y
Sejba a sadenie I. diel
Čistenie sejačky pri práci: Vyčistenie a dobré pripravenie sejačky je základným úkonom pred začatím prác na jar a na jeseň. Len s dobre pripravenou a vyčistenou sejačkou môžeme začať jarné a jesenné práce na poli.
Skúška výsevu: Skúšku výsevu urobíme v kôlni na JRD. Pod kolesá sejacieho stroja podložíme klátiky, aby sejačka stála vodorovne. Koleso sejačky sa musí pohybovať takou rýchlosťou, ako sa pohybuje stroj pri práci na poli. Prevodné (hnacie) koleso sejačky označíme si kriedou alebo motúzom. Do skrinky nasypeme vyčistené osivo. Pod sejací stroj podložíme plachtu alebo pod každú výsevnú botku podložíme vrecúško. Potom začneme kolesom sejačky otáčať. Pri sejačke „Budúcnosť", kde je obvod kolesa 4,8m a šírka záberu 3m, treba na 1 ha otočiť 694 razy, t.j. na 1á (100 m²) treba otočiť 6,94, t. j. 7 krát. Aby sme dostali dostatočný obraz o nastavení výsevného mechanizmu, stačí, keď osejeme 2 áre, t. j. keď otočíme kolesom sejačky 14 ráz. Po štrnásťnásobnom otočení kolesom sejačky vypadané osivo odvážime. Ak násobíme toto množstvo 50, dostaneme výsev na celý hektár. Skúšku výsevu opakujeme s novým nastavením a znova zvážime. Ak dosiahneme žiaduci výsev, ponecháme stroj pri tomto nastavení, ktoré si naznačíme do poľného zápisníka.
Jarovizácia osiva: Aby sme docielili vyššie úrody, najmä u jarného jačmeňa, u jarnej pšenice a u ovsa, osivo týchto zrnovín jarovizujeme. Jarovizáciu vykonáme takto: Na hromadu osiva 100kg pridáme 32 l vody, a to na trikrát. Jarovizovať začíname o 9. hod. ráno, keď na hromadu osiva polievacou krhlou nalejeme 10 l vody. Osivo dobre premiešame, aby bolo rovnomerne namáčané, a upravíme ho na vyššiu pyramídu. Odpoludnia o 3. hodine pridáme druhú dávku vody 12 l, s pridaním formalínu, t. j. 250 gr 40 % formalínu na 100 l vody. Osivo znovu dokonale premiešame a ponecháme ho na zväčšenej pyramíde, aby si vytvorilo vlastné teplo, prípadne osivo: môžeme zakryť plachtou. Na druhý deň o 13. hod. pridáme tretiu dávku vody, t. j. posledných 10 litrov. Znova uložíme do pyramídy a osivo kontrolujeme teplomerom. Ak sa osivo zahrieva, rozprestrieme ho na tenšiu vrstvu a častejšie prehadzujeme, t. j. sušíme. Osivo nesmie naklíčiť! Po tomto úkone môžeme osivo nasledujúci deň siať. Osivo plníme do vriec len tesne pred výsevom.
Jarovizované osivo je silne napučané a klíček má len preraziť štítok. Obsahuje až o 32 % vody viac ako osivo nejarovizované, preto pri výseve musíme váhový výsev zväčšiť najmenej o 25—32 %, t. j. miesto 180 kg/ha vysievame 180 + 45 (1.8 × 25) kg = 225 kg, alebo 180 + 57,6 (1.8 × 32 kg = 57.6 kg) = 237,6 kg. Výsev upravíme podľa vlhkosti obilia.
Jarovizované osivo jačmeňa predstavuje zrno napučané. Druhá polovica obrazu predstavuje osivo nejarovizované. Výsev treba zväčšiť o 25—30%. Na javorizovanom osive vidíme už začiatok naklíčovania obiliek.
Čas sejby: Krajina na jar je ešte pustá, bez listovej zelene. Agronóm JRD chodí po zasmykovanom poli a za sebou zanecháva šľapaje, ktoré sa hneď zasypávajú — je čas vhodný na siatie. Ak sú šľapaje hlboké a steny zostávajú kolmé, treba so siatim ešte vyčkať.
Skúšku času siatia vykonáme aj tak, že vezmeme do ruky hrsť zeme, ktorú silno stlačíme: Ak hruda zeme po roztvorení dlane zostane v celku ako lopta, ešte nie je vhodný čas na siatie. Ale ak sa stlačená zem po roztvorení dlane začne rozpadávať, je už najvyšší čas na siatie. Jariny sejeme pri nízkych teplotách (3 °C). Cukrovku sejeme pri 6—8 °C.
