Plemenné kance hodnotíme priamo podľa exteriéru a podľa záznamov o pôvode. Staršie plemenné kance hodnotíme aj podľa ich vlastnej úžitkovosti, čo má vplyv na výslednú triedu. Ak sa kanec prejaví ako zlepšovateľ, môže byť zlepšená jeho výsledná trieda. Vlastnú úžitkovosť kanca hodnotíme podľa niekoľkých metód, zvyčajne na základe porovnania vlastností dcér kanca s vlastnosťami ich matiek. Na základe hodnotenia sa určuje výsledná trieda plemenníka. Každá sledovaná vlastnosť sa hodnotí určitým počtom bodov, ktorých súčet je spolu 100. Podľa počtu dosiahnutých bodov sa plemenník zaraďuje do triedy Elita Rekord (ER), Elita (E), I. alebo II. Nevyhovujúci plemenník sa z chovu vyradí.
Prasnice hodnotíme a zaraďujeme do výslednej triedy takisto podľa stobodového systému ako kance. Okrem exteriérových vlastností posudzujeme úžitkovosť prasnice, ktorú vyhodnocujeme na základe zootechnických záznamov o plodnosti a mliečnosti. Plodnosťou sa rozumie počet uliahnutých prasiec v jednom vrhu. Mliečnosť je vyjadrená váhou vrhu v 21 a 56 dňoch. Dosiahnuté úžitkovosti sa porovnávajú s vypracovanými štandardnými tabuľkami. U starších plemenných prasníc hodnotíme aj obdobie od oprasenia do oprasenia (medziobdobie), ktoré nemá byť dlhšie ako 120 dní. Druhým kritériom je výpočet vyrovnanosti vrhu, ktorá nemá klesnúť pod 82 %. Podstatné odchýlky od toho štandardu majú vplyv na zníženie výslednej triedy prasnice.
Pred bonitáciou pripravíme potrebné záznamy — bonitačné hárky a klasifikačné lístky, ktoré vyplníme údajmi o každom bonitovanom zvierati podľa predtlače. Miesto, kde bude bonitácia, zbavíme štrku, vysokej trávy a nečistoty a ohradíme ho tak, aby priestor bol dlhý a aj široký najmenej 6–10 m.
Zvieratá pripravujeme na bonitáciu tak, že ich podrobíme lekárskej prehliadke a ošetríme, čisto ich umyjeme, ale nepudrujeme! Bonitujeme zásadne všetky zvieratá okrem chorých, a to podľa poradia, ako sú zapísané v bonitačnom hárku. a) plemenné kance staršie ako 30 mesiacov, b) plemenné kance do 30 mesiacov, c) plemenné prasnice po 6. a ďalšom vrhu, d) plemenné prasnice po 3.–5. vrhu, e) plemenné prasnice po 1. a 2. vrhu, f) plemenné prasničky bez pôvodu v kontrole úžitkovosti, g) plemenné prasničky bez vlastnej úžitkovosti, h) plemenné kance od 4 mesiacov veku, pripravované na nákupné trhy, i) plemenné prasničky od 4 mesiacov a ciciaky.
Bonitáciu robí skúsený zootechnik — bonitár, vymenovaný krajskou správou štátnych plemenárskych staníc. Je predsedom bonitačnej komisie, zloženej z obvodného plemenárskeho zootechnika, obvodného veterinára a zootechnika hospodárstva (ŠM — JRD). K bonitácii sú prizvaní aj pracovníci z radov ošetrovateľov. Komisia si najprv prezrie chovateľský objekt, posúdi výbehy, kŕmenie, ustajnenie a zásobu krmív. Bonituje v poradí, ako bolo uvedené. Stanovuje triedy za exteriér a zaraďuje zvieratá do výslednej triedy. O bonitácii sa píše zpráva, v ktorej sa chovateľovi (JRD) odporúčajú prípadné nápravné opatrenia pre zlepšenie práce.
Každé zviera má osobitný klasifikačný lístok so schematickým obrazom zvieraťa, kde sa dohovorenými značkami zaznamenávajú jeho exteriérové chyby alebo prednosti. Každá vlastnosť sa hodnotí určitým počtom bodov, ktoré sa vpisujú do kolónky na ľavej strane lístka. Na pravej strane hore je skrátený rodokmeň zvieraťa; pod ním je záznam o jeho ďalších vlastnostiach. Je žiadúce, aby sa plemenné zvieratá merali a miery taktiež uvádzali na lístku.
