Brekyna obyčajná – Sorbus torminalis L.: Listy – sú dlhostopkaté, na okraji nerovnako ostro pílkovité, široko vajcovité, s 3–5 zahrotenými úkrojkami, z ktorých najväčšie spodné odstávajú. Majú čiarkovité prílistky. Kvety – biele, v riedkych chocholíkovitých metlinách. Majú plstnatú čiašku. Čnelky sú len dve. Rozkvitajú v máji a v júni. Sú hmyzoopelivé. Plody – vajcovité, 1,5 cm dlhé malvičky, spočiatku zelenkastohnedé, neskôr červenožlté a nakoniec hnedé s bielymi bodkami; majú 2–4 podlhovasté /asi 7 mm dlhé/ trojhranné, tmavo červenohnedé semená. Rozširuje ich vtáctvo.
Mukyňa obyčajná – Sorbus aria L.: Listy – sú krátkostopkaté, vajcovité až vajcovito podlhovasté, na spodku klinovite zúžené, nepravidelne dvojnásobne pílkovité, zriedka trochu laločnaté, 3–11 cm široké, 5–14 cm dlhé, na rube vytrvalo bielo plstnaté s 11–12 bočnými žilkami. Kvety – sú biele, v chocholíkovitých metlinách. Sú hmyzoopelivé. Plody – guľovité až guľovitovajcovité malvičky oranžovej až šarlátovočervenej farby so žltou múčnatou dužinou príjemnej chuti. Obsahujú 2–4 semená. Semená – 6 mm veľké, trochu sploštené, hnedé.
Oskoruša domáca – Sorbus domestica L.: Listy – sú zložené s 11–21 podlhovastých lístkov dlhých 3–8 cm, ostro pílkovitých. Kvety – sú biele alebo ružovkasté, v bohatej metline. Plod – malvica je vyše 2 cm dlhá, hruškovitá alebo jablkovitá, hnedočervená, často bielo bodkovaná. Obsahuje 2–4 semená. Semená – sú vyše 7 mm dlhé, často hranaté, len mierne sploštené alebo úplne oblé, hnedé.
Vŕba rakyta – Salix caprea L.: Listy – sú stopkaté, širokovajcovité krátko prišpicatené, na okraji ľahko vrubkované až celistvookrajové, na líci tmavozelené, na rube modravosivé, plstnaté, so silne vystupujúcou žltou žilnatinou. Obličkovité prílistky skoro opadávajú. Kvety – sú valcovité jahnady, pred rozkvitnutím husto plstnaté /bahniatka/. Rozvíjajú sa pred listami; konce ich husto hunatých šupín sú červené. Samčie jahnady majú kvety s dvoma tyčinkami a dvojpuzdrovými žltými peľnicami, samičie stopkatý piestik s krátkou čnelkou a vzpriamenou bliznou. Kvitnú veľmi skoro. Plody – sú kopijovité sivoplstnaté tobolky; rozpukávajú sa na dve chlopne, ktoré sa slimákovito zvíjajú. Semeno – je veľmi drobné, hnedé, s dlhými žltobielymi chlpkami. V 1 kg je vyše 1 mil. semien. Plnú klíčivosť si udržuje asi 80 dní. Semenáčik – má dva oválne alebo slabo vajcovité klíčne lístky na krátkych stopkách. Prvé lístky sú drobné, protistojné, s krátkymi stopkami. Prvý lístok je širší než klíčne lístky, je celistvookrajový a ostrý; druhý je väčší než prvý, s niekoľkými zúbkami alebo celistookrajový. Ďalšie listy sa postupne zväčšujú. Sú mierne zubaté, zhora hodvábnochlpaté, neskoršie lysé a zo spodku modrasté.
