Stará Bratislava: Po prvý raz sa dostala Božena Němcová na Slovensko v apríli 1851, keď cestovala za svojím manželom, ktorý bol služobne pridelený do Miškovca. Je prirodzené, že sa zastavila aj v Bratislave. Na našom obrázku je rytina Bratislavy práve z čias, keď ju navštívila Božena Němcová.
Mapka ciest Boženy Němcovej po Slovensku: Na tejto mapke vidíme prehľad ciest Boženy Němcovej po Slovensku. Sú na nej vyznačené aj dopravné prostriedky, ktorými cestovala: vlak, loď a koč. Ďalej vidíme vyznačené dáta jednotlivých ciest; teda prvá cesta sa uskutočnila roku 1851, druhá roku 1852, tretia roku 1853 a štvrtú cestu urobila v roku 1855.
Výpisky Boženy Němcovej z cesty po Slovensku:
Toto je rukopis Boženy Němcovej. Sú to jej záznamy, ktoré si robila na svojich cestách po Slovensku. Zaujímali ju najmä ľudia, zvyky, ľudové piesne, kroje i krásna slovenská príroda.
Staré Brezno:
Obrázok starého Brezna z čias Boženy Němcovej. Tu sa stretávala so slovenskými spisovateľmi Zechenterom-Laskomerským, Samom Chalupkom, Jánom Chalupkom a ostatnými.
Dr. Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský:
Najpriateľskejší vzťah mala Božena Němcová k slovenskému lekárovi a spisovateľovi dr. Zechenterovi, s ktorým bola aj v stálom písomnom styku. On ju potom zoznamoval s ostatnými slovenskými spisovateľmi, tak napr. okrem už spomenutých s Martinom Hattalom, dr. Gustávom Reussom, Sládkovičom, Ľudovítom Štúrom, Samuelom Tomášikom a inými.
„Handelci“:
Tento obrázok daroval Zechenter Němcovej, čo taktiež dokazuje ich srdečné priateľstvo. Je to jeho vlastná maľba a našla sa v pozostalosti Boženy Němcovej. Zechenter na obraze zachytil rodinu slovenských drevorubačov z okolia Brezna, tzv. handelcov. Toto pomenovanie pochádza z nemeckého názvu drevorubačských dielní (Holzhandlungen).
Sliač – kúpele:
Od 4. do 17. septembra roku 1855 sa Božena Němcová liečila na Slovensku v kúpeľoch Sliač. Na obraze vidíme budovy Sliačskych kúpeľov. Na jednej z nich je pamätná tabuľa pripomínajúca tamojší pobyt slávnej českej spisovateľky.
V krásne ilustrovanej knihe „Božena Němcová“ (vyšla r. 1941), ktorej autormi sú František Kubka a Miloslav Novotný, o jej pobyte na Sliači čítame toto: „Mala izbu v starej budove na povale a platila za ňu 20 grajciarov. Doktor jej radil ráno na kúpanie najstudenší prameň, dva poháre vody na pitie z Dorotinho prameňa a večer sedací kúpeľ v Lenkejovom kúpeli. Ešte aj v chorobe mala Němcová starosti o svoju rodinu a v listoch prosí manžela a deti, aby sa o ňu nebáli. Osobitnú starostlivosť českej spisovateľke venoval aj farár Záhorský v Hájnikoch a každý druhý deň je posielal krčah smotany.
Dodatok k slovenským piesňam od J. Kollára:
Tu je ďalší list zo zápisníka Boženy Němcovej. Zapisovala si piesne valašské a pastierske, ktoré spievajú valasi, keď sú v lete na salašoch a na pasienkoch. Na pravej strane sú poznámky o obyčajach a poverách, tu napr. nárek ženy pri mužovom pohrebe.
Ďalší zápisník Boženy Němcovej:
Pri svojich cestách po Slovensku sa Němcová pokúšala aj o dialektický a „ľudovedný“ slovník. Zapisovala si tu české významy slovenských slov, aby potom pri svojich literárnych prácach o Slovensku, ktoré písala po česky, vystihovala atmosféru aj použitím slovenských prvkov či už spisovných alebo nárečových.
Samo Chalupka a Ján Chalupka: Na ľavej strane je portrét Sama Chalupku, vpravo zasa podobizeň Jána Chalupku. Spomenuli sme už, že popri Zechenterovi písala si aj s týmito dvoma významnými slovenskými spisovateľmi a čerpala od nich aj inšpiráciu, aj námety pre svoje práce o Slovensku, ktoré si natoľko obľúbila.
