ešte zvyšujú nástenné maľby znázorňujúce anjelov lietajúcich v oblakoch, svätcov, mučeníkov a pod. Všetko to malo zvyšovať náboženské zanietenie ľudu, odvádzať ho od starostí života do fantastického sveta nádejí. Barokové umenie i architektúra pomáhali teda vládnucej šľachte odzbrojovať ľud.
Praha-Troja, kaštieľ /1678-1697/: Okrem kostolov stavalo sa v tomto období veľa kaštieľov. Stratili už posledné znaky opevnených sídiel a do popredia sa dostala ich reprezentačná stránka, tvarové bohatstvo. Tak ako aj na zámku v Troji schodište sa stáva dôležitou časťou stavby — veď po ňom stúpajú do zámku hostia, prepychove oblečení, tu sa odohráva nákladné “spoločenské divadlo". Nikdy nebola šľachta tak vzdialená od ľudu ako v tomto čase, a to sa odzrkadľuje aj v krajnej prepychovosti stavieb.
Bratislava, primaciálny palác /1778-1781/: S rozvojom výroby, so zárodkami priemyslu v manufaktúrach rozvíjalo sa meštiactvo, buržoázia. Oproti náboženskej premrštenosti znovu sa zdôrazňovala rozumovosť, triezvosť. U nás si aj šľachta za tzv. osvietenstva prisvojila niektoré z týchto názorov. To sa prejavilo aj v architektúre. Oproti honosnej a efektnej barokov.j architektúre je nastupujúca klasicistická triezvejšia, prostejšia. Znovu sa opiera o klasické vzory /preto klasicizmus/. Priečelie bratislavského primaciálneho paláca je členené plochými piliermi a stredná časť je završená trojuholníkovitým štítom.
Bratislava, meštiansky dom na Vydrici č. 40 z roku 1818: Ale najmä meštiactvo rozvíjalo klasicistickú architektúru: jej triezvosť zodpovedala praktickému, rozumovému založeniu počítajúcich obchodníkov. Klasicistické stavby boli z tehál a ozdoba priečelí bola iba v omietke, čo bolo aj lacnejšie než kamenné a mramorové stavby. V tomto dome býval výrobca suchárov, teda pôvodne remeselník, ktorý sa vyšvihol na fabrikanta.
Dolná Krupá, kaštieľ /1820-1848/: V prvej polovici 19. storočia aj časť uhorskej šľachty bojovala za samostatný štát a vyznávala niektoré pokrokové heslá. Jej osvietenstvo sa zračí aj v architektúre jej sídel. V Dolnej Krupej bývala na svoju dobu pokroková rodina Brunswickovcov. Do tohto kaštieľa chodieval často na návštevu slávny hudobník Ludwig van Beethoven. Dlhá budova je prostá, iba stredná časť je zdôraznená veľkým stĺpovým portikom, pripomínajúcim grécky alebo rímsky chrám. V pozadí vidieť divadielko -— práve v tomto období sa u nás začala silne šíriť divadelná kultúra.
Topoľčianky, hlavná sieň kaštieľa /štyridsiate roky 19. storočia/: Práve také pokojné ako priečelia boli aj vnútorné priestory kaštieľov. Veľmi často sa používali tzv. korintské stĺpy /majú hlavice vo forme listov/, kužeľkovité balustrády /ako v tomto prípade na balkóne/.
Drevený roľnícky dom: Ľudová architektúra je výsledkom dlhého vývoja. Roľníci si stavali svoje domy aj hospodárske stavby sami, bez cudzej pomoci. Dosiahli v stavbe veľké majstrovstvo. Napriek biede a ťažkému položeniu vytvorili dokonalé, praktické a pekné stavby ľudového umenia. Tesárska práca na drevených domoch je dokonalá, práve tak aj konštrukcia striech. Na domoch niet zbytočných ozdôb a tie, čo sú na štítoch, na oknách, sú prosté, ale tým účinnejšie. Celé dediny sú postavené z domčekov rovnakého typu, a preto pôsobia uceleným umeleckým dojmom.
Hlinený roľnícky dom: Na južnom Slovensku, kde je málo dreva, staval si náš ľud domy z nepálených hlinených tehál alebo z kamenia. Hlinené domy omietal a bielil, niekedy aj maľoval okenné rámy. Strechy hhlinených domov sú zväčša slamené. Takéto domy, podobne ako drevené, sú v zime veľmi teplé a v lete zasa poskytujú príjemný chládok. Ich vnútorné usporiadania a radenie priestorov je podobné ako v drevených domoch /izba, pitvor, komora a hospodárske stavania/.
