Tekvica svieža a zvädnutá: Svieža, vodou bohato zásobená rastlina silne odparuje. Na zvädnutej rastline otvory prieduchov sa zúžia a znižuje sa odparovanie. Pri dlhšie trvajúcom suchu sa chráni rastlina obmedzením listovej plochy, prípadne úplnou redukciou nadzemnej zelenej časti. V krajnom prípade rastlina vyhynie.
Pichliač: Rastliny suchých krajov majú hrubú pokožku a listy sú zredukované, prípadne pre ochranu premenené na tŕne. Mnoho našich domácich tráv zastaví v auguste vegetáciu a vypučí až na jeseň. Na našich výskumných a šľachtiteľských staniciach venujeme v rámci šľachtenia poľnohospodárskych plodín značnú pozornosť suchovzdorným rastlinám.
Sudánska tráva: Sudánska tráva dobre dopĺňuje zelené kŕmenie v suchých letných mesiacoch.
Cirok cukrový: Cirok cukrový je v suchých oblastiach dobrou silážnou a perspektívnou technickou plodinou.
Mohár, čumíza: Mohár a čumíza sú krmoviny s krátkou vegetačnou dobou.
Stoklas bezbranný: Stoklas bezbranný je vytrvalá tráva, ktorá na lúkach, na hrádzach a v miešankách s esparzetou za sucha dobre dorastá.
Pýr hrebenitý: Pýr hrebenitý (žitniak) je riedkotrsnatá tráva, ktorá dosiahne plný vývoj iba v druhom úžitkovom roku v lucernotrávach kukuričnej oblasti, pričom zlepšuje pôdnu štruktúru.
Listnatý porast silážnej slnečnice: Obrovské množstvo dusíka okolo našej zemegule je pre zelenú rastlinu neprístupné. Tento listnatý porast poskytuje veľké množstvo bielkovín. Dusík, z ktorého sa skladajú bielkoviny, čerpá rastlina z pôdy. Obdobné je to aj u kŕmnej repy, kŕmnej kapusty atď. Preto na zásobenie týchto rastlín dusíkom výdatne hnojíme dobre vyzretým maštaľným hnojom, kompostom alebo močovkou – organickými hnojivami s vysokým obsahom dusíka. Sú baktérie, ktoré môžu viazať dusík. Vzduch obsahuje asi štyri pätiny dusíka. Najmä Azotobacter hromadí na dobre ošetrovaných čiernych úhoroch veľké množstvo dusíka. V našich podmienkach môžu nahradzovať čierne úhory skoro zobrané kŕmne miešanky, hrach, šošovica, repka, mak atď., po ktorých pôdu ošetrujeme obdobne ako čierny úhor až do sejby pšenice. Ďalšie baktérie, ktoré sú schopné viazať dusík zo vzduchu, žijú na koreňoch vikokvetých (motýľokvetých) rastlín.
Esparzeta s koreňovými hľuzami: Dobrý porast hrachu alebo šošovice je všeobecne rovnocenný s plnou dávkou dusíkatého hnojiva. Aj na koreňoch lucerny, červenej ďateliny, esparzety a iných vikokvetých rastlín žijú hľuzkové baktérie hromadiace dusík.
Sója: Sója pochádza z východnej Ázie. Jej hľuzkové baktérie v našich pôdach chýbajú, preto treba pôdu alebo osivo očkovať bakteriálnou kultúrou. Vikokveté rastliny svojimi hlboko siahajúcimi koreňmi kypria pôdu, zdvíhajú vápno alebo síru zo spodiny do ornice a obohacujú ju po rozklade hľuzkových baktérií dusíkom. I pri zelenom hnojení sa uplatňuje táto zásada.
Lupina – semeno, porast: Najlepšia rastlina na zelené hnojenie pre pôdy s nízkym obsahom vápna je lupina.
Komonica biela dvojročná – semeno, porast: Pre pôdy s bohatým obsahom vápna komonica biela dvojročná. Zvlášť vhodné rastliny na zlepšenie pôdy sú vytrvalé riedkotrsnaté trávy, v miešanke s vikokvetými rastlinami. U nás boli zavedené na základe učenia V. R. Viliamsa o trávopoľnej sústave. V zemiakarskej oblasti sa najčastejšie používa bojinok lúčny (v malom zastúpení v červenej ďateline) a v kukuričnej oblasti pýr hrebenitý alebo žitniak (v malom zastúpení v lucerne alebo esparzete.)
Vykopaná sonda s koreňovou sústavou pýru hrebenitého: Koreňová sústava pýru hrebenitého (žitniaka) a jej pomocou vytvorená štruktúra pôdy. Vytrvalé trávy v miešankách aplikovať tak, aby sa nahromadilo čo najviac humusu v pôde, ale aby sa súčasne výnos krmiva neznižoval.