Ďalšie vlastnosti zvieraťa, ktoré sú pre jeho správne hodnotenie nemenej dôležité, sú plemenný typ, konštitúcia, formát (rámec tela), mohutnosť (sila kostry), ušľachtilosť, harmónia, pohlavný výraz, temperament, výživný stav. Okrem toho sa osobitne posudzuje zdravie, koža a štetiny. Pre ďalšie zapamätanie jednotlivých znakov používame písmená. Napr. typové zviera označujeme písmenom T so znamienkom +, menej typové má znamienko −, netypové zviera sa označuje písmenom T, ktoré je prečiarknuté — a tak aj pri iných vlastnostiach. V − znamená zviera podvyživené, VV zviera vo výkrmovej kondícii.
Plemenný typ je rozhodujúci pri voľbe chovateľského cieľa. Na Slovensku sa chová plemeno biele ušľachtilé, typu mäsovo-masťového, vyznačujúce sa hĺbkou hrudníka, ktorá sa má rovnať dĺžke trupu. Ošípaná je na nižších nohách, s dobrou klenbou rebier, chrbát je široký, pevný. Tento typ sa vyznačuje skorým vývinom. Vývin ošípaných masťovo-mäsového typu je ukončený o niečo neskôr. Ošípané tohto typu sa chovajú v Čechách. Sú úžitkové, väčšieho rámca, dĺžka tela je asi o 10–12 cm dlhšia ako obvod hrude. Odpovedajúci plemenný typ hodnotíme až 5 bodmi a poznámkou na klasifikačnom liste podľa predchádzajúceho vzoru v okienku označenom T.
V dnešnej dobe sa vyžaduje typ všestranne úžitkových ošípaných s ukončeným vývojom vo váhe 80–90 kg, s hlavnou tvorbou masti až po dosiahnutí váhy 120 kg. Dospelé ošípané majú byť dostatočne dlhé a široké, s dostatočnou hĺbkou hrude, ktorá sa má pohybovať okolo 60 % výšky v kohútiku. Chrbát má mať pevnú klenutú líniu, s vyvinutou zadnou partiou tela. Pevné nohy zo široka podopierajú telo.
Na Slovensku je malý ostrovček mangalíc, ktorá je ošípanou extenzívneho chovu, neskorá vo vývine, s nižšou plodnosťou. Plemenným znakom je položené ucho, zrazený zadok. Srsť je plavá alebo šedá, jemná a kučeravá. Rypák, očné brvy a paznechty sú čierne. Pre posudzovanie exteriéru mangalíc platia takisto určité kritériá, upravené pre toto plemeno.
Konštitúciou rozumieme súbor fyziologických aj morfologických vlastností zvieraťa a jeho schopnosť reagovať na vonkajšie prostredie. Rozoznávame konštitúciu hrubú, ktorá sa vyznačuje hrubou telesnou stavbou a nedostatkom temperamentu, a konštitúciu jemnú, ktorá sa vyznačuje jemnou stavbou tela, jemnou kožou, takmer bez štetín. Zvieratá tejto konštitúcie sa vyznačujú náchylnosťou k chorobám a nedostatkom plemennej hodnoty. Požaduje sa tvrdá konštitúcia, ktorá sa vyznačuje dobre vyvinutou kostrou, pevnými nohami, harmonickou telesnou stavbou, živým temperamentom, dobrým zdravím. Takéto zvieratá majú aj peknú, čistú, pevnú a elastickú kožu a dostatok lesklých, rovných a pružných štetín. Dobre zúžitkujú krmivo a majú rovnomerné prírastky. Pri bodovaní konštitúcie osobitne hodnotíme telesnú stavbu, temperament, kožu a štetiny a celkový vzhľad. Za konštitúciu môže zviera dostať až 35 bodov. Vpisujeme ich do bodovacej tabuľky klasifikačného lístka a robíme písmenami poznámky v príslušnej tabuľke.
Pohlavný výraz sa posudzuje osobitne u kancov a osobitne u prasníc. Pranice majú mať ušľachtilý mierny výraz, pohlavné orgány riadne vyvinuté. Kance majú výzor o niečo drsnejší, pohlavné orgány dobre vyvinuté. Neprípustné sú kance iba s jedným semenníkom alebo vnutráky. Pokiaľ má zviera jedného pohlavia výzor pohlavia druhého — intersexualita — predpokladá sa, že zviera má poruchy vo funkcii vnútorných orgánov a musí byť z chovu vyradené.
