V úpornom boji proti hladu v najbiednejšej časti republiky — na Zakarpatskej Ukrajine
Obydlia nezamestnaných v Bratislave-Petržalke — krutý dôkaz zbedačovania
Deti v rokoch krízy pomáhali svojim nezamestnaným rodičom zmierniť nepredstaviteľne ťažké sociálne pomery — fotomontáž
Proti tým, čo sa odvážili verejne vysloviť svoj nesúhlas s buržoáznym riešením krízy, neváhali vládnúce kruhy použiť ozbrojenú moc. Správa o strieľaní do sprievodu robotníckej mládeže v Radotíne roku 1930
V prvej polovici marca 1931 sa zišiel VI. zjazd KSČ — pohľad do rokovacej siene a prvá strana zjazdového protokolu
VI. zjazd KSČ vypracoval program proletárskeho východiska z hospodárskej krízy. Pod heslom „za chlieb, prácu, pôdu a slobodu“ mobilizoval do boja za splnenie spravodlivých požiadaviek nezamestnaných, priemyselných a poľnohospodárskych robotníkov, zbedačovaných roľníkov a nacionálne utláčané masy v Československu
Za realizáciu politiky KSČ v rokoch hospodárskeho a sociálneho rozvratu demonštrovali robotníci aj na prvomájovej manifestácii roku 1931 v Bratislave
Prvý máj 1932 v Leviciach
Prvé významné úspechy dosiahla KSČ pri organizovaní masového hnutia nezamestnaných. Jeho vyvrcholením boli mohutné demonštrácie a pochody hladu. Zábery z hladového pochodu v Piešťanoch
Hladový pochod v Nových Zámkoch a demonštrácia v Košiciach
Prvý významnejší štrajk po VI. zjazde KSČ v trnavskom Coburgovom závode v máji 1931
V máji 1931 vypukol štrajk poľnohospodárskych robotníkov na južnom Slovensku. Bojové hnutie zemerobotníkov za zvýšenie hladových miezd sa buržoázia snažila udusiť strieľaním v Košútoch 25. mája 1931, pri ktorom boli traja robotníci zabití a mnohí ťažko ranení
Na jar 1932 sa uskutočnil slávny štrajk severočeských baníkov, najväčší hospodársky zápas v Československu v rokoch krízy. Pohľad na zhromaždenie štrajkujúcich na námestí v Moste
Mostecký štrajk sa stal príkladom úspešného jednotného postupu robotníctva v boji za zvýšenie miezd a zlepšenie pracovných podmienok. V znamení hesla severočeských baníkov „Jednota — štrajk — víťazstvo!“ prebehol aj najmasovejší zápas poľnohospodárskych robotníkov v rokoch svetovej hospodárskej krízy na južnom Slovensku roku 1932. Na obrázku štrajkujúci poľnohospodárski robotníci
V lete 1932 došlo k rozsiahlym štrajkom stavebných robotníkov na trati Červená Skala—Margecany
Na verejných prejavoch KSČ vyzývala k prehĺbeniu boja proti kapitálu a za oprávnené požiadavky pracujúcich — zhromaždenie KSČ v Leviciach roku 1932
V druhej polovici roku 1932 vyvrcholilo revolučné hnutie ľudu Horehronia proti hladu, nezamestnanosti a exekúciám. Správa komunistickej tlače o zjazde pracujúceho ľudu Horehronia
Ľudové hnutie na Horehroní proti exekúciám kulminovalo vzburou v Polomke v novembri 1932. Strieľanie četníctva vyvolalo rozhorčenie a protesty v celom Československu i v zahraničí
Udalosti v Gemerskej Hórke začiatkom roku 1933 — ďalší prejav četníckej zvole proti bojujúcim robotníkom na Slovensku
Jediná krajina, ktorej obyvatelia nepoznali neduhy hospodárskej krízy, bol socialistický Sovietsky zväz. Budovateľské úspechy ZSSR boli svetlým príkladom aj pre ľud Československa — Titulná stránka DAV-u k 15. výročiu Sovietskeho zväzu
Výzva davistov k inteligencii: „S Leninom na vyššiu etapu“
y