Dobrá Niva, vnútrajšok roľníckeho domu z roku 1812: Práve taký prostý a premyslene usporiadaný je aj vnútrajšok roľníckych domov. Najdôležitejším predmetom v izbe bola pec, poskytovala teplo a často sa na nej alebo okolo nej na laviciach aj spalo. Vedľa pece býval kozub, ktorý bol zdrojom svetla /svietilo sa drevenými lúčmi, trieskami/. Postele stáli pozdĺž stien a pri okne v rohu izby stával stôl s lavicami popri stenách. Prostriedok izby bol voľný, tu sa priadlo alebo stávali krosná. Dnes už takéto usporiadanie nevyhovuje zvýšeným nárokom roľníkov. Požadujú sa väčšie okná, viac izieb, pohodlnejšie kúrenie, vodovod, atď. Ale na dobu svojho vzniku a v tých ťažkých pomeroch niekdajšieho života ľudu bolo to veľmi dokonalé riešenie. Dodnes obdivujeme majstrovstvo ľudových stavieb.
Stará Halič, drevená zvonica zo 17. storočia, vedľa gotického kostola: Majstrovstvo a umelecký talent ľudu sa výrazne prejavili aj na početných stavbách drevených zvoníc. Dokazujú aj to, že krása nezávisí od drahocennosti materiálu, ale že sa dá dosiahnuť aj jednoduchými prostriedkami, keď sa zvládnu všetky požiadavky architektúry - zvládnutie konštrukcií, účelu aj umeleckých potrieb.
Železničný most na konskej železnici Bratislava-Sereď z rokov 1837-1844. Súčasná rytina: Rozmach priemyslu a dopravy podmienil aj pokrok v inžinierskych stavbách /tak nazývame železničné stavby, mosty, tunely atď./. Priemysel vyrábal celkom nové stavebné materiály /cement, betón, oceľové konštrukcie, lacnejšie sklo, nové druhy krytín striech atď./ a železničná doprava umožnila lacnejšiu a rýchlejšiu prepravu týchto hmôt. Aj inžinierske stavby boli v týchto časoch pekne architektonicky riešené.
Pohorelá, bývalá Augustova huta /polovica 15. storočia/. Kresba zo súčasných novín: Od polovice 19. storočia sa o niečo rýchlejšie než predtým rozvíjal priemysel. Na Horehroní najmä železiarsky. Vtedajšie továrne boli zaujímavo architektonicky riešené, nezabúdalo sa pri ich stavbe na úhľadnosť. To, pravdaže, nemenilo nič na skutočnosti, že v nich pracovali robotníci za najťažších podmienok 12-14 hodín denne.
Bojnice, prestavba hradu v tzv. novogotickom štýle /návrh je z konca 15. storočia, prestavba až zo začiatku 20. storočia/: Šľachta aj buržoázia by si bola priala, aby sa koleso dejín zastavilo, aby jej panstvo zostalo večné, aby sa nerozvíjalo revolučné hnutie a socialistické myšlienky. Preto sa aj v svojej architektúre dívala dozadu, videla v stredoveku vzor aj v architektúre. Preto sa už od polovice 19. storočia stavalo veľa budov, na ktorých sa používali formy gotického štýlu. Šľachtici si stavali aj nové hrady, ktoré, prirodzene, už nemali ani najmenší vojenský význam, ale mali len vytvárať zdanie o ich moci a sláve. Bola to falošná architektúra.
Martin, budova starej Matice Slovenskej /stavaná v rokoch 1864-1900/: V druhej polovici 19. storočia, v období národného obrodenia, rozvoj slovenskej národnej kultúry sa odrazil zčasti aj v architektúre. Martinská Matica, postavená v novorenesančnom slohu podľa plánov slovenského architekta Bullu, je najznámejšou zo stavieb tohto obdobia, priamo spätá s úsilím mladej a nepočetnej slovenskej buržoázie o rozvoj národnej kultúry. Novorenesančný sloh svojou pokojnosťou a jednoduchosťou vyjadroval pokrokové snahy tohto hnutia.
Praha, Národné divadlo, pohľad zo západu /stavané v rokoch 1868-1883/: V Čechách sa národné obrodenie, na rozdiel od Slovenska, prejavilo v architektúre veľmi silne. Najvýznamnejšou stavbou tohto obdobia je stavba pražského Národného divadla, tiež v novorenesančnom slohu od architekta Zítka. Krátko po dohotovení divadlo zhorelo, ale zo zbierok medzi národom ho veľmi rýchle znova postavili. Národné divadlo je na svoju dobu veľmi dobre riešené a je Jedným z najlepších príkladov architektúry 2. polovice 19. storočia.
y
