y
Slovenské národné povstanie – I. diel
Pohľad na Bratislavu: Nehaňte ľud môj, že ľud je mladý,
klebetárski posmievači!
V mladom sa veku ide do vlády,
starému sila nestačí,
keď predkov nemal – a či ich nemal,
ktorí prežili čas zlatý? –
Čo bys’ sa mu ty za to posmieval?
Na potomkov on bohatý.
Nehaňte ľud môj, že nemá dejov
slávy svojej minulej sklad,
on ešte peknou kvitne nádejou,
budúcnosť má jeho poklad.
Počuješ bájne hlasy povestí?
Hovoria tie, keď čas čuší,
zázračný z nich on svet má vyviesti,
budúci svet v nich on tuší.
Nehaňte ľud môj, ústa nečisté,
že odhodok on je hlúpy,
múdrosťou jeho vykúpení ste
a ešte vás raz vykúpi!
Či nepočuješ slová rozumné,
čo deň po dni opakuje?
Večné v nich pravdy, hlboké, umné:
ten ľud vedu si hotuje!
Fotografia Pamätníka SNP v Banskej Bystrici: Andrej Sládkovič vo svojej veľmi pôsobivej básnickej obrane nášho národa – ľudu, napísanej viac ako pred 100 rokmi, naznačuje síce starodávne deje našich predkov, ale v nich vidí skôr náznak budúcnosti než historické zdôvodnenie našej národnej existencie. Jeho prorocký pohľad akoby predvídal budúce deje, ktoré vyústili v najvýraznejšom historickom čine nášho ľudu – v Slovenskom národnom povstaní, ktoré sa stalo začiatkom našej národnej a demokratickej revolúcie.
Fotografia 1. májovej manifestácie robotníctva v Liptovskom Mikuláši v r. 1918; Veľký znak ČSR s heslom Pravda zvíťazí: Na pozadí krvavej drámy 1. svetovej vojny aj pre Slovákov začali sa rysovať možnosti národného oslobodenia. Ale až vystúpenie robotníctva pohlo ľady národnej a demokratickej revolúcie v roku 1918. Robotníctvo pod vplyvom VOSR ako prvé, ešte pred koncom vojny, vyslovilo sa na manifestácii 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši za vytvorenie spoločného štátneho zväzku Čechov a Slovákov v demokratickej republike.
Československá buržoázna republika síce nevyriešila národné a sociálne problémy Slovenska, ale i tak v zmysle jeho národnej, kultúrnej a politickej emancipácie znamenala veľkú pozitívnu zmenu v živote nášho ľudu.
Pražská manifestácia 1. mája 1938 na Václavskom námestí: Ani nie po 20 ročnej štátnej existencii Československa boli naše národy opäť smrteľne ohrozené agresiou hitlerovského Nemecka. Do čela hnutia na obranu republiky stavia sa robotnícka trieda, vedená komunistickou stranou. Ľud na mnohých manifestáciách vyjadril vôľu brániť slobodu, demokraciu a nezávislosť. V tomto duchu sa niesla aj manifestácia Pražanov 1. mája 1938.
Foto snímka titulnej strany Rudého práva z 24. sept. s oznamom o mobilizácii; Fotografia z nástupu záložníkov; Snímok zo sovietskej Pravdy z 28. septembra 1938: Pod tlakom ľudových más československá vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu. Nástup záložných vojakov bol rýchly a manifestačný. Mobilizácia sa v celom rozsahu podarila. Avšak západní spojenci, Francúzsko a Anglicko, nielenže odmietli pomoc, ale urobili nátlak na československú vládu, aby prijala Hitlerove požiadavky a vydala mu pohraničie aj s pevnosťami.
V septembri 1938 Sovietsky zväz mal na svojich západných hraniciach pripravených na pomoc Československu 30 divízií, ako to dokumentuje dobový snímok sovietskej Pravdy z 28. sept. Československá buržoázna vláda vtedy túto pomoc odmietla.
Fotografia z podpisovania mníchovského dohovoru: O osude Československa sa nerozhodlo na bojiskách, ale za konferenčným stolom v Mníchove. Západní spojenci Československa spolu s Hitlerom a Mussollinim podpisujú hanebný mníchovský diktát.
Odchod československých vojakov z odstúpeného územia: Už padol ortieľ. Pušky sklonili sa.
Nedovolia ti umrieť za tú zem...
Vyzliekaj mundúr, vojak nepotrebný.
Prilbicu dolu. Rozchod! Oddať zbraň!...
Kolesá dunia temnú panychídu.
Vezú nás, vezú nás.
Do nocí čiernych dlhé vlaky idú
do neúprosných čias.
Z básne Demobilizácia, Ján Kostra
Novinový oznam o rozpustení KSČ; Snímok odovzdávania vlády Dr. Tisovi: Československá buržoázna demokracia, ktorá kapitulovala pred vonkajším fašistickým agresorom, nenašla už dostatok síl, aby sa ubránila pred náporom vnútornej reakcie a domácich fašistických skupín. Politickým obsahom ďalšieho vývinu bolo sústreďovanie najreakčnejších síl a postupné nahradzovanie demokracie totalitným režimom.
