Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský – členovia V. ilegálneho ústredného vedenia KSS: Komunistická strana Československa, proti ktorej sa sústredila od začiatku okupácie fašistická perzekúcia, pokračovala v ťažkých podmienkach ilegality vo svojom boji za záujmy pracujúceho ľudu a národov ČSR.
Zahraničné vedenie strany v Moskve na čele s K. Gottwaldom, ilegálne vedenie KSČ v Čechách i vedenie KSS sa spoločne usilovali o zjednotenie všetkých antifašistických síl do boja proti okupantom, za záchranu národnej existencie Čechov a Slovákov a za obnovenie štátnej samostatnosti Československa.
Predstavitelia moskovského vedenia KSČ Klement Gottwald, Ján Šverma a Václav Kopecký: Českí a slovenskí komunisti spájali boj proti fašizmu a za národné oslobodenie s novou zahraničnou politickou orientáciou Československa na Sovietsky zväz, s obnovou republiky ako skutočne ľudového štátu, v ktorom sa uskutočnia na princípoch marxizmu-leninizmu významné sociálne a politické zmeny.
Túto líniu národnooslobodzovacieho boja presadilo moskovské vedenie KSČ proti koncepcii londýnskej buržoáznej čsl. emigrácie.
Ilegálne časopisy KSČ a KSS; Letáky zo SNP: Medzi najvýznamnejšie udalosti čsl. národnooslobodzovacieho boja patrilo Slovenské národné povstanie, v ktorom vedenie KSS realizovalo jednotnú politickú líniu KSČ. SNP sa stalo významnou kapitolou európskeho hnutia odporu a začiatkom našej národnej a demokratickej revolúcie. Slovenský národ povstal so zbraňou v ruke proti nenávidenému klérofašistickému režimu a na časti územia obnovil československú štátnosť.
Za politickej a materiálnej podpory Sovietskeho zväzu a priamej vojenskej pomoci Sovietskej armády a partizánov sa podarilo takmer dva mesiace brániť oslobodené územie. Pod vedením komunistov sa konštituovala SNR a národné výbory, ako nástroje ľudovej moci a správy.
Budova sekretariátu ÚV KSS v B. Bystrici počas SNP; Prehlásenie KSS o cieľoch protifašistického zápasu; Odlet skupiny partizánskych organizátorov z Kyjeva na pomoc SNP; Z nástupu do SNP: Medzi najvýznamnejšie udalosti čsl. národnooslobodzovacieho boja patrilo Slovenské národné povstanie, v ktorom vedenie KSS realizovalo jednotnú politickú líniu KSČ. SNP sa stalo významnou kapitolou európskeho hnutia odporu a začiatkom našej národnej a demokratickej revolúcie. Slovenský národ povstal so zbraňou v ruke proti nenávidenému klérofašistickému režimu a na časti územia obnovil československú štátnosť.
Za politickej a materiálnej podpory Sovietskeho zväzu a priamej vojenskej pomoci Sovietskej armády a partizánov sa podarilo takmer dva mesiace brániť oslobodené územie. Pod vedením komunistov sa konštituovala SNR a národné výbory, ako nástroje ľudovej moci a správy.
Prísaha čsl. vojakov v Buzuluku; K. Gottwald, Z. Nejedlý, J. Šverma medzi čsl. vojakmi v Novochopersku v r. 1943: Veľmi významnú úlohu národnooslobodzovacieho boja plnil Československý armádny zbor vedený armádnym generálom s. Ludvíkom Svobodom, sformovaný za všestrannej pomoci sovietskej vlády a za úsilia moskovského vedenia KSČ.
V bojoch proti spoločnému nepriateľovi a za oslobodenie Československa vyliata krv sovietskych, českých a slovenských vojakov navždy spečatila československo-sovietske priateľstvo.
Slávnostné zasadanie vlády ČSR v Košiciach, na ktorom bol schválený Košický vládny program 4. 4. 1945; Košický vládny program: Začiatkom apríla 1945 sa v Košiciach vytvorila nová vláda Národného frontu Čechov a Slovákov, v ktorej dosiahli určujúci vplyv komunisti. Zásluhou KSČ bol vypracovaný program, ktorý orientoval úsilie ľudu na dovŕšenie požiadaviek národnej a demokratickej revolúcie.