Na obraze vidíme rozpučanú brezu, ktorá nás upozorňuje, že pôda je už 8 °C teplá aj v hĺbke 10 cm. Táto teplota je vhodná na sadenie zemiakov. Meradlom doby sejby a sadenia je vhodná teplota pôdy a nie kalendár, ako sa to praktizuje. Teplotu pôdy zistíme si aj teplomerom v hĺbke 10 cm.
Kukuricu začíname siať, keď je pôda 10 °C teplá. Takáto teplota v praxi býva, keď začínajú kvitnúť čerešne. Časť siatia je 20. apríl až 5. máj.
Obvyklá hĺbka sejby u obilnín býva 2—4 cm. Pri neskorej sejbe jarín sejeme hlbšie, aby sme obilkám zabezpečili pôdnu vlahu. Pri neskorom výseve ozimných obilnín sejeme plytšie, aby rastlinky mohli rýchlejšie vyrásť.
Kukuricu sejeme do hĺbky 6—8 cm. Na obraze vidíme hniezdovú sejbu kukurice pomocou lana. Tento spôsob výsevu je jeden z najlepších pre siatie kukurice. Strukoviny sejeme do hĺbky 4—10 cm, a to podľa toho, či semeno pri klíčení zostáva v zemi alebo či sa obidva klíčne lístky dostanú nad zem ako prvé zelené lístky.
Napr. hrach, bôb, viky klíčia hypogenicky, t. j. klíčne lístky zostávajú v zemi a preto ich môžeme siať hlbšie, až do hĺbky 8 cm, prípadne bôb až do hĺbky 12 cm. Vlčí bôb (lupina), sója, fazuľa klíčia epigeicky, t. j. klíčne lístky sa dostávajú na povrch, preto hĺbku siatia upravujeme podľa štruktúry pôdy a sejeme ich o niečo plytšie, priemerne asi 5 cm.
Plytká sejba — 0,5—1 cm: Všetky drobné semená sejeme do pôdy predom uvalkanej do uvedenej hlbky. Plytkú sejbu môžeme použiť len vtedy, keď je pôda dostatočne vlhká.
Pri voľbe času sejby vznikajú aj chyby, ktoré sa stávajú najmä pri oneskorenom siatí jariny. Neskoro siate jariny trpia nedostatkom vlahy a dávajú podpriemerné úrody, t. j. neskoro siate oziminy slabo zakorenia a často vymrznú. Každá oneskorená sejba umožňuje rozvoj buriny, ktorá utláča zasiatu plodinu. Pri skorej sejbe škodia jarné mrazíky a pri citlivejších plodinách sa porast veľmi zoslabí, ba často aj zničí (zemiaky, kukurica).
Ak sa oziminy pri miernejšom počasí na jeseň silne vyvinú, môžu byť v zime poškodené pliesňou snežnou. Stáva sa to najmä pri ozimnej raži.
Graf znázorňuje poradie siatia hlavných plodín podľa času obvyklého u nás. Najskôr sejeme mak, cibuľu, mrkvu, petržlen, a to do pôdy ešte zamrznutej. Potom sejeme jarnú pšenicu, jarné miešanky. Ihneď za týmito jarný jačmeň, ovos, hrach, cukrovku, slnečnicu, ľan, trávy, ďateliny, zemiaky, kukuricu, proso, konope, sóju, fazuľu a iné teplomilné rastliny (sudanská tráva, mohár, čumíza).
Graf predstavuje poradie siatia poľnohospodárskych kultúr na jeseň. Najprv sejeme inkarnát, vičenec, a to v auguste, pokiaľ sme ho nezasiali na jar. Do konca augusta musíme zasiať ozimnú repku a ozimný jačmeň. Zvlášť tento termín musíme prísne dodržať. V ďalšom poradí sejeme ozimné miešanky s vikou, potom ozimnú raž a ozimnú pšenicu.
Pri letnej sejbe strniskovej sejeme plodiny s krátkou vegetáčnou dobou, a to: horčicu, proso, ľaničník, pohánku, prípadne facéliu (zväzenku). Do týchto kultúr tiež prisievame pelušku, hrach, bôb, viky a kukuricu.
Výsev letných smiešaniek vykonáme ihneď po zaoraní strniska, pokiaľ je aká-taká vlhkosť v pôde, to jest v čase, keď sú ešte kríže — mandele na poli.
Do pôd ľahkých, piesčitých sejeme hlboko, až do hlbky aspoň 5cm. Do pôd ťažkých sejeme plytko. O hĺbke sejby rozhoduje pôdna štruktúra a agrotechnická pripravenosť pôdy.
