Fraňo Kráľ so ženou: V roku 1935 sa Fraňo Kráľ oženil s Helenou Nádvorníkovou z Bratislavy.
Mal v nej oddaného druha a priateľa, ktorého v svojej chorobe tak naliehavo potreboval.
Fraňo Kráľ v Bratislave 1. mája: Od osobných problémov odviedol Fraňa Kráľa ustavičný rast fašistického nebezpečenstva, ktoré hrozilo nielen zo zahraničia, ale aj v samotnej buržoáznej Československej republike. Na budovaní jednotného protifašistického frontu pod
vedením Komunistickej strany Československa sa v radoch kultúrnych pracovníkov zúčastnil aj Fraňo Kráľ.
Sovietski spisovatelia v Bratislave: Ľud si vynútil uzavretie zmluvy o neútočení a vzájomnej pomoci so Sovietskym sväzom. Začali chodiť aj sovietske kultúrne delegácie, ktoré utužovali priateľské vzťahy medzi národmi ČSR a SSSR. Na snímke sú v prvom rade sovietski
básnici Lugovskij, Seľvinskij, Bezymenskij, vyslanec SSSR Alexandrovskij, J. Jesenský, pi. Nejedlá, Z. Nejedlý, vzadu Fraňo Kráľ.
Zbierka „Pohľadnice“, 1936: Básnickým zápisníkom z predvojnových rokov je zbierka "Pohľadnice", ktorá v pôsobivých umeleckých obrazoch podáva svedectvo o vtedajších časoch.
Obrazy zo zbedačenej slovenskej dediny sa striedajú v knihe s intímnou poéziou a dojmami z ciest.
More pri ostrove Krku: Po ceste k Baltu v roku 1930 podnikol Fraňo Kráľ ďalšiu cestu do zahraničia, a to v prázdninách roku 1936. Tentoraz bol jeho cieľom ostrov Krk v Jadranskom mori.
Mŕtve mesto: Na prechádzkach ostrovom prišiel Fraňo do opusteného "mŕtveho mesta", ktoré ho inšpirovalo na napísanie nového románu. Novú prozaickú prácu začal písať už v priebehu tejto cesty a pokračoval v nej po svojom návrate.
Jilemnický, Zguriška, Fraňo Kráľ a L. Zúbek v rozhlase: Nový román dokončil Fraňo Kráľ v roku 1937 a nazval ho "Stretnutie". Na životnom príbehu chorvátskeho chlapca ukázal v ňom život balkánskych národov od začiatku tohto storočia. Román spolu s románom Petra Jilemnického "Kompas v nás" a humoristickým románom Zuzky Zgurišky "Bičianka z Doliny" odmenili v literárnej súťaži v Prahe.
Jilemnického "Kompas v nás" a Kráľovo "Stretnutie": Zatiaľ čo Jilemnického román vyšiel roku 1937, Fraňov román už v nasledujúcom roku vyjsť nemohol. V ovzduší pripravovanej kapitulácie Československa
nesmel sa zjaviť román s vyhranenou protifašistickou tendenciou. Preto "Stretnutie" sa dostalo k čitateľom len roku 1945, po oslobodení.
Fraňo Kráľ o Sovietskom sväze: Fraňo Kráľ sa nezľakol fašistickej hrozby. Ešte 21. januára 1938 vyšiel v časopise U-Blok, ktorý vydával Bedřich Václavek a pri ktorom spolupracovali Peter Jilemnický a Fraňo Kráľ, článok s nezlomným priznaním sa Fraňa Kráľa k Sovietskemu sväzu.
Fraňo Kráľ v škole: Pokrokovosť Fraňa Kráľa sa nepáčila ľudákom, ktorí sa na jeseň r. 1938 zmocnili vlády na Slovensku. Musel odísť zo školskej služby, ktorej sa s takou láskou venoval. Najnižší výmer penzie mal mu byť "odmenou" a výstrahou do budúcnosti.
Z listu Petra Jilemnického: V marci 1939 odišiel zo Slovenska najlepší Fraňov priateľ Peter Jilemnický. Ľudácki vladcovia vyhnali ho spolu s inými Čechmi priamo do pažeráka hitlerovcov. Krásnymi slovami lúčil sa Peter so svojím priateľom.