Košický vládny program riešil na leninských princípoch vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi. Zahranično-politickú orientáciu obnoveného štátu založil na trvalom spojenectve ČSR s jej osloboditeľom – Sovietskym zväzom.
Z bojov počas Pražského povstania: Národnooslobodzovací boj nášho ľudu proti okupantom a zradcom bol zakončený Pražským májovým povstaním.
Posledná veľká vojenská operácia Sovietskej armády priniesla pomoc bojujúcemu českému ľudu, oslobodila Prahu, a tým zavŕšila oslobodenie Československa.
„Přišli včas, jak legendární vojska
z dávných kronik.
Zvítězili! Nyní sedí v hloučcích u harmonik.
Mají kouzlo ruských písní, jejich zvláštních tonik.
Jejich světlé oči září nad osmahlou pletí.
Jsou tak lidští, chovajíce malé pražské děti.
Vybojovali nám mír a teď jej s námi světí!“
(V. Nezval)
Oslobodenie Československa Sovietskou armádou a zápas domácich antifašistických síl vedených KSČ znemožnili obnovu kapitalistických pomerov a vytvorili podmienky pre budovanie nového ľudovodemokratického spoločenského poriadku. Náš ľud pochopil, že jedinou zárukou našej štátnej a národnej zvrchovanosti je Sovietsky zväz, krajina Lenina, ktorá niesla na svojich pleciach hlavnú ťarchu protifašistického boja.
Zábery z oslobodenia Bratislavy a Prahy: Národnooslobodzovací boj nášho ľudu proti okupantom a zradcom bol zakončený Pražským májovým povstaním.
Posledná veľká vojenská operácia Sovietskej armády priniesla pomoc bojujúcemu českému ľudu, oslobodila Prahu, a tým zavŕšila oslobodenie Československa.
„Přišli včas, jak legendární vojska
z dávných kronik.
Zvítězili! Nyní sedí v hloučcích u harmonik.
Mají kouzlo ruských písní, jejich zvláštních tonik.
Jejich světlé oči září nad osmahlou pletí.
Jsou tak lidští, chovajíce malé pražské děti.
Vybojovali nám mír a teď jej s námi světí!“
(V. Nezval)
Oslobodenie Československa Sovietskou armádou a zápas domácich antifašistických síl vedených KSČ znemožnili obnovu kapitalistických pomerov a vytvorili podmienky pre budovanie nového ľudovodemokratického spoločenského poriadku. Náš ľud pochopil, že jedinou zárukou našej štátnej a národnej zvrchovanosti je Sovietsky zväz, krajina Lenina, ktorá niesla na svojich pleciach hlavnú ťarchu protifašistického boja.
Demonštrácia za znárodnenie 25. X. 1945: Náš ľud začal oslobodením v roku 1945 pod vedením KSČ novú kapitolu svojich dejín. KSČ bojovala za dôsledné uskutočňovanie národnej a demokratickej revolúcie v ostrom zápase s domácou i zahraničnou buržoáziou a reakciou.
Priebeh národnodemokratickej revolúcie potvrdil správnosť politiky KSČ, ktorá tvorivým spôsobom uplatnila Leninovo učenie o vedúcej úlohe robotníckej triedy v národnodemokratickej revolúcii, spojenie úloh národnodemokratickej a socialistickej revolúcie.
Boj KSČ za dôsledné plnenie Košického vládneho programu, za znárodnenie priemyslu, za obnovu hospodárstva, za pozemkovú reformu, za demokratizáciu viedol k rastu autority strany.
Prvý povojnový zjazd KSČ – v poradí VIII.; K. Gottwald pri prejave na VIII. zjazde KSČ: Komunistami vedené zápasy za splnenie úloh vytýčených po víťaznej národnej a demokratickej revolúcii boli účinnými nástrojmi udržania a upevnenia vnútornej a zahraničnej politiky nastúpenej po oslobodení, a ako povedal na VIII. zjazde KSČ K. Gottwald – „... jej ľudového, demokratického charakteru, ako i dôsledného uskutočňovania a ďalšieho tvorivého rozvíjania, čo začala naša národná a demokratická revolúcia“.