S porozumením českej reakcie 6. októbra 1938 zišiel sa v Žiline výkonný výbor klérofašistickej Hlinkovej slovenskej strany a už ultimatívne vystúpil s požiadavkou slovenskej autonómie a prevzatia vládnej moci na Slovensku. Predseda československej vlády generál Syrový odovzdáva vládu na Slovensku do rúk ľudáckeho predáka Dr. Jozefa Tisu.
Horthy na koni pri vstupe do Komárna: Na politickú scénu a do popredia dostali sa reakční politici, karieristi a agenti susedných fašistických štátov. Preto rozbitie a likvidácia ČSR boli už len otázkou času a dohovorov.
Na základe viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 horthyovské Maďarsko okupovalo južné Slovensko. Správca a vodca fašistického Maďarska Mikuláš Horthy pompézne vstúpil do zabraného Komárna na bielom koni.
Tiso u Hitlera 13. marca 1939: Na pozvanie Hitlera 13. marca 1939 dostavil sa do Berlína Tiso, aby sa dohodli o odtrhnutí Slovenska od Čiech a o zriadení bábkového slovenského fašistického štátu, ktorý potom vyhlásili 14. marca 1939.
Nacistická vlajka na Pražskom hrade; Prvá nacistická vyhláška z 15. marca 1939: Na druhý deň, 15. marca 1939, Hitlerove vojská začali obsadzovať Čechy. Na Pražskom hrade vztýčili vlajku s hákovým krížom. Prvá nacistická vyhláška z 15. marca 1939 v hrozne zlej češtine ohlasuje okupáciu Čiech. Okupačný režim kruto zasahoval. Zatýkanie, popravy, koncentračné tábory stali sa v okupovaných Čechách každodennosťou.
Pohreb Jána Opletala; Vyhláška ríšskeho protektora zo 17. novembra 1939 o potrestaní študentov a zatvorení českých vysokých škôl: Pohreb nacistami zastreleného študenta Jána Opletala 15. novembra 1939 sa stal protifašistickou demonštráciou. Po študentských nepokojoch okupanti zatvorili české vysoké školy.
Znak Slovenského štátu; Účasť Tuku v gartistickej uniforme na púti v Šaštíne: Slovenský štát vznikol z Hitlerovej vôle za výdatnej a aktívnej pomoci cirkevnej reakcie a domácich fašistov. Bol úplne závislý od nemeckej ríše a firmou samostatnosti len zakrýval zraky nacistického protektorátu. Preto klérofašistický režim svoju existenciu nemohol založiť na dôvere ľudu, ale na násilí a podvodoch. Súčasťou jeho programu musel sa stať boj proti akémukoľvek pokroku a demokratickým právam.
Do svojich služieb zapojili cirkev. Stredoveké tmárstvo katolicizmu skrížené s nacionálnym šovinizmom povýšili na štátnu ideológiu. Cirkevné slávnosti spojili s nástupmi teroristickej Hlinkovej gardy.
Slávnosť božieho tela za účasti vojska: Militarizmus života zdôvodňovali obranou Boha a národa. Navonok ho maskovali cirkevnými sprievodmi a vojenskými parádami. Slávnosť božieho tela v Bratislave v roku 1940.
Útok slovenskej pechoty v poľskej vojne: Bezohľadné vykorisťovanie Slovenska nemeckými monopolmi boli dôsledkom tejto politiky. No najhanebnejšia bola účasť na vojnových dobrodružstvách nacistického Nemecka. Už v septembri 1939 slovenská armáda zúčastnila sa na vojne proti Poľsku ako jediný spojenec Hitlera.
Obraz odprevádzajúcich matiek; Fotografia vojenského invalida: Slovenské vojsko po boku nacistického Nemecka zúčastnilo sa na vojne proti Sovietskemu zväzu. Plačúce slovenské matky, ktoré odprevádzali svojich synov – vojakov na front, oznamy padlých a vojnoví invalidi stali sa sprievodným zjavom fašistickej vlády.
Obraz ilavskej väznice; Deportácia Židov do zberného tábora: Potlačovanie slobôd, policajný útlak a gardistický teror zavládol vo všetkých oblastiach verejného života. Koncentračný tábor Ilava, kde zatvárali najmä komunistov, a deportácie židovského obyvateľstva do nemeckých vykynožovacích táborov sa stali symbolom tejto vlády.
Obraz Klementa Gottwalda z mladších rokov. Na pozadí fotografia Kremľa, Spaská veža s orlojom: Boli to ťažké roky a zdrvujúce udalosti, ale väčšina československého ľudu nezmierila sa so stratou slobody. Vedenie KSČ na čele s Klementom Gottwaldom ešte pred okupáciou odišlo do Moskvy a odtiaľ usmerňovalo prácu strany v boji proti okupantom a domácim fašistom.
Vojenská prehliadka na Červenom námestí v Moskve z roku 1941: Hovorí Moskva
Nadarmo zúri búrka na mori,
nadarmo rinčia zbrane, detonujú bomby
Ľudský svet nezaženie v katakomby
príroda, ani piráti.