List synovi Karolovi zo Sliača: Tento list, písaný na Sliači, pochádza z 11. septembra 1855 a Němcová ho adresovala synovi Karolovi. Prejavuje v ňom materinskú starostlivosť oňho a napomína ho, že už nie je dieťa, kráča do mládeneckých rokov a musí sa podľa toho aj správať. Charakteristická pre Němcovú je veta: "Chop se každé práce s chutí (neboť nechutí vše si stížíš) a nepopusť, až ji vykonáš… tím více tě bude těšit…“
Pohorská vesnice: Túto knihu vydala Němcová v lete roku 1856. Je to jej najrozsiahlejšie prozaické dielo, aj keď je v ňom ešte veľa romantizmu. Nás táto kniha zaujíma najmä tým, že je v nej veľmi životne a sympaticky vykreslená postava slovenského drotára Jana, ktorého spisovateľka predstavuje ako prototyp výraznej slovenskej statočnosti a obetavosti. Problémy a osudy slovenských drotárov ju zaujímali aj vo viacerých iných prácach.
Ilustrácia z Pohorskej vesnice: Na tomto obrázku reprodukujeme ilustráciu z Pohorskej vesnice, ktorej autorom je znamenitý maliar a významný ilustrátor kníh Boženy Němcovej Adolf Kašpar.
Chyže pod horami: Z ďalších prác Boženy Němcovej o Slovensku spomenieme "Obrazy ze života Slováků", "Dobrý člověk", "Uherské město Ďarmoty" a najmä obrázok zo Slovenska, poviedka "Chyže pod horami“. Po prvý raz vyšla poviedka roku 1858 v almanachu Máj.
Chyže pod horami – novšie vydanie:
Tu máme zasa novšie – ilustrované – vydanie knihy Chyže pod horami. Autorom titulného listu a frontispice je Cyril Bohdan.
Dejiskom tohto dielka je majer u Medveďovcov pod Ďumbierom, kam autorka zasadila rozprávanie o láske českého inteligenta k prostej slovenskej deve. Pútavo tu vykresľuje obrazy ľudového života, zvykov a prírodných krás Slovenska. Chyžu pod horami písala Němcová vo veľmi depresívnej duševnej nálade – po manželovej nehode, pri veľkej núdzi syna Karola a v ťažkej chorobe syna Jaroslava, keď v dome „nezostal ani jediný grajciar“. A predsa je toto dielo plné harmónie a lásky a súčasne vyznieva ako symbol bratania dvoch blízkych národov.
Němcová píše M. M. Hodžovi: A teraz si pozrime ukážky z korešpondencie Boženy Němcovej so Slovákmi. Najprv fotokópiu originálnej obálky (prednú i zadnú stranu), adresovanej Michalovi Miloslavovi Hodžovi do Liptovského Mikuláša.
List M. M. Hodžovi: Toto je prvá stránka listu Boženy Němcovej Hodžovi, v ktorom spisovateľka
prosí adresáta, aby pojal do svojej priazne vynikajúceho maliara Jaroslava Čermáka, ktorý prichádza na Slovensko maľovať slovenské kroje.
List dr. Zechenterovi:
Tu si môžeme prečítať celý list, ktorý písala Němcová 7. decembra 1852 dr. Zechenterovi. Všetky listy sú úprimné a spisovateľka v každom prejavuje lásku voči Slovensku. A takmer v každom prosí svojho priateľa, aby na ňu nezabúdal, aby si zavše na ňu spomenul. Zechentera navštívila Němcová aj so svojimi deťmi, v ktorých tiež pestovala úprimné vzťahy voči Slovensku a Slovákom.
Aj v tomto liste (vpravo uprostred) spomína svoje deti a píše, že keď sa v rodine o ňom zhovárajú, deti o ňom hovoria ako o "špásovitom pánu doktorovi". List končí zasa prosbou, aby nezabúdal na svoju priateľku.
List Samovi Chalupkovi: A ešte jeden list, ktorý napísala Samovi Chalupkovi. Aj tu spomína svojich slovenských priateľov. Na konci prvého odseku vidíme meno dr. Zechentera, hneď za ním spomína Hattalu a posledný odsek začína slovami "aby odovzdal pozdrav všetkým, ktorí na ňu nezabúdajú" a najmä srdečný pozdrav posiela jeho manželke.
V niektorých listoch, ktoré uverejňuje Haluzický vo vyššie citovanej práci, vidieť, že Němcová prejavuje svoju lásku voči Slovensku aj tým, že sa snaží písať po slovensky. Pravda, za ten čas, čo tu strávila, nemohla sa po slovensky naučiť dokonale, no preukázala aspoň dobrú snahu.
Povesť o Víťazkovi: Němcová prispievala takmer do všetkých vtedajších literárnych časopisov a uverejňovala v nich najmä práce o Slovensku, aby svojich krajanov čo najpodrobnejšie informovala o tejto krajine a jej ľude. Písala napríklad do Musejníka, Posla z Prahy, do almanachov, kalendárov a pod. Tak napr. v kalendári Koleda r. 1857 a 1858 uverejnila slovenské rozprávky. Vľavo na obraze vidíme jej rozprávku O Víťazkovi.