Rudé právo o Budovateľskom programe vlády K. Gottwalda; Plagáty z r. 1946: Nová vláda ČSR na čele s K. Gottwaldom uskutočňovala program vytýčený na VIII. zjazde KSČ. KSČ zabezpečovala v úzkom spojení s robotníckou triedou a politickou prácou medzi roľníctvom a pracujúcou inteligenciou plnenie Budovateľského programu, dvojročného plánu obnovy národného hospodárstva.
Rudé právo pozýva na tábor ľudu; K. Gottwald na manifestácii pražských pracujúcich na Staromestskom námestí vo februári 1948: Česká a slovenská buržoázia sa sústavne usilovala zastaviť postup revolúcie a chcela vo svoj prospech zvrátiť mocenské pomery v Československu a jeho medzinárodnú orientáciu.
Pokus buržoázie o reakčný prevrat vo februári 1948 bol v zárodku rozdrvený jednotným vystúpením robotníckej triedy na čele s KSČ.
Vo februári 1948 uplatnila KSČ predovšetkým zásluhou K. Gottwalda majstrovskú taktiku, ktorá znova potvrdila, že podmienkou úspechov komunistickej strany je vernosť marxizmu-leninizmu, schopnosť jeho tvorivého uplatnenia v konkrétnej situácii, umenie pozdvihnúť správnou taktikou do boja najširšie masy a rozhodnosť v boji s nepriateľom.
Februárovým víťazstvom robotníckej triedy nad buržoáziou bol dovŕšený proces prerastania národnodemokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú a plne sa uvoľnila cesta pre budovanie socializmu v Československu.
Milan Lajčiak: FEBRUÁR 1948
Na Staromestskom námestí
súdruh Gottwald stojí,
s ním stoja v boji,
muži i ženy,
deti i matky,
vpred, ani krok spiatky!
Ach ty naša matka Praha,
mesto kamenné,
slobodienku chráň!
Rozraz svojím hnevom vraha,
čo nám do kolísky siaha,
milíciám zbraň!
Hnevom sa rozvlnili naše prápory
na čele rozbúrených zástupov.
A proti zrade – akčné výbory.
A proti dezertérom –
krok, neznajúci ústupov.
Na stráži vymožeností robotníckej triedy stoja od februára 1948 Ľudové milície: Česká a slovenská buržoázia sa sústavne usilovala zastaviť postup revolúcie a chcela vo svoj prospech zvrátiť mocenské pomery v Československu a jeho medzinárodnú orientáciu.
Pokus buržoázie o reakčný prevrat vo februári 1948 bol v zárodku rozdrvený jednotným vystúpením robotníckej triedy na čele s KSČ.
Vo februári 1948 uplatnila KSČ predovšetkým zásluhou K. Gottwalda majstrovskú taktiku, ktorá znova potvrdila, že podmienkou úspechov komunistickej strany je vernosť marxizmu-leninizmu, schopnosť jeho tvorivého uplatnenia v konkrétnej situácii, umenie pozdvihnúť správnou taktikou do boja najširšie masy a rozhodnosť v boji s nepriateľom.
Februárovým víťazstvom robotníckej triedy nad buržoáziou bol dovŕšený proces prerastania národnodemokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú a plne sa uvoľnila cesta pre budovanie socializmu v Československu.
Milan Lajčiak: FEBRUÁR 1948
Na Staromestskom námestí
súdruh Gottwald stojí,
s ním stoja v boji,
muži i ženy,
deti i matky,
vpred, ani krok spiatky!
Ach ty naša matka Praha,
mesto kamenné,
slobodienku chráň!
Rozraz svojím hnevom vraha,
čo nám do kolísky siaha,
milíciám zbraň!
Hnevom sa rozvlnili naše prápory
na čele rozbúrených zástupov.
A proti zrade – akčné výbory.
A proti dezertérom –
krok, neznajúci ústupov.
Manifestácia bratislavských pracujúcich vo februári 1948; Predseda Zboru povereníkov Dr. Gustáv Husák pri prejave; Pravda z februárových dní r. 1948: Česká a slovenská buržoázia sa sústavne usilovala zastaviť postup revolúcie a chcela vo svoj prospech zvrátiť mocenské pomery v Československu a jeho medzinárodnú orientáciu.
Pokus buržoázie o reakčný prevrat vo februári 1948 bol v zárodku rozdrvený jednotným vystúpením robotníckej triedy na čele s KSČ.