Ukážka "Hlasu ľudu“: Fraňo Kráľ poznal iba jedinú odpoveď na politickú situáciu. Aj so svojou ženou zapojil sa do ilegálneho hnutia Komunistickej strany Slovenska. Písal články a básne do ilegálnych časopisov, skladal a prepisoval texty letákov, ukrýval v svojom domčeku ilegálnych pracovníkov. Viera vo víťazstvo mu pomáhala prekonať zdravotné ťažkosti.
Oslobodenie Bratislavy: Udalosti nezadržiteľne napredovali. Po Slovenskom národnom povstaní, ktoré Fraňo Kráľ nadšene pozdravil v svojich veršoch, prišla konečne vytúžená chvíľa - príchod červenoarmejcov do Bratislavy.
Fraňo Kráľ v roku 1945: Domček, poškodený pri prechode frontu, si dal opraviť a odmietol lákavé ponuky na prepychové byty. Jemu stačila pre jeho prácu jedna miestnosť s malým balkónikom - tam trávil väčšinu času.
Prvé vydanie Z noci do úsvitu, 1945: Verše, napísané od roku 1938 a poznačené atmosférou neslobody a vojny, vydal Fraňo Kráľ pod názvom "Z noci do úsvitu". Táto zbierka, ktorá vyšla ako prvá slovenská básnická zbierka po oslobodení, končí sa vrúcnou oslavou Sovietskej armády - osloboditeľky.
Janko Jesenský a jeho list Fraňovi Kráľovi: Svoju zbierku poslal Fraňo Kráľ aj básnikovi Jankovi Jesenskému, ktorého si vážil najmä pre jeho dôslednú demokratickú a protifašistickú líniu v čase neslobody. Janko Jesenský odpovedal pekným listom.
Fraňo Kráľ a Peter Jilemnický v Trenčíne: Po oslobodení sa Fraňo Kráľ znova zvítal s Petrom Jilemnickým, ktorý sa vrátil z nacistického trestaneckého tábora, nezlomený, s novými literárnymi plánmi.
Fraňo Kráľ s Radom SNP: Ťažko by bolo možné vyrátať všetky pracovné úseky, na ktorých Fraňo Kráľ po oslobodení pomohol stavať základy nového života. Za svoju obetavú prácu bol vyznamenaný Radom Hrdinu práce I. stupňa.
Účasť Fraňa Kráľa v ilegálnom hnutí Komunistickej strany Slovenska bola zhodnotená udelením Radu Slovenského národného povstania I. stupňa.
Otvorenie výstavy Petra Jilemnického: Keď Peter Jilemnický v máji 1949 zomrel, bol Fraňo Kráľ veľmi zronený nečakaným úderom. Svoju bolesť vyjadril v básni, ktorú mŕtvemu druhovi venoval aj v prejave na posmrtnej výstave, ktorú v Bratislave otváral.
Za krajší život, 1949: V roku 1949 vydal Fraňo Kráľ ďalšiu knihu "Za krajší život", v ktorej reportážnou formou zachytil svoje zážitky z verejnej práce od oslobodenia. V osobitnej, zaujímavo písanej kapitole napísal tu Fraňo Kráľ náčrt svojho života od detstva po rok 1945.
Bude ako nebolo, 1950: O rok neskoršie vyšiel nový Kráľov román "Bude ako nebolo". Je to obraz rekonštrukcie podbrezovských železiarní, zničených na konci vojny. Toto dielo je prvým slovenským románom, ktorý zachytil povojnové mierové budovanie Slovenska. Spisovateľ ho venoval IX. sjazdu Komunistickej strany Slovenska, iniciátorky tohto budovania.
V Kovosmalte Petržalka: Okrem literárnej práce sa Fraňo Kráľ stále veľmi významne zúčastňoval na slovenskom kultúrnom a politickom živote. Ako poslanec Slovenskej národnej rady člen predsedníctva Sväzu slovenských spisovateľov a popredný kultúrny pracovník písal do novín a časopisov, rečnil na rôznych schôdzkach a verejných zhromaždeniach, otváral výstavy.
Najlepšie sa cítil medzi robotníkmi v závodoch, ktorým predovšetkým určil svoje literárne dielo.