Príliš hlboká sejba je škodlivá najmä na pôdach ťažkých, zlievavých. Na týchto pôdach osivo vzchádza pomaly a semená trpia nedostatkom vzduchu. Krútia sa pod pôdnym prísuškom. Plytká sejba je škodlivá najmä na pôdach ľahkých štrkovitých, lebo rastliny majú nedostatok vody a plytko zakoreňujú. Pri suchom počasí ľahko žltnú a zasychajú.
Obraz znázorňuje rozhadzovanie osiva rukou. Takáto sejba sa ešte miestami používa. Sejbu rukou pripustíme len v najkrajnejšom prípade, a to len na veľmi strmých svahoch alebo na dosev uhlov, prípadne pri napravovaní chýb spôsobených strojom. Nedostatky tohto siatia sú: 1. Nemôžeme správne regulovať výsev. 2. Do pôdy rozhodené semená padnú do rozličných hĺbok. 3. Treba zväčšiť výsev o 20—25 %.
Riadková sejba má veľké prednosti. Osivo sa dostáva priemerne do rovnakej hlbky a je umiestené v riadkoch. Ak pri sejbe traktorom zostávajú hlboké koľaje a lieviky sejačky nedosahujú na ich dno, zapíname medzi traktor a sejačku krátke brány na vyrovnávanie koľají, ktoré urobili kolesá traktora. Na obraze je znázornená kombinovaná sejačka, upravená na výsev organických humusových hmôt, prípadne na výsev priemyslových hnojív. Tieto hnojivá vysievame spoločne s osivom do riadkov. Tento spôsob je hospodárny, docieľujeme ním vysoké úrody.
Graf znázorňuje spôsoby siatia plodín: a) Sejba úzkoriadková-hustá, šírka riadkov je 7 cm. Túto sejbu uskutočňujeme úzkoriadkovou sejačkou. Úzkoriadková sejba zhoršuje podmienky pre rozširovanie buriny a znižuje vyparovanie vlahy z pôdy. Zrná sú umiestnené 4—5cm v riadku. Táto sejba lepšie a rovnomernejšie využíva vlahu z pôdy a živiny. Tento spôsob sejby má byť čím viac rozšírený na JRD. Najmä sa odporúča na siatie priadneho ľanu na vlákno a jarných druhov obilnín. b) Stredná sejba, t. j. šírka riadkov 15 cm. Pri tejto sejbe zrná padajú v riadku 2—3 cm od seba. Rastlina svojou koreňovou sieťou pri tejto sejbe si už konkuruje. Strednú sejbu používame na pôdach lepších, vyhnojených a s dobrou agrotechnikou. c) Širokoriadková sejba. Používame ju najmä pri špeciálnych rastlinách, ako sú zeleniny, olejniny, okopaniny, cukrovka, kukurica, proso, ďateliny určené na semeno. Všetky tieto kultúry môžeme plečkovať medzi riadkami. d) Dvojriadková sejba. Používame ju pri niektorých technických plodinách. e) Krížová sejba. Vykonávame ju obyčajne sejačkou pre strednú sejbu. Pri krížovej sejbe polovicu dávky osiva vysievame na danú plochu jedným smerom, na druhú polovicu dávky smerom krížovým. Nedostatky krížovej sejby odstraňuje úzkoriadkový spôsob sejby.
Sejacia garnitúra znázorňuje hustoriadkovú sejbu, ako sejbu, ktorá sa dobre uplatnila v praxi na našich JRD a ŠM. Odporúčame ju všeobecne zaviesť do praxe.
Stredná sejba obilnín sa používa na pôdach s dobrou agrotechnikou a na pôdach dobre vyhnojených, s vyšším podielom živín.
Široká sejba: Obraz znázorňuje sejbu kukurice do riadkov 70 cm širokých. Širokú sejbu používame najmä pri technických plodinách, ako je cirok metlový, ricinus, konope na semeno.
Pri dvojriadkovej sejbe sa po dvoch riadkoch strednej šírky 15 cm vynechá tretí riadok. Takto sejeme niekedy mrkvu, ozimnú repku, prípadne ozimné obilniny. Plodiny môžeme aj okopávať.
Obraz znázorňuje krížovú sejbu, ako ju používame najmä pri obilninách. Zrná vypadnuté do riadkov sú rovnomernejšie uložené a koreňová sieť si menej konkuruje. Táto sejba je dobre nahradená úzkoriadkovou sejbou.
Obraz znázorňuje štipkovú sejbu (hniezdovú), vhodnú najmä pre siatie kukurice, fazule, konopí na semeno a niektorých druhov olejnín (slnečnica, kŕmna tekvica).