Vo februári 1948 uplatnila KSČ predovšetkým zásluhou K. Gottwalda majstrovskú taktiku, ktorá znova potvrdila, že podmienkou úspechov komunistickej strany je vernosť marxizmu-leninizmu, schopnosť jeho tvorivého uplatnenia v konkrétnej situácii, umenie pozdvihnúť správnou taktikou do boja najširšie masy a rozhodnosť v boji s nepriateľom.
Februárovým víťazstvom robotníckej triedy nad buržoáziou bol dovŕšený proces prerastania národnodemokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú a plne sa uvoľnila cesta pre budovanie socializmu v Československu.
Milan Lajčiak: FEBRUÁR 1948
Na Staromestskom námestí
súdruh Gottwald stojí,
s ním stoja v boji,
muži i ženy,
deti i matky,
vpred, ani krok spiatky!
Ach ty naša matka Praha,
mesto kamenné,
slobodienku chráň!
Rozraz svojím hnevom vraha,
čo nám do kolísky siaha,
milíciám zbraň!
Hnevom sa rozvlnili naše prápory
na čele rozbúrených zástupov.
A proti zrade – akčné výbory.
A proti dezertérom –
krok, neznajúci ústupov.
Historické víťazstvo KSČ vo februári 1948 potvrdila aj voľba K. Gottwalda za prezidenta republiky; Ľud pozdravuje svojho prezidenta; Prezident pozdravuje ľud: Do etapy socialistickej výstavby vstupovala po februári KSČ ako vedúca politická sila Národného frontu.
Bolo dokončené znárodnenie. Ústava 9. mája potvrdila revolučné vymoženosti ľudovodemokratického Československa a uzákonila prevzatie moci robotníckou triedou vo zväzku s roľníctvom a ostatnými pracujúcimi.
Po prvý raz v dejinách bol postavený do čela štátu robotnícky prezident K. Gottwald.
Z návštevy K. Gottwalda na Slovensku: Do etapy socialistickej výstavby vstupovala po februári KSČ ako vedúca politická sila Národného frontu.
Bolo dokončené znárodnenie. Ústava 9. mája potvrdila revolučné vymoženosti ľudovodemokratického Československa a uzákonila prevzatie moci robotníckou triedou vo zväzku s roľníctvom a ostatnými pracujúcimi.
Po prvý raz v dejinách bol postavený do čela štátu robotnícky prezident K. Gottwald.
K. Gottwald pri prejave na IX. zjazde KSČ; Delegáti IX. zjazdu KSČ: Východiskom socialistickej výstavby sa stala generálna línia IX. zjazdu KSČ, ktorá vychádzala z leninského plánu budovania socializmu, prevereného skúsenosťami socialistickej výstavby v ZSSR.
KSČ úspešne uskutočňovala aj leninský družstevný plán.
V roku 1949 sa začal prvý päťročný plán socialistickej prestavby čsl. národného hospodárstva; Začala sa užívať moderná poľnohospodárska technika; Začala výstavba nových závodov: Generálna línia IX. zjazdu KSČ vyjadrovala záujmy a potreby ľudu. Jej obsahom bolo dosiahnuť víťazstvo socialistických výrobných vzťahov. Hlavným článkom pre splnenie tejto úlohy bola výstavba a prestavba nášho priemyslu. Socialistická industrializácia zabezpečovala mohutný rozvoj výrobných síl a vytvárala podmienky pre socialistickú prestavbu poľnohospodárstva, obranyschopnosť a zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne ľudu.
Socialistická industrializácia umožňovala prekonávať zaostávanie Slovenska. Politika socialistickej industrializácie viedla k výsledkom, ktoré nemajú u nás obdoby. Objem priemyselnej výroby dosiahol do roku 1968 šesťnásobok predvojnovej výroby a na Slovensku sa znásobil dokonca desaťkrát.
Prax budovania socializmu v Československu potvrdila obecnú platnosť leninskej teórie o výstavbe socializmu.