Pri podpisovaní kníh v závode: Robotníkom najradšej podpisoval svoje knihy, besedoval s nimi o dojmoch, ktoré mali z čítania, a vypytoval sa na ich problémy.
Jarnou cestou, 1952: Z veršov, napísaných od oslobodenia, zostavil zbierku "Jarnou cestou", ktorej vyústením je báseň "Slovensko". Je to vyznanie lásky básnika rodnej zemi a jej statočnému ľudu, oslava radostnej tvorivej práce, boja za mier a socializmus.
Ukážka rukopisu: Hľa, tvrdé ťahy básnikovho pera z tých rokov, drobné a húževnaté ako celá povaha Fraňa Kráľa.
List pionierky: Veľa listov dostával Fraňo Kráľ v tých rokoch. Písali mu najmä pionieri a mladí čitatelia jeho kníh z celej republiky.
Básnička pionierky: Niektorí posielali aj svoje prvé spisovateľské pokusy. A Fraňo Kráľ nielenže ani jeden list nenechal bez odpovede, ale ešte aj poradil mladým pisateľom, ako majú vo svojej práci pokračovať.
Medzi deťmi v Pionierskom dome v Bratislave: Keď si ho pozvali medzi seba pionieri alebo žiaci bratislavských škôl, rád prišiel a pozhováral sa s nimi.
Päťdesiatročný Fraňo Kráľ: V plnej práci zastihla Fraňa Kráľa jeho päťdesiatka, oslavovaná po celej republike v marci roku 1953.
Blahoželanie ÚV KSS a vlády: Pri tejto príležitosti pozdravila básnika aj jeho rodná strana a vláda Československej republiky.
Blahoželanie Sväzu sovietskych spisovateľov: V záplave pozdravných prípisov a blahoželaní zvlášť milý bol Fraňovi Kráľovi pozdrav od sovietskych spisovateľov, ktorých cestou sa usiloval kráčať v celom svojom diele.
Fraňo Kráľ národným umelcom: Za zásluhy o slovenskú literatúru vymenoval prezident republiky 23. októbra 1953 Fraňa Kráľa za národného umelca.
Zpráva o smrti Fraňa Kráľa: Nikto vtedy netušil, že to bolo posledné stretnutie s Fraňom Kráľom a jeho prácou. Namiesto oznámenia novej knihy Fraňa Kráľa rozchýril rozhlas dňa 3. januára 1955 neuveriteľnú zprávu. Fraňo Kráľ podľahol dlhoročnej ťažkej chorobe.
Izba Fraňa Kráľa: Pracovňa Fraňa Kráľa na Tajovského ulici číslo 28 osirela. Rukopisy, korešpondencia, knižnica a drobné pamiatky pripomínajú, že v tejto miestnosti vznikali knihy, ktoré sa stali majetkom celého národa.
Preklady detských kníh
Preklady Cesty zarúbanej
Preklady ostatných kníh: "Dělník je smrtelný, práce je živá..." píše v jednej básni Jiří Wolker. A živé literárne dielo Fraňa Kráľa čítajú dnes okrem slovenských a českých čitateľov aj ľudia v Sovietskom sväze, Poľsku, Nemeckej demokratickej republike, Maďarsku, Bulharsku, Juhoslávii a v Anglicku. Do všetkých týchto jazykov boli knihy Fraňa Kráľa preložené. A iste pribudnú aj ďalšie preklady.
Výbery z diela pre mládež: Mladí čitatelia u nás majú možnosť v nespočetných vydaniach zoznámiť sa
s dielom jedného z priekopníkov socialistickej literatúry, ktorého knihy patria medzi najobľúbenejšie čítanie pracujúcich našej vlasti.
Fraňo Kráľ a pionieri: Životný príklad Fraňa Kráľa, jeho nezlomná húževnatosť, pracovitosť, priamosť a svedomitosť, ktorú sme u Fraňa Kráľa vždy obdivovali, pomáha nám pri výchove mládeže pre socialistické uvedomenie, pri čom chcel Fraňo Kráľ vždy zo
všetkých síl pomáhať.
Bojoval celým svojím dielom za krajší život nás všetkých, a preto ostane aj v našich mysliach a srdciach.
y