Topoľ kanadský – Populus canadensis Moench: Listy – pri rozvíjaní často tmavohnedé až červenkasté. Ináč majú silne sploštené červenkasté až tmavočervené holé stopky. Trojuholníkové až zaokrúhlené čepele vybiehajú do krátkeho hrotu. Okraj lístku je zubatý až pílkovitý, pri hrote celistvookrajový, na oboch stranách zelený. Kvety – topoľ kanadský je dvojdomá drevina. Samčie jahnady sú asi 5 až 10 cm dlhé /väčšie ako pri topoli čiernom/, s 20–30 tyčinkami, ktorých peľnice sú svetlejšie ako pri topoli čiernom. Samičie jahnady sú 6–7 cm dlhé; ich kvety majú 2–4 blizny /topoľ čierny dve/. Plodné jahnady sú asi 20 cm dlhé. Plody – tobolky dlho zašpicatené, asi 1 cm dlhé, krátkostopkaté. Semená – drobné, chlpkaté. Väčšinou sú jednotlivé sorty buď samčie alebo samičie, takže generatívne množenie jednotlivých sort nie je možné. Často sa obidve pohlavia líšia vzrastom i habitom. Samčie stromy majú štíhlejší kmeň, samičie zasa kmeň širší, viac zakrivené a rozložitejšie korene. Preto sa kedysi prevažne množili stromy samčie. Semenáčiky – sú drobné a chúlostivé v mladom veku. V praxi sa topoľ kanadský množí len vegetatívne.
Osika – Populus tremula L.: Listy – sa rozvíjajú o jeden až dva mesiace po odkvitnutí. Sú široko vajcovité až takmer okrúhle, nepravidelne hrubo zubaté s dlhou stopkou, lysé, na spodku sivoplstnaté, neskoršie olysievajú. Stopky sú viditeľne z bokov stlačené, čo umožňuje trepotavý pohyb listov aj pri slabom vánku. Kvety – osika je dvojdomá drevina, kvitne pred jelšou na voľnom priestranstve v marci a apríli. Tyčinkové jahnady sú asi 10 cm dlhé a sú ovisnuté podobne ako piestikové; piestikové jahnady sú kratšie. V ústí hunatých šupín sú poháriky /okvetie/, v ktorých pri samčích kvetoch je po 8 tyčiniek, kým pri samičích kvetoch krátko stopkatý semenník s dvoma červenopurpurovými bliznami. Sú vetroopelivé. Samčie jahnady po opelení opadávajú, samičie sa predlžujú a opadávajú až po dozretí semien v tobolkách, ktoré pukajú dvoma chlopňami. Semená – sú veľmi drobné, ľahké, opatrené chlpkami. Ľahko sa roznášajú vetrom, preto sa semeno musí obrať ešte pred dozretím. V jednom kg je až 25 mil. semien. Klíčivosť čerstvých semien 95 až 100 %, ktorú si pri dobrom uskladnení udržujú 2–6 mesiacov. Klíčia už za jeden a pol dňa po vysiatí. Semenáčiky – majú dva drobné okrúhle klíčne lístky, 3 mm dlhé, s krátkymi stopkami. Prvé lístky sú protistojné, oválne, nasledujúce striedavé, podlhovasto zahrotené, ďalšie takmer srdcovité, zubaté, s dlhými stopkami. V prvom roku semenáčiky dosahujú 20–30 cm. Neskoršie rastie osika rýchlejšie.
Topoľ biely – Populus alba L.: Listy – sú stopkaté takmer kosoštvorcové, alebo okrúhle až blanité, trojlaločné až päťlaločné, na vrchnej strane za mladi plstnaté, zriedka lysé. Kvety – sú jahnady, často nakopené. Tyčinkové /samčie/ kvety sú 3–7 cm dlhé a majú 8–10 tyčiniek. Ich brvité šupiny sú takmer celistvookrajové až zubaté; okvetný pohárik je zelenkastý až hrdzavočervený. Samičie kvety majú piestiky obtiahnuté čiaškou, krátku čnelku a žltozelené blizny. Plody – tobolky sú stopkaté, svetlohnedé, lysé, s početnými semenami. Semená – drobné, ľahké, opatrené chlpkami. Skoro strácajú klíčivosť a musia sa vysievať hneď po dozretí. Klíčia po 2–3 dňoch. Semenáčiky – majú klíčne lístky lopatkovité, 3 × 3 mm dlhé, zhora zaokrúhlené, zdola rovno uťaté alebo s neveľkými uškami, na krátkych stopkách. Prvé lístky sú protistojné, podlhovasté, ďalšie lístky sa zväčšujú, sú zubaté, neskoršie aj laločnaté; zo spodku sú plstnaté. Rýchlo rastú, v prvom roku dosahujú 15–30 cm.