Vývoj priemyselnej výroby v rokoch 1937–1963: Generálna línia IX. zjazdu KSČ vyjadrovala záujmy a potreby ľudu. Jej obsahom bolo dosiahnuť víťazstvo socialistických výrobných vzťahov. Hlavným článkom pre splnenie tejto úlohy bola výstavba a prestavba nášho priemyslu. Socialistická industrializácia zabezpečovala mohutný rozvoj výrobných síl a vytvárala podmienky pre socialistickú prestavbu poľnohospodárstva, obranyschopnosť a zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne ľudu.
Socialistická industrializácia umožňovala prekonávať zaostávanie Slovenska. Politika socialistickej industrializácie viedla k výsledkom, ktoré nemajú u nás obdoby. Objem priemyselnej výroby dosiahol do roku 1968 šesťnásobok predvojnovej výroby a na Slovensku sa znásobil dokonca desaťkrát.
Prax budovania socializmu v Československu potvrdila obecnú platnosť leninskej teórie o výstavbe socializmu.
Vývoj poľnohospodárskej výroby v rokoch 1936–1963: Generálna línia IX. zjazdu KSČ vyjadrovala záujmy a potreby ľudu. Jej obsahom bolo dosiahnuť víťazstvo socialistických výrobných vzťahov. Hlavným článkom pre splnenie tejto úlohy bola výstavba a prestavba nášho priemyslu. Socialistická industrializácia zabezpečovala mohutný rozvoj výrobných síl a vytvárala podmienky pre socialistickú prestavbu poľnohospodárstva, obranyschopnosť a zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne ľudu.
Socialistická industrializácia umožňovala prekonávať zaostávanie Slovenska. Politika socialistickej industrializácie viedla k výsledkom, ktoré nemajú u nás obdoby. Objem priemyselnej výroby dosiahol do roku 1968 šesťnásobok predvojnovej výroby a na Slovensku sa znásobil dokonca desaťkrát.
Prax budovania socializmu v Československu potvrdila obecnú platnosť leninskej teórie o výstavbe socializmu.
Rast priemyselnej výroby na Slovensku: Generálna línia IX. zjazdu KSČ vyjadrovala záujmy a potreby ľudu. Jej obsahom bolo dosiahnuť víťazstvo socialistických výrobných vzťahov. Hlavným článkom pre splnenie tejto úlohy bola výstavba a prestavba nášho priemyslu. Socialistická industrializácia zabezpečovala mohutný rozvoj výrobných síl a vytvárala podmienky pre socialistickú prestavbu poľnohospodárstva, obranyschopnosť a zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne ľudu.
Socialistická industrializácia umožňovala prekonávať zaostávanie Slovenska. Politika socialistickej industrializácie viedla k výsledkom, ktoré nemajú u nás obdoby. Objem priemyselnej výroby dosiahol do roku 1968 šesťnásobok predvojnovej výroby a na Slovensku sa znásobil dokonca desaťkrát.
Prax budovania socializmu v Československu potvrdila obecnú platnosť leninskej teórie o výstavbe socializmu.
Zjazd socialistickej kultúry v r. 1959: I v oblasti kultúry, školstva, vedy a umenia sa začali uplatňovať leninské princípy kultúrnej politiky a socialistickej kultúrnej revolúcie. Rozhodujúcou stránkou kultúrnej revolúcie bolo a je úsilie o víťazstvo vedeckého svetového názoru vo vedomí pracujúcich a všestranná výchova nového socialistického človeka.
Demokratizácia kultúry, školstva a výchova v duchu marxizmu-leninizmu, nebývalé možnosti pre prácu socialistickej inteligencie, všestranná podpora a starostlivosť strany o vedcov a umelcov – to všetko sa pozitívne prejavilo v rastúcej vzdelanosti a kultúrnosti našich národov.
Rozvoj školstva v r. 1950–1963: I v oblasti kultúry, školstva, vedy a umenia sa začali uplatňovať leninské princípy kultúrnej politiky a socialistickej kultúrnej revolúcie. Rozhodujúcou stránkou kultúrnej revolúcie bolo a je úsilie o víťazstvo vedeckého svetového názoru vo vedomí pracujúcich a všestranná výchova nového socialistického človeka.
Demokratizácia kultúry, školstva a výchova v duchu marxizmu-leninizmu, nebývalé možnosti pre prácu socialistickej inteligencie, všestranná podpora a starostlivosť strany o vedcov a umelcov – to všetko sa pozitívne prejavilo v rastúcej vzdelanosti a kultúrnosti našich národov.