Pri posudzovaní celkového vzhľadu zvieraťa hodnotíme vzájomný pomer jednotlivých telesných partií, ich vzájomné pevné zviazanie a súlad. Jednotlivé partie tela majú byť vyvinuté v zodpovedajúcom pomere. Kostra má byť pevná, ale nie príliš silná, svalstvo dobre vyvinuté. Kance sú všeobecne robustnejšie ako prasnice; mladé zvieratá a zvieratá s dlhou dobrou úžitkovosťou posudzujeme s osobitnou pozornosťou. Zviera vo výkrmovej kondícii aj zviera podvyživené podáva skreslený obraz o skutočnom stave.
Telesný vývin je hlavným kritériom pri bonitácii mladých zvierat. Na základe vedeckých výskumov boli vypracované tabuľky váh zvierat v jednotlivých mesiacoch, s určením počtu bodov, ktoré zviera dostane za dosiahnutú živú váhu a jeho zatriedenie do triedy podľa živej váhy. Zlé zatriedenie a malý počet bodov dosahujú zvieratá podvyživené aj pretučnelé. Za vývin možno dosiahnuť najviac 5 bodov.
Koža zvieraťa má byť hladká, svetlo-ružovo zafarbená, elastická, dobre priliehajúca, porastená bielymi štetinami. Nevhodné sú záhyby kože a kučeravá srsť. Prípustné sú ojedinelé čierne fľaky s bielymi štetinami, čierne štetiny sú neprípustné. Za kožu a štetiny je najviac 5 bodov.
Pre spresnenie plemenného štandardu aj z praktického hľadiska sa zvieratá merajú. Meracou palicou meriame dĺžku a výšku zvieraťa, kružidlom šírkové miery. Páskovou mierou meriame obvod hrude. Meranie ošípaných v plemenných chovoch je dosiaľ málo zaužívané, treba viac využívať túto pomôcku pre zlepšenie produkovaného plemenného materiálu.
Keď sme posúdili plemenný typ zvieraťa, jeho konštitúciu a zdravie, posudzujeme jeho exteriér tak, že hodnotíme každú telesnú partiu osobitne. Ošetrovateľ prevádza zviera v kroku. Hlava zvieraťa má byť primeraná, neznateľne prechádzajúca na plecia; profil hlavy má byť priemerne prehnutý. Hlava dlhá, špicatá, lebo krátka, prehnutá je chybná.
Prednosť alebo nedostatky kreslíme dohovorenými značkami do predtlačeného obrazu na klasifikačnom lístku.
Ucho má byť vzpriamené, ľahko pohyblivé. Chybné je ucho položené, ako u mangalice, kde je však položené ucho plemenným znakom.
Krk má byť primerane dlhý a svalnatý, lebo tam sa tvoria partie kvalitného mäsa. Chybný je krk podrezaný, ktorý oddeľuje hlavu od tela. Nadmerne vyvinutý lalok je tvorený menej hodnotným riedkym hrubozrnným tukom.
Chrbát má byť dlhý, pevný, mierne klenutý a široký, dobre v krížoch i za lopatkami viazaný. Chybný je chrbát príliš vyklenutý — kaprí. Chybný je aj chrbát pri pohľade spredu ostrý, pri pohľade zhora dozadu zúžený alebo v strede prehnutý — mäkký. Prísnejšie posudzujeme chrbtovú líniu u mladých plemenných zvierat a miernejšie u starých, osvedčených prasníc. Za dobrý chrbát môže zviera získať 5 bodov. Chybná je aj mäkká väzba chrbta a zadku, ktorá sa prejaví najviac v kroku.
Hrudník má byť hlboký a klenutý, aby poskytoval dostatok priestoru pre dokonalý vývin dýchacích orgánov a srdca. Chybný je hrudník úzky, plochý, málo hlboký. Obvod hrudníka má byť rovnaký, prípadne má presahovať dĺžku tela meranú páskovou mierou od koreňa chvosta doprostred medzi uši.
Lopatka má na hrudník pevne priliehať. Hrudník nesmie byť za lopatkami zaškrtený. U mladých zvierat sa stretávame s prestavaným zadkom. Mladé zvieratá majú zadné nohy vyššie. Je to iba prechodný zjav, ktorý sa v neskoršom vývine prekoná. Hrubou chybou exteriéru je prestavaný zadok u dospelej ošípanej.