Človek sa už viac nevráti
do tône, ktorú hádžu prahory.
Hovorí Moskva... Moskva hovorí.
Bolo to v čase temna, za oblokmi
zalepenými čiernym papierom,
keď primkýnali sme sa bokmi
k svietiacej skrinke večerom,
keď naše srdcia ako kvety otvorené
čakali na peľ slova nádeje...
A keď pol sveta ku väzenskej stene
vrah pritláčal, že všetko márne je...
Bolo to v čase temna, v čase hrôzy,
keď do ľudstva si prešla ako istota,
ty, bojujúca bez rečníckej pózy,
Moskva, ty pevnosť života.
Protifašistické hnutie doma stalo sa hlavným frontom odporu nášho ľudu. Hneď na začiatku klérofašistickej vlády revoltovala mládež. V Prešove, v Ružomberku, Martine a v iných mestách Slovenska vznikli skupiny a organizácie Revolučnej mládeže Slovenska.
Fotomontáž z ilegálnej tlače KSS: Avšak hlavným organizátorom odporu aj na Slovensku bola komunistická strana, ktorá sa postupne dostala do čela protifašistického hnutia. Komunisti systematicky a vytrvalo odhaľovali zradu slovenskej reakcie, jej antikomunizmus, sociálnu a nacistickú demagógiu. Po prepadnutí Sovietskeho zväzu všemožne sa usilovali dosiahnuť agitáciou a politickou prácou medzi vojakmi, aby sa nedali zneužiť v zločinnej vojne proti ZSSR.
Leták Dominika Vetráka o svojom prechode k Červenej armáde: Táto politická línia komunistickej strany sa stretla s ohlasom v armáde a je dokumentovaná hromadnými prechodmi slovenských vojakov na stranu Červenej armády a ich početnou účasťou v sovietskych partizánskych oddieloch na Ukrajine, Bielorusku, na Kryme a v Odese.
Ján Nálepka po prechode k sovietskym partizánom: Z týchto prechodov najslávnejšiu kapitolu napísal bývalý učiteľ, kapitán Ján Nálepka. V boji o mesto Ovruč padol a ako prvému Slovákovi mu udelili titul Hrdina ZSSR „Im memoriam“.
Schéma ilegálnej organizácie KSS k 20. X. 1941: Na Slovensku postupne vzniklo päť ilegálnych ÚV KSS, ktoré v ťažkých podmienkach teroru a počiatočných prenikavých vojenských úspechov Nemecka riadili prácu strany v ilegalite. Z iniciatívy strany vzniklo už roku 1942 niekoľko partizánskych skupín, ktoré nazývali „bojovými jánošíkovskými družinami“.
Fotografia A. Markuša a Pavla Boroša: Významnými organizátormi partizánskeho hnutia v tomto období boli stredoškolský učiteľ dejepisu Alexander Markuš a roľník z Vinného Pavol Boroš. Pod vedením komunistov v priebehu roku 1943 a začiatkom roku 1944 vznikali ďalšie partizánske skupiny na strednom a východnom Slovensku.
Fotografia L. Exnára a A. Grznára: V okolí Banskej Štiavnice bol partizánskym organizátorom Ladislav Exnár a na Hornej Nitre to bol zas predovšetkým Albín Grznár.
Fotografia Ľ. Kukorelliho; Titulná strana časopisu „Slovenský partizán“: Na východnom Slovensku položil základy partizánskeho zväzku „Čapajev“ letecký dôstojník Ľudovít Kukorelli. Všetci títo partizánski organizátori buď padli v boji, alebo zahynuli vo väzení.
Fotografie z podpisovania zmluvy československo-sovietskej z 12. 12. 1943 v Kremli: 12. decembra 1943 prezident republiky Dr. E. Beneš uzavrel v Moskve Československo-sovietsku spojeneckú zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci. Podpísanie československo-sovietskej zmluvy znamenalo prelom v československej zahraničnej orientácii a urýchlilo aj vznik ústredného domáceho odbojového orgánu.
Dobové fotografie K. Šmidkeho, G. Husáka a L. Novomeského: Táto historická úloha pripadla V. ilegálnemu ÚV KSS, na čele ktorého boli Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský. Z ich iniciatívy zjednotil sa odboj a vytvorila sa Slovenská národná rada ako vrcholný celoslovenský orgán odbojového hnutia, do ktorej patrili aj nekomunistické skupiny. Do príprav ozbrojeného povstania bola začlenená aj slovenská armáda, ktorá postupne prestávala byť mocenskou oporou fašistického režimu a svoju nespoľahlivosť preukázala na fronte i vzburami v domácich posádkach.
Fotografia z postupu sovietskych vojsk: Protifašistické hnutie na Slovensku dostalo sa do rozhodujúcej etapy bezprostredných príprav celonárodného ozbrojeného povstania. Približovanie sa Sovietskej armády k hraniciam našej vlasti utvrdilo v protifašistických bojovníkoch aj na Slovensku nádej, že boj sa skončí víťazne obnovením Československa.