Výkony kultúrnych zariadení na Slovensku v r. 1937–1963: I v oblasti kultúry, školstva, vedy a umenia sa začali uplatňovať leninské princípy kultúrnej politiky a socialistickej kultúrnej revolúcie. Rozhodujúcou stránkou kultúrnej revolúcie bolo a je úsilie o víťazstvo vedeckého svetového názoru vo vedomí pracujúcich a všestranná výchova nového socialistického človeka.
Demokratizácia kultúry, školstva a výchova v duchu marxizmu-leninizmu, nebývalé možnosti pre prácu socialistickej inteligencie, všestranná podpora a starostlivosť strany o vedcov a umelcov – to všetko sa pozitívne prejavilo v rastúcej vzdelanosti a kultúrnosti našich národov.
Zasadanie XIII. zjazdu KSČ: Cesta budovania socializmu však nebola ľahká. Sprevádzali ju i prekážky, ťažkosti, chyby a omyly. Jednou z najväčších chýb a omylov bolo nedôsledné uplatňovanie leninských princípov v živote a práci strany. Oslabovanie politickej a ideologickej práce postupne spôsobilo otupenie boja proti buržoáznym tendenciám a ideologickej diverzii. To všetko uvoľňovalo priestor prenikaniu revizionistických tendencií, oživeniu malomeštiackej ideológie a viedlo ku kríze v strane i v spoločnosti.
XIII. zjazd KSČ, ktorému predchádzala vnútrostranícka diskusia, ktorá ukázala na nedostatky a chyby v politike strany, prijal mnohé správne závery, ktoré umožňovali, aby strana ešte účinnejšie uplatňovala svoju vedúcu úlohu, plne uskutočňovala leninské metódy v živote strany i spoločnosti, našla reálne východisko k riešeniu problémov.
Uznesenie XIII. zjazdu KSČ sa však dôkladne nerozpracovalo, naopak v mnohých prípadoch sa od neho ustúpilo.
Z Poučenia o krízovom vývoji v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ: Januárové plénum bolo výrazom nevyhnutnosti riešiť dozretú krízu v KSČ. Jeho zmyslom bolo odstrániť z činnosti strany a jej vedenia všetko, čo prekážalo uplatňovaniu leninských princípov v riadení strany a spoločnosti, čo bránilo v ďalšej ceste k socializmu.
„Poučenie“ o kontrarevolučnej situácii v Československu: Nové vedenie KSČ po januári 1968 nebolo schopné splniť náročné úlohy, ktoré stáli pred stranou a spoločnosťou. Svojím nerozhodným neprincipiálnym, neleninským postupom, uvoľnilo priestor pre revizionistický, oportunistický prúd v strane, pre postupný útok proti základom nášho socialistického spoločenského zriadenia, ktorý vyústil do kontrarevolučného pokusu antisocialistických síl o zvrat spoločenskopolitických pomerov v ČSSR.
Antisocialistické, pravicovooportunistické a revizionistické sily, pod heslami „obrody“, „nového modelu socializmu“, „socializmu s ľudskou tvárou“, prevádzali deštrukciu socialistických hodnôt, revíziu leninských princípov socializmu, rozkladali stranu i celý spoločenský systém, rozbíjali naše priateľstvo a spojenectvo so ZSSR. Tým ohrozovali revolučné vymoženosti nášho ľudu, ktoré vybojoval pod vedením KSČ v duchu vernosti leninizmu. Pravicové a antisocialistické sily usilovali o kontrarevolučný prevrat.
Z „Poučenia“ o vstupe vojsk piatich socialistických krajín do ČSSR: Vďaka vstupu spojeneckých vojsk bratských krajín do Československa 21. 8. 1968, sa podarilo predísť kontrarevolúcii. Vstup vojsk piatich socialistických krajín do Československa bol aktom internacionálnej solidarity, ktorý poskytol oporu marxisticko-leninským silám v KSČ, v ich boji proti pravicovým a kontrarevolučným silám a v boji za obnovenie leninských princípov vo vnútornej a zahraničnej politike KSČ a ČSSR.