Agát biely – Robinia pseudo-accacia L.: Listy – nepárnoperovité, s 5–8 radmi veľkých elipsovitých lístkov. Kvety – biele, voňavé, v bohatých ovisnutých strapcoch. Plody – hnedé, z bokov stlačené, podlhovasté /asi 12 cm dlhé/ struky; majú po 5–12 semien. Semená – sú obličkovité, čiernohnedé, lesklé, s jazvou takmer uprostred dlhšej strany.
Gaštan jedlý – Castanea sativa Mill: Listy – striedavé, krátkostopkaté, veľké, podlhovasto kopijovité, dlho zahrotené a ostnato zubaté, zvrchu lesklozelené, zo spodku matné. Na spodku sú srdcovité alebo klinovité. Na jar sa rozvíjajú najneskoršie. Listy v tieni sú mäkké a väčšie; v jeseni sú jasnožlté. Kvety – sú v početných veľkých vzpriamených dlhých jahnadách postavených v pazuchách listov na výhonkoch posledného roku, zložených z klbiek kvetov; tieto sú žlté, na krátko chlpatej osi a majú zvláštnu vôňu. Väčšinou sa skladajú zo samčích kvetov, len na spodku vretena je niekoľko zväzkov samičích kvetov. Samčie klbkovité zelenožlté kvety, ktoré sú postavené pozdĺž osi jahnady, majú 8–20 tyčiniek s lysými nitkami a žltými peľnicami. Samičie kvety sú po 2–3 na spodku vretena ako zelené zväzočky so spoločným obalom malých zelených šupín, ktoré neskoršie zrastajú v čiašku. Kvitnú v júni a v júli pri plnom olistení. Plody – dozrievajú a opadávajú v októbri. V žltozelenej ostnatej čiaške sú tri nažky, ktoré sú 1,5–3 cm dlhé a takmer rovnako široké, okrúhle i vajcovité. Bočné plody sú na vnútornej strane ploché, na vonkajšej vypuklé; stredné plody sú sploštené; majú tenkú kožovitú alebo drevnatú, lesklohnedú a pozdĺžne slabo ryhovanú šupku. Plody sú spočiatku holé alebo s krátkymi chlpkami, najmä pri vrcholku a sú pretiahle v neveľký hrot, zakončený zaschnutou bliznou. Semeno – nažka je spočiatku vráskovitá a kryje ju žltohnedá tenká šupka. Klíčivosť je okolo 60 %, ale skoro klesá a plody rýchlo hnijú. Semenáčik – má dva podzemné, veľmi hrubé, mäsité a dužinaté klíčne lístky; nad zemou sa objavuje hrubý kmienik so striedavými listami.
Pagaštan konský – Aesculus hippocastanum L.: Listy – má zložené dlanovité, päť až deväťpočetné so sediacimi lístkami. Kvety – má obojaké, súmerné; rozkvitajú v máji a v júni. Sú v zložených súkvetiach /strapce zložené zo závinkov/, štvor až päťpočetných s bielymi, červeno a žlto škvrnitými lupienkami. Majú 7 nerovnako dlhých tyčiniek, ktoré vyčnievajú z koruny; vrchný semenník má jednoduchú čnelku. Plod – je ostnatá tobolka dlhá 3–6 cm, s 1–3 veľkými hladkými hnedými semenami, opatrená polodužinatým obalom. Semeno – 2,5 cm dlhé, nepravidelne guľovité, s bielou stopkou.