Slovenské povesti:
Roku 1857 vydala Němcová Slovenské povesti, ktorých titulnú kresbu prinášame. Autorom kresby je Josef Mánes.
V spomínanej publikácii Kubku a Novotného o povestiach čítame: „Rozprávky vznikali niekoľko rokov, ale sú predovšetkým plodom slovenských zájazdov, najmä štvrtého, posledného. Zozbierala ich jednak sama, odpočúvajúc ich v Ďarmotách od služobných dievčat Rózky a Manky, od starej susedky v Hornej Lehote, od gazdov a starej pestúnky na Sliači, jednak ich prevzala zo zbierok Jána Francisciho-Rimavského, Samuela Reussa, Sama Chalupku a iných. Výrazovými prostriedkami sa snaží spisovateľka charakterizovať slovenčinu. Majstrovstvo prejavila najmä v rozprávkach Soľ nad zlato a Dlhý, Široký a Bystrozraký, ktoré popri Dvanástich mesiačikoch a Bačovi a šarkanovi sú jej najsamostatnejšími básnickými dielami v oblasti rozprávok.“
List redaktorovi dr. Hanušovi:
Aj u svojich českých priateľov šírila Němcová vedomosti a znalosti o Slovensku. Tu je napr. jej list adresovaný dr. Hanušovi, redaktorovi časopisu Kritische Blätter. Hneď na začiatku mu s radosťou oznamuje, že dostala do daru zväzok slovenských povestí.
Prvé vydanie Babičky: Na tomto obraze sú prvé vydania Babičky a na každom z nich je autorkino venovanie známym. Vpravo dolu vidíme aj prvú stranu tohto literárneho pokladu. Nie jeden čitateľ ju vie naspamäť práve tak, ako aj posledné slová tohto diela.
Portrét Boženy Němcovej z čias vydania Babičky: Takto vyzerala Němcová, keď písala svoje najhodnotnejšie a najznámejšie
dielo, ktoré ju preslávilo najprv doma a dnes už aj široko za hranicami našej vlasti.
Úmrtné oznámenie: Choroba, ktorú si Němcová liečila aj v slovenských kúpeľoch Sliač, bola
: neúprosná. Už dlhšie pred smrťou spisovateľka žila v hroznej biede. Zachovali
sa listy, kde prosí od známych aspoň niekoľko grajciarov, pretože doma nemajú ani chleba, ani soli. Zomrela mladá, vo veku 42 rokov. Život mala ťažký. Trpela najmä tým, že rakúske úrady prenasledovali jej manžela, prekladali ho služobne z miesta na miesto, pravda, vždy z trestu, teda finančné pomery v rodine Němcovcov neboli ružové. I keď jej lekári venovali najväčšiu starostlivosť,
nič nepomohlo. Spisovatelka nemala náležitú stravu, nemohla ani písať, zavše niektorý vydavateľ jej dal preddavok na práce, ktoré sľubovala napíšať, ale nenapísala, potom ju upomínal, súdom sa vyhrážal, ale v slabom tele už nebolo sily. Zomrela 21. januára 1862.
Náhrobník na Vyšehradskom cintoríne: Tu vidíme náhrobník a pomník Boženy Němcovej s jej reliéfom. Pochovaná je na Vyšehradskom cintoríne a jej hrob je málokedy bez kvetov. Národ sa jej odvďačuje za diela, ktoré mu zanechala.
Pre vrúcny vzťah Boženy Němcovej k Slovensku takmer všetky jej diela boli preložené do slovenčiny, a to okrem Babičky Pohorská dedina (prel. Terézia Vansová), Chyža pod horami a iné. Dielo V zámku a podzámčí vyšlo v slovenčine s dvojakým pomenovaním, a to V kaštieli a pod kaštieľom a V zámku a podzámku.
Veľmi často vychádzali u nás jej rozprávky ako Vták ohnivák, Princ Bajaja, Pecko Sprostáčik, O Zlatovláske. Vyšiel aj rozprávkový súbor Strieborná kniha rozprávok Boženy Němcovej, aj Zlatá kniha rozprávok, ba aj Dobšinský do svojej veľkej zbierky prevzal niektoré jej rozprávky.
Návrh D. Jurkoviča na pomník Boženy Němcovej: I Bohumil Haluzický vo svojej knihe píše: "Zo slovenských výtvarníkov venoval pozornosť B. Němcovej jediný arch. Dušan Jurkovič, keď vypracoval návrh na jej pražský pomník. Návrh zostal v jeho pozostalosti iba ako pozoruhodná skica." Takto vyzeral Jurkovičov návrh a zaraďujeme ho na koniec tohto diafilmu ako dôkaz, že nielen slovenskí literárni pracovníci, ale aj výtvarníci si vedeli ohodnotiť lásku Boženy Němcovej voči Slovensku.
y