Prezident ČSSR armádny generál L. Svoboda pri podpisovaní ústavného zákona o československej federácii na Bratislavskom hrade 30. októbra 1968: Významným úspechom KSČ v zápase za politickú konsolidáciu v ČSSR bolo prijatie ústavného zákona o československej federácii dňa 27. októbra 1968. Federatívne usporiadanie leninskou formou vzťahov medzi českým a slovenským národom sa stalo pozitívnym faktorom pre rozvoj našich národov a národností i pre upevnenie československého štátu.
Na aprílovom plenárnom zasadaní ÚV KSČ v roku 1969 bol do čela nového vedenia strany zvolený s. Dr. Gustáv Husák: Obnova marxisticko-leninských princípov postupovala v boji s pravicou a kontrarevolučnými silami. Tento boj vyvrcholil na aprílovom pléne ÚV KSČ v r. 1969, ktoré zahájilo kvalitatívny obrat vo vývoji situácie v strane i v celej spoločnosti. Stalo sa začiatkom konsolidácie KSČ i socialistických pomerov v ČSSR.
Nové vedenie strany na čele so s. Gustávom Husákom malo pred sebou dôležitú úlohu: obnovenie marxisticko-leninského charakteru strany a jej vedúcej úlohy v duchu leninských princípov.
Realizačná smernica májového pléna ÚV KSČ; List ÚV KSČ k výmene členských legitimácií; Rudé právo o prvomájovej manifestácii v r. 1970: Významnú úlohu v konsolidačnom procese zohralo májové plénum ÚV KSČ v r. 1969, ktoré prijalo Realizačnú smernicu s konkrétnym politickým programom.
Strana sa začala postupne očisťovať od ľudí, ktorí sa dostali do rozporu s marxizmom-leninizmom. Stranícke pohovory s výmenou členských legitimácií potvrdili, že strana má dostatok schopných a poctivých členov.
O správnosti politiky nového vedenia strany sa postupne presvedčovali masy pracujúcich, ktorí mu prejavili podporu a súhlas na prvomájových oslavách r. 1970.
Manifestácia na nádvorí Pražského hradu po podpísaní novej Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a ZSSR: Výrazom bratskej spolupráce, trvalého priateľstva a spojenectva, výrazom spoločných záujmov a cieľov založených na zásadách marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu, sa stala nová spojenecká zmluva medzi ČSSR a ZSSR, uzatvorená 6. mája 1970.
Prvý tajomník ÚV KSČ Dr. Gustáv Husák na decembrovom plenárnom zasadaní ÚV KSČ v roku 1970; Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ: Decembrové plénum ÚV KSČ v roku 1970 uzatvorilo významnú etapu vo vývoji našej strany a spoločnosti a vytýčilo ďalšiu perspektívu.
Na tomto pléne bolo schválené „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ“, ktoré analyzuje príčiny, priebeh a riešenie tejto krízy a vyvodzuje závery, ktoré z toho vyplývajú.
Zasadanie XIV. zjazdu KSČ: XIV. zjazd KSČ hodnotil, že vďaka novému vedeniu KSČ na čele so s. Gustávom Husákom sa v procese konsolidácie obnovil leninský charakter KSČ.
Význam leninizmu v histórii našej strany zhodnotil na XIV. zjazde KSČ s. Gustáv Husák v Správe o činnosti:
„KSČ sa programovo prihlásila k ideám marxizmu-leninizmu, proti triednemu smieru s buržoáziou, postavila cieľ revolučnej premeny spoločnosti... Od samého začiatku sa inšpirovala príkladom VOSR a učila na skúsenostiach boľševickej strany. Nikdy nezabudneme, že to bola KSSZ a V. I. Lenin, ktorí pomáhali našej mladej strane v revolučných začiatkoch... Všetky historické víťazstvá strany sú späté s vernosťou marxizmu-leninizmu, s jeho tvorivým uplatňovaním v našich podmienkach a s nezmieriteľným bojom proti revizionistickým a oportunistickým deformáciám. Odklon od týchto zásad mal vždy za následok ťažkosti a krízy.
Z kríz a otrasov, z ťažkostí zápasu vychádza víťazne marxisticko-leninské učenie, naša robotnícka trieda, pracujúci ľud, KSČ, a socialistické zriadenie.
Poučenie z minulých chýb a kríz premeníme v ďalšie víťazstvá a úspechy nášho ľudu.“
y