Orech vlašský – Juglans regia L.: Listy – sú nepárnoperovité, zložené z 5–9 pozdĺžne vajcovitých celistvookrajových krátkostopkatých lístkov, ktoré sú za mladi trochu plstnaté, neskoršie plešivé, aromaticky voňavé. Kvety – tyčinkové /samčie/ sú v dlhých valcovitých jahnadách; vyrastajú po strane vlaňajších vetvičiek. Za ich trojhrannými zelenými podpornými šupinami sú dve listence, kryjúce 4–5 špirálovite zostavených, na spodku zrastených okvetných šupín a 12–20 tyčiniek. Rozvíjajú sa pred listami a pred piestikovými kvetmi. Piestikové kvety sú v počte 2 až 5 na konci tohoročných vetvičiek. Majú spodný jednopuzdrový semenník, ku ktorému prirastajú na vrchu dva podporné listence a nad nimi 4 okvetné šupiny. Semenník uzaviera jedno vajíčko. Plod – orech je guľatá kôstkovica, 3 až 7 cm v priemere; vonkajšie oplodie je zelené, dužinaté, vnútorná časť je škrupina uzatvárajúca bezbielkové semeno s laločnato sprehýbanými klíčnymi lístkami, krytými blankou. Škrupina je prehradená dvoma neúplnými priehradkami, z ktorých pravá je kratšie a vyrastá z miesta zrastu plodolistov; je kolmá na nepravú priehradku, v ktorej orech puká. Semeno – orech; dozrieva v septembri, klíčivosť 60–85 % trvá 1–3 roky, klíči hypogeicky, t. j. klíčne lístky zostávajú pod zemou. Semenáčik – má nepárnoperovité lysé listy, na obvode mierne zubaté. V mladosti rastie rýchlo, v prvom roku dosahuje výšku v priemere 20–30 m.
Orech čierny – Juglans nigra L.: Kvet – samčie jahnady sú ovisnuté; samčie krátke, s 1–20 kvetmi. Plod – orech, veľký 4–5 cm; je guľovitý až vajcovitý často širší než dlhší alebo trošku hruškovitého tvaru; má čiernozelenú hrboľatú šupku. Kôstka je guľovitá, s nepravidelnou, hrubo rebrovitou, veľmi tvrdou škrupinou. Semeno – je drobné a trpké.
Čerešňa vtáčia – Jerasus avium Moench: Listy – obrátenovajcovité, dvakrát hrubo pílkovité s 1–2 červenkastými žliazkami, s úzkymi opadavými prílistkami. Kvety – biele, v chocholíkových zväzkoch podoprených šupinami. Plod – guľovitá kôstka s kožovitou červenou dužinou, veľkosti nad 1 cm.
Višňa mahabelka – Cerasus mahaleb Mill: Listy – stopkaté, krátko zahrotené, vajcovité alebo okrúhle, zo spodku zaokrúhlené alebo slabo srdcovito vykrojené, na okraji vrubkovane pílkovité, na líci tmavozelené a lesklé. Kvety – drobné, biele po 4–12 predĺžených chocholíkoch; kvitne v apríli a máji. Plod – asi 7 mm veľký, podlhovastoguľovitý, s čiernou trpkou dužinou.
Lieska obyčajná – Corylus avellana L.: Listy – na bočných vetvičkách dvojradé, na hrubých výhonkoch aj špirálovite postavené. Sú okrúhle až obrátenovajcovité, na okraji hrubo dvojitopílkovité, na spodku srdcovito vykrojené, na zvrchu roztrúseno chlpaté, zo spodku svetlejšie, na silne vynikajúcich žilkách plstnaté. Prílistky skoro opadávajú. Kvet – kvitne zavčasu, koncom februára a v prvej polovici marca. Podlhovasté valcovité jahnady sú podobné ako pri hrabe. Púčikovité piestikové jahnady sú zložené zo 4–8 šupín, za ktorými sú vždy 2 kvietky. Listence a listenčeky zrastajú do zvončekovitej otvorenej šešule, v ktorej je neskoršie oriešok. Plody – oriešky, ktoré dorastajú od augusta do polovice októbra. Semeno – zrelý oriešok je na vrchole hnedý, široko vajcovitý alebo podlhovastý, zahrotený a dvojhranný. Opadáva v jeseni. Semenáčik – lieska klíči podobne ako dub. V prvom roku býva klíčna rastlinka zriedka väčšia než 5 cm.