Prehadzovanie osiva po mlatbe a na sýpke: Iba zelená rastlina je schopná asimilovať, i to len za svetla. V noci alebo za vegetačného pokoja (uskladnené osivo, hľuzy) i vyššia zelená rastlina dýcha rovnako, ako živočíchy a nižšie rastlinné organizmy. Kým asimilácia – fotosyntéza stále zvyšuje organickú hmotu rastliny, dýchanie je spojené so stratami v organickej hmote. Tie sú tým väčšie, čím väčšia je teplota uskladnenia. Pri nedostatku vzduchu klesá klíčivosť osív. Prítomnosť vzduchu nielen napomáha dýchanie osiva, ale znižuje i vlhkosť a tým sa uchováva dobrá klíčivosť. Zelená rastlina dýcha rovnako nadzemnými ako i podzemnými orgánmi. To môžeme podporovať správnou agrotechnikou.
Schéma opelenia kvitnúcej rastliny: Naše poľnohospodárske plodiny sú skoro bez výnimky kvitnúce rastliny. Pri týchto sa opelenie odohráva v kvete. Samčia bunka peľového zrnka sa spojí so samičou bunkou blizne semenníka a spoločný zárodok týchto dvoch buniek rastie a vyvíja sa ďalej.
Makový kvet: Samčí orgán sú prašníky, samičí orgán sú bliznové lúče na vrchu budúcich makovíc. Keďže v kvete sa nachádzajú obidve pohlavia, nazývame túto vlastnosť obojpohlavnosťou: kvet maku je obojpohlavný. Prašníky maku sa otvárajú už v zavretom pupeni. Keď sa makový kvet otvorí, blizna je už opelená a včely už len dopeľujú.
Jačmenný klas vyrastajúci z listovej pošvy: Jačmeň sa opeľuje vlastným peľom v zavretých kvetných plevách, len čo klas vyrastie z listovej pošvy. Záber ukazuje začiatok kvitnutia jačmeňa.
Zelenožltý kvet – „pupeň“ – a biely kvet u hrachu: Naoko sa zdá, že hrach má ešte iba pupene, vo vnútri kvetu však kvitne. Snehobiely hrachový kvet v skutočnosti už odkvitol.
Rastlina a klas raže: Samostatná rastlina raže zostane jalová, opeľuje sa iba peľom druhého jedinca alebo jedincov raže. Jačmeň, pšenica, ovos, hrach, šošovica, proso, rajčiaky sú prevažne samoprašné rastliny. Raž, slnečnica, ozimná repka, horčica, cukrová repa, kŕmna repa, všetky zeleniny – okrem hrachu, rajčiakov i šalátu – lucerna, červená ďatelina a vikokveté krmoviny a skoro všetky trávy sú cudzooprašné rastliny.
Kvitnutie kukurice a gaštana jedlého: Na kukurici je zvlášť umiestený samčí kvet (lata) a samičí kvet (blizna-budúci šúľok). Keďže obidve kvetenstvá sú na jednej rastline, kukurica je jednodomá rastlina. Jednodomé sú lieska, orech, jedlý gaštan a mnoho stromov v našich lesoch.
Konope – samčí a samičí jedinec: Konope majú zvlášť samčie i samičie jedince. Preto nazývame konope dvojdomou rastlinou. Taký je aj špenát. Medzi lesnými drevinami je to topoľ a vŕba. Jednodomé a dvojdomé rastliny už z hľadiska oddeleného umiestnenia samčieho i samičieho kvetu považujeme za cudzooprašné rastliny. Znalosť oplodňovacích pomerov poľnohospodárskych plodín má veľký význam tak v zošľachťovaní rastlín, ako i v množení osív.
Na jar zasiate obilniny: vyklasený jarný jačmeň a nevyklasená ozimná pšenica: Na jar zasiata ozimná pšenica nevyklasí. Iba vtedy, keď sme ju uschovali po potrebnom navlhčení 40–60 dní na nízkej teplote, dáva plodné klasy po jarnom výseve. I jarné obilniny majú jarovizačné požiadavky, avšak menšie ako ozimné. Tak napr. pri žatve vypršané semeno jarnej pšenice a ovsa do jesene už nevyklasí, ale jačmeň v takomto prípade vyklasí. U nás je jar všeobecne tak chladná, že jarné obilniny riadne vyklasia. V takých rokoch, keď neskoro príde jar a možno počítať s náhlym oteplením, môže mať jarovizácia jarných obilnín osobitný význam. Rozdielne sú aj svetelné nároky jednotlivých poľnohospodárskych plodín. Severné rastliny si obľubujú dlhý deň, južné rastliny krátky deň. V severných krajoch jačmeň pomocou svetlých nocí za 2 mesiace dozreje. U nás južné rastliny pre dlhý deň ťažko dozrievajú.
Sója zasiata medzi slnečnicovými kulisami: Preto sa často sejú južné rastliny medzi kulisami vyšších rastlín.
Porast letnej výsadby zemiakovej: Zemiaky lepšie rastú na jeseň ako v horúcich mesiacoch s dlhými dňami. Preto v Ukrajinskej SSR vypracovali spôsob letnej výsadby. Učenie o štadiálnom vývoji rastlín pochádza od T. D. Lysenku.
y