Správnemu tvarovaniu zadku treba venovať osobitnú pozornosť, lebo je dôležitý z hľadiska produkcie kvalitného šunkového mäsa. Široký zadok u prasníc dáva predpoklad pre správne uzatvárané pôrodné cesty a ľahké pôrody. Zadok má byť rovný, s chrbtom krátko a pevne viazaný, primerane dlhý. Nemá byť zrazený, pri pohľade zozadu strechovitý a špicatý. Chvost má byť vysoko nasadený, so širokým koreňom a vlnitým chvostom. Ovisnutý chvost skresľuje tvar zadku.
Správne vyvinutá šunka má byť plná, siahajúca hlboko k pätovému kĺbu a ďaleko dopredu do slabiny. Prázdna šunka má nedostatok mäsa. Nedostatkom je aj vysoko vytiahnutá slabina, ktorá obmedzuje tvar šunky na vnútornej strane tela.
Brucho má byť pevné, najmä u mladých zvierat a kancov. U prasníc má byť brucho dostatočne priestranné, ale nie ovisnuté. Staršie prasnice s početnými vrhmi majú brucho ovisnutejšie, ale to nie je takou závadou, ako u mladých zvierat. U kanca je sudovité brucho vážnou závadou. Chybou je aj brucho vtiahnuté, jelenie, kde nie je predpoklad pre správne vyvinutie tráviacich orgánov.
Mliečne žľazy. U prasníc sa kladie hlavný dôraz na pekné utváranie mliečnych žliaz, čo je znakom dobrej mliečnosti prasnice a úspechu v odchove potomstva. Vemienka majú byť na základni široko posadené po oboch stranách brucha v počte najmenej 6 párov, pravidelné a vyrovnané. Chybou je nerovnomerný počet vemienok (5+7), vemienka nevyvinuté, krátke, úzke, malé alebo v nedostatočnom počte (5+5).
Nohy prezradia veľa o posudzovanom zvierati, ale aj o jeho chovateľovi a o chovateľskom prostredí. Zvieratá skoré vo vývine sú na nižších nohách, zvieratá neskoré sú vysokonohé. Správne uhlovanie končatín podporuje harmóniu telesných tvarov a mechaniku pohybu zvieraťa.
Pevné nohy zo široka postavené prezrádzajú zviera s dobrou konštitúciou, ratice s lesklou žltou rohovinou, ktorá sa neláme, dopĺňajú správny tvar nohy. Slabé nohy prezrádzajú slabú kostru, aj slabú konštitúciu. Úsudok je správny, keď aj kĺby nôh sú chybne vyvinuté, hrubé, lymfatické, príp. mäkké.
Sponky majú byť krátke a pevné, paznechty zovreté. Mäkké sponky sú podstatnou chybou plemenných zvierat a svedčia o maštaľnom odchove s nedostatkom pohybu. Mäkké sponky sú závadou aj u zvierat vo výkrme, najmä vo vyšších váhových kategóriách, kedy nemôžu odpérovať vysokú telesnú váhu zvieraťa, ktoré tak pociťuje únavu, bolesť a odmieta potravu. Stretávame sa aj s tým zjavom, že zadná noha nestojí pri normálnom postoji kolmo na zem, ale je podložená pod bruchom. Tento šabľovitý postoj je neprípustný u plemenných kancov.
Chyby postojov sú taktiež závažnými nedostatkami exteriéru. Podľa postavenia nôh pri normálnom postoji poznáme postoj sbiehavý, keď sú nohy pri zemi bližšie k sebe, alebo francúzsky, najmä u predných nôh, ktoré sa zbližujú karpálnymi kĺbmi, a veľa ďalších, ako postoj rozbiehavý, kravský a pod. Správny postoj je ten, pri ktorom nohy pri pohľade spredu, alebo zozadu smerujú kolmo na zem a sú hore aj dole rovnako ďaleko od seba.
Pre stanovenie výslednej triedy treba vyhodnotiť úžitkovosť prasnice, a to podľa plodnosti a podľa mliečnosti. Počet prasiatok vo vrhu po prvom vrhu vzrastá, a preto sú kritériá pre posudzovanie prvého vrhu miernejšie. Pri druhom a ďalšom vrhu je potrebné, aby sa počet prasiatok zvýšil. Na prechodný čas je od tohto smerného čísla povolená malá výnimka. Cieľom tohto hodnotenia je, aby sa do chovu zaraďovali iba prasnice s preskúšanou plodnosťou a dobre sa využívali.