Bršlen európsky – Evonymus europaea L.: Listy – protistojné, stopkaté, podlhovasto kopijovité až podlhovasto vajcovité, prišpicatené. Kvety – bršlen európsky je mnohomanželský, má štvorpočetné kvety v riedkych dvojramenných vrcholíkoch, kališné lístky drobné, korunné lupienky zelenkastobiele; tyčinky sú 4. Plody – bršlen má štvorpuzdrovú, mäsovitočervenú, ružovú alebo purpurovú toboľku veľkú asi 1 cm. Puká na chrbte puzdier. Semená – biele, asi 0,5 cm veľké, a kryté oranžovou šupkou /mieškom/.
Drieň – Cornus mas L.: Listy – protistojné, celistvookrajové, prišpicatené, na spodku zúžené alebo zaokrúhlené, s 3–4 pármi oblúkovitých žiliek. Kvety – žlté, drobné, štvorpočetné kvietky, v hustých okolíkoch, na spodku podopreté 4 kožovitými žltkastými šupinami. Kvitnú pred listami a sú hmyzoopelivé. Plody – kôstkovice, sú podlhovastovajcovité s červenkastou dužinou. Obsahujú 1 dvojsemennú kôstku s tvrdou škrupinou.
Hloh jednosemenný – Crataegus monogyna Jacq.: Listy – sú dlhé, stopkaté, široko vajcovité, zriedka obrátenovajcovité, k stopke klinovito zúžené až takmer uťaté, hlboko rozoklané, niekedy až 3–7 dielne so zahrotenými, buď celistvookrajovými alebo pílkovitými lalokmi. Na líci sú listy tmavozelené a na rube význačne modrastozelené. Prílistky sú polosrdcovité alebo kopijovité. Kvety – sú biele, v chocholíkoch a majú len po jednej čnelke. Plod – vajcovitá alebo guľovitá svetločervená malvička, niekedy hranatá, so sklonenými vytrvalými kališnými cípmi na temene. Má len po jednej kôstke. Semeno – kôstka; je oblá a niekedy máva na brušnej strane dve slabé brázdy a jazvu na temene.
Baza čierna – Sambucus nigra L.: Listy – protistojné, nepárnoperovité, zložené z 5–7 vajcovito kopijovitých pílkových lístkov. Prílistky sú drobné a opadavé. Kvety – päťpočetné, biele až žltobiele, voňavé a sú v bohatých širokých vrcholíkoch. Majú polospodný semenník. Plody – dozrievajú v guľaté čierne bobule s troma jednosemennými kôstočkami. Semená sú vyše 3 mm veľké a roznášajú ich vtáky.
Baza červená – Sambucus racemosa L.: Listy – sú menšie než pri baze čiernej, nepárnoperovité, zložené z 3 až 7 kopijovitých prihrotených pílkovitých lístkov. Kvety – sú žltozelené, v hustých vajcovitých metlinách, rozkvitajú súčasne alebo krátko po rozvití listov. Plody – bobule šarlátovočervené, v priamych metlinách. Semená – svetlohnedé, veľké 2,5 mm.
Trnka obyčajná – Prunus spinosa L.: Listy – elipsovité, vajcovité až obrátenovajcovité, na okraji pílkovité, často vo zväzkoch na konci skrátených vetvičiek. Kvet – kvitne pred rozvitím listov. Má belavé kvety na brachyblastoch. Sú hmyzoopelivé. Plody – guľaté kôstkovice, čierne, modré, oinovatené, trpké.
y