Tabuľka hodnotenia mliečnosti matiek slúži pre posúdenie množstva prasnicou produkovaného mlieka v období dojčenia. Mliečnosť posudzujeme podľa váhy ciciakov, ktorú dosahujú o 21 dní. Vtedy je skončená mliečna výživa ciciakov a môžu sa už prikrmovať inými krmivami. Na základe určenia triedy prasnice za plodnosť a mliečnosť určíme podľa tabuľky výslednú triedu. Záznam o výslednej triede vypíšeme do klasifikačného lístka aj do bonitného hárku.
Kance hodnotíme, ako sme už spomenuli, podľa tabuľky, v ktorej sa berú do úvahy triedy kanca dosiahnuté za úžitkovosť a exteriér. Podľa dosiahnutej výslednej triedy zaraďujeme kancov do chovov a vypracúvame ďalšie opatrenia.
Mladý materiál podlieha sústavnému hodnoteniu, pri ktorom sa nevhodné kusy vyraďujú do výkrmu a vhodné sa zaraďujú do odchovu plemenných zvierat. Hlavné kritériá pre plemenné výbery je váha, zdravie, konštitúcia a exteriérové znaky. Prvý výber robíme v dvoch mesiacoch pri odstave, druhý v 4 mesiacoch, keď oddeľujeme od seba kančeky a prasničky a venujeme sa ich odchovu. Tretí výber je v 6 mesiacoch a štvrtý pri prísnom výbere zvierat pred nákupnými trhmi. Zvieratá z prísneho výberu idú na nákupný trh, príp. do vlastného chovu alebo do výkrmu a na ďalšie spracovanie.
Po bonitácii sa bonitované stádo rozdelí na niekoľko skupín: a) plemenná skupina, do ktorej sa zaradia kance a prasnice tzv. plemenné jadro stáda, b) chovná skupina, do ktorej sa zaradia ostatné prasnice s dvoma a viac vrhmi, c) plemenné prasničky pre obnovu vlastného stáda s jedným vrhom, d) plemenné zvieratá určené pre predaj na nákupných trhoch, e) vybrakované kusy. Týmto rozdelením dosiahneme dokonalý prehľad o chovanom materiáli, čo je základom pre ďalšie rozvíjanie plemenárskych prác.
Sústavná vysoká plodnosť plemenného stáda priebehom jednotlivých rokov a jeho pravidelná obnova zaraďovaním mladých prasničiek do chovu vyžaduje, aby plemenné stádo malo určité vekové zloženie. Prasničiek 1½–2-ročných má byť 33 %, 2–3-ročných 25 %, 3–4-ročných 20 %, 4–5-ročných 15 % a nad 5 rokov 7 %.
Základnou črtou dobre vedeného plemenného stáda je dostatočný počet prasničiek odchovávaných pre vlastnú potrebu — pre obnovu vlastného stáda. Mladé prasničky po prvom vrhu tvoria 50 % zo základného stáda prasníc a zaraďujú sa tam iba po druhom vrhu, ak sa osvedčia. Pre obnovu vlastného stáda treba odstaviť každým rokom najmenej toľko prasničiek, koľko máme prasníc v základnom stáde. Výbermi zaraďujeme tento počet na 75 %, ktorý klesne ďalej po prvom zapustení iba na 50 %. Tieto prasničky sa po prvom oprasení prevedú do stáda matiek, odkiaľ brakujeme nevhodné prasnice až do množstva 40 % a preraďujeme ich do chovného stáda alebo na bitúnok.
Výsledkom bonitačných prác je usmernenie plemenárskej práce a jej zintenzívnenie na základe zostavovania vhodných rodičovských párov, ktoré zaručujú vysokoživotné a cenné potomstvo pre chov a hlavne do výkrmu, kam treba dodávať taktiež zdravé a správne vyvinuté kusy. Pre ľahšiu orientáciu v plemennom chove a jeho príbuzenských zväzkov sa vyhotovujú rodokmene vo forme schematických nákresov a nákresy rodinových chovov, kde sa zaznamenáva potomstvo jednej výbornej prasnice, ktoré sa ďalej v chove používa. Rýchle zveľadenie plemenných chovov a rozvinutie všetkých možností produkčných chovov vo výrobe kvalitného mäsa je možné iba na základe bonitácie, kde sa hodnotia všetky znaky zvierat, majúce vplyv na zlepšenie výroby. Na základe bonitácií uskutočnené plemenárske opatrenia v krátkom čase prinesú dobré výsledky, ktoré nám pomôžu splniť úlohy kladené na živočíšnu výrobu v zabezpečení dostatku kvalitných potravín pre všetkých pracujúcich.
y
